Úvod / Nyitóoldal
   
 
Oto Psenak  20-08-16   325  
0
Jana Teleki je novinárka a blogerka. Narodila sa v r. 1966 v Nitre a jej peripetie začali v r. 1997, keď ju kvôli nedostatočnej lojalite k vládnucemu HZDS prepustili z novín Tekovský hlas vydávaných mestom Zlaté Moravce. Neskôr nastúpila do redakcie považskobystrického týždenníka Aspekt. Mesto bolo v tom čase drancované primátorom Lackovičom, tuneloval ho cez privatizáciu majetku mestských podnikov a cez nevýhodné zmluvy s firmami blízkymi HZDS.  

Agilná redaktorka sa pustila do rozplietania korupčných schém vytvorených Ing. Lackovičom a právnym zástupcom mesta JUDr. Loduhom. Osudnou sa jej stala veršovanka uverejnená anonymne na 20. strane svojich novín.

Manželka JUDr. Laduhu bola totiž podpredsedkyňou okresného súdu v Považskej Bystrici a jej brat prokurátorom krajskej prokuratúry.

Počnúc júnom 1999 na autorku básničky postupne podali tri trestné oznámenia kvôli útoku na verejného činiteľa tlačou v súbehu s ohováraním. Kolotoč výsluchov, obvinení, ponižovania a zastrašovania skončil definitívne až v júni 2014 potom, ako vyšetrovateľ nedokázal J. Teleki dostať na psychiatrické liečenie z dôvodu že tá medzitým utiekla pred slovenskou justíciou do zahraničia. Neúspešne skončili aj snahy vylákať ju späť na Slovensko. J. Teleki začala prakticky v priamom prenose komentovať nezákonné postupy orgánov činných v trestnom konaní voči svojej osobe. Jej blogy ako ak mediálny tlak napokon prinútil prokuratúru upustiť od obžaloby.
 


V r. 2015 J. Teleki vydala vlastným nákladom knižku s názvom "Keď satira zabíja". Podrobne popísala svoje peripetie so slovenským policajno-súdnym aparátom, so systematickým porušovaním zákonov zo strany štátnych orgánov. Kniha začína ako melodráma, ale veľmi skoro sa ocitnete v politickom thrilleri v ktorom ide o život.

Hrdinka v knihe vystaví účet aj "reformným" politikom a novinárom mainstreamových médií. O tom, čo si autorka myslí o neziskovom sektore sa napríklad dočítame toto:

Niekoľko dni po odvysielaní reportáže, kontaktovala ma riaditeľka občianskeho združenia Via juris, pani Fialová, že sa rozhodli poskytnúť mi pomoc. Dohodli sme si stretnutie a pani riaditeľka s patričnou dávkou povýšenosti mi oznámila, že sa rozhodli poskytnúť mi právne zastupovanie. Po vysvetlení, že s právnym zástupcom som spokojná, nemienim ho meniť a veľmi by pomohla veci ich účasť na pojednávaní a následné stanovisko k priebehu konania. Po odmietnutí právneho zastupovania mi bolo vysvetlené, že mediálne kampane a vyjadrenia ku kauzám sú iba v právomoci donorov a forma pomoci, ktorú žiadam, je pre ich združenie neprijateľná.

Ľudsko - právne organizácie som považovala niekoľko rokov za jeden z najčistejších a najušľachtilejších výdobytkov novembra 1989. Podobne ako väčšina Slovákov predpokladala, že v týchto organizáciách pracujú najčestnejší z čestných a najobetavejší z obetavých, kým som nepochopila, že všetky tieto organizácie iba monitorujú, plnia sny a predstavy donorov, z času na čas odprezentujú krásne myšlienky, ktoré im nič nehovoria, v médiách, na konci roka sa blysnú na nejakom ušľachtilom gala večeri, navzájom sa ocenia a „skutek utek".

V priebehu jedenástich rokov som oslovila väčšinu občianskych združení zaoberajúcich sa dodržiavaním ľudských práv, ktoré boli výkladnou skriňou predovšetkým opozície. Z „pomoci" ľudskoprávnych organizácií sa veľmi ťažko spamätávalo. Z kontaktu s nimi vyplývalo iba to, že týmto ľudom základné ľudské práva nehovoria nič, majú k nim vzťah ako ja k futbalovej extralige.
Fungujú ako kvalitne premyslený tunel na čerpanie rôznych financií z grantov od štátu a eurofondov.

 


 Skepsa voči inštitúciám i aktérom demokratickej politickej i mediálnej scény, ktorí sa prakticky 15 rokov nezúčastnene prizerali jej zúfalému zápasu spôsobila, že J. Teleki stratila vieru v občiansku spoločnosť a jej inštitúty. Mainstream ju dnes zaraďuje medzi "konšpirátorov", kým ona mainstream považuje za spoluzodpovedného za mizériu, v ktorej sa spoločnosť nachádza.

Domnievame sa, že za postojmi J. Teleki je uplatňovanie akejsi morálnej maximy typu "kto zlyhá v jednej veci, zlyhá vždy". Keď tretí sektor, novinárov i demokratických politikov neguje an-blok, logicky prechádza do tábora odporcov liberálnej demokracie.

Dlhoročným prenasledovaním získala právnu erudíciu a reflexy, pomocou ktorých spoľahlivo odhaľuje čertovo kopyto aj v procesoch voči extrémistom či v prípade vraždy J. Kuciaka. Stala sa napr. hlasnou kritičkou spôsobov, ako je vedené súdne konanie voči M. Kočnerovi v oboch jeho procesoch, spolupracuje s portálom InfoVojna, či s kontroverzným blogerom a prezidentským kandidátom M. Daňom.

Prekvapili nás aj jej sympatie voči Orbánovmu autoritatívnemu režimu (v ktorom sa Ing. Lackovičom darí znamenite) ako aj jej zdržanlivosť voči zmenám v Bielorusku, za ktorými tuší peniaze od zahraničných mimovládok rovnako aj protesty "Za slušné Slovensko" považovala za komplot.

Túto postupnú metamorfózu chápeme ako protest a nastavenie krvého zrkadla zlyhávajúcej a infantilnej občianskej spoločnosti. V tomto pohybe mimo systém J. Teleki zďaleka nie je osamelá a po podobnej trajektórii sa žiaľ hýbu aj mnohí iní skvelí ľudia, ktorí dlho a márne volali o pomoc. Dlhodobý osamelý zápas žiaľ nerobí z ľudí  svetlých idealistov...
 


Príbeh a články J. Teleki v chronológii Watson.sk:

 
 
 

The index.php: SIZE[b]: 27,591 MODIFIED: 2020.06.02 00:09:45.MD5: c6ad8206bdc603ae024c3c247da15b9c STATUS: FALSE  This window is : x