Niektoré stránky zo spisu si zoberie i malá Zuzka ktorá ich pokreslí fixkami. Niektoré razítka sa jej páčia a nápismi ŠTB pokreslí chladničku v kuchyni aj dedovu sviatočnú košeľu. Medzitým rodina dospeje ku konsenzu, že byť agentom ŠTB nebolo nič hrozné a navyše - ako si prečítali na obale spisu - ich otec to robil bez nároku na honorár, čo bolo nesporne prejavom jeho pevného charakteru.

Aj Peter pochopí, že ho otec vlastne chránil. keď ho vyhodil z domu. A mama (Anna Šišková) je dokonca šťastná, keď sa vysvetlia náhle zmiznutia manžela i jeho telefonáty nevedno s kým. Odľahlo jej keď zistila že manžel nebol žiadny sukničkár, ale len Štbák. Potom sa všetci spoločne rozhodnú spis spáliť, ako to od začiatku navrhoval priateľ rodiny - gynekológ (Bolek Polívka). Spis teda spália a všetci čakajú domov p. Varchala, ktorého ale po infarkte nasilu drží v nemocnici primár, ktorý nemá rád Štbákov, lebo mu komunisti otca - významného chirurga -  vyhodili z práce a dohnali k samovražde.

Medzitým sa doma rodina dobre baví a malá Zuzka prinesie ukázať jednu zo svojich kresbičiek. Pod obrázkom je text listu na rozlúčku ktorú Varchalovci spísali pred tým ako sa rozhodli v 1968-om emigrovať. List babička nespálila ako im kedysi tvrdila, ale odovzdala svojmu priateľovi-gynekológovi a ten ho posunul štátnej bezpečnosti. A Varchalovci nakoniec neemigrovali, lebo na hraniciach museli čakať 3 hodiny, počas ktorých si celý podnik rozmysleli a vrátili sa domov.

Gynekológ sa z rodinnej oslavy vytratí a ide do nemocnice odprosiť p. Varchala, ktorého zradil. Ten si ako satisfakciu žiada jeho šaty a v prestrojení z nemocnice utečie. Domov kráča po uliciach B. Bystrice, kde sa počas silvestrovskej noci 1992 oslavuje vyhlásenie samostatného štátu.

Na rodinnej oslave je prítomná aj kamarátka Petrovho mladšieho brata - študentka z Kanady, ktorá obdivuje Čechoslovákov ako civilovane sa dokázali rozísť. A ešte je tam prítomná Petrova sestra so svojim priateľom profesorom z Prahy, ktorý hovorí všetkými cudzími jazykmi a baví sa s Kanaďankou. Vysvetľuje jej, že v ČSSR bolo len platených spolupracovníkov Štb 100 tisíc, o neplatených ani nehovoriac. A že sa bežne stávalo, že sa udavači udávali navzájom nevediac že aj ten druhý je spolupracovníkom Štb...

Nakoniec p. Varchal dorazí domov, kde zistí že sa na neho nikto nehnevá. Rodinná oslava pokračuje v dobrej pohode a najradostnejšia zo všetkých je p. Varchalová ktorá má konečne istotu, že jej manžel nie je sukničkár. A všetci si zhodne pripíjajú na rozdelenie federácie za ktorou už pár minút po polnoci spomínajú s nostalgiou...

Toľko príbeh filmu a ak sa vám zdá, že ide o úplnú hlúposť a oslavu dejinného nihilizmu, nebudete ďaleko od pravdy...