Diskutovali sme s ním o krivoľakých cestičkách slovenských dejín ako aj trajektórii aktérov spoločenského diania za posledných 5 desaťročí. Vladimír Pavlík je nepochybne mimoriadna osobnosť. Svojim podpisom pod Chartu 77 sa v roku 1988 prihlásil do exkluzívneho klubu ľudí idúcich do otvorenej konfrontácie s komunistickým režimom. Takých bolo na Slovensku len 59. Vl. Pavlík bol navyše prísušníkom "vládnucej" robotníckej triedy. Bol však otvorený svetu, pochopil súvislosti a získal značnú erudíciu, ktorá ho postupne prekvalifikovala na politického publicistu a aktivistu.
Jeho angažovanie po roku 1989 možno rozdeliť do niekoľkých etáp. Tá prvá trvala od prevratu do roku 1992, čo bolo obdobím hľadania svojho miesta v novej politickej realite. Vl. Pavlík zažil všetky výhody i nevýhody "demokracie". Bez finančných prostriedkov zato s vysokým morálnym kreditom disidenta sa stal určitým kompasom pre pospolitý ľud. Bol jedným z najhlasnejších kritikov Vl. Mečiara, voči ktorému uspel v žalobách na prvom stupni kým najvyšší súd opakovane rozhodoval v jeho neprospech. Mimo všetkých štruktúr a médií dvíhal svoj hlas v prospech ukrivdených a obdelených. Zakúsil tiež vcelku slabú vzájomnú solidaritu bývalých Chartistov z ktorých máloktorý prišiel na pomoc...
Ďalšia etapa jeho pôsobenia započala v novembri 1992 osobným stretnutím s Petrom Cibulkou na konferencii venovanej zločinom komunizmu. Ten ho pozval do Brna za spolupracovníka Necenzurovaných novin, kde Vl. Pavlík pôsobil ako redaktor pre Slovensko až do zániku novín v r. 1996. V tomto období bola osoba Petra Cibulku a jeho novín v stredobode pozornosti najmä kvôli publikácii zoznamu spolupracovníkov Štb ako aj mimoriadne radikálnym a kritickým postojom k novej elite a kompromisom ktoré uzatvárala s aktérmi minulého režimu. Petr Cibulka i Vl. Pavlík žalovali prezidenta Havla za jeho negatívne vyjadrenia o ich aktivitách. K tomuto obdobiu sa viažu aj jednoosobové mítingy Vl. Pavlíka pred SNR v Bratislave, ktoré boli súčasne aj poslednými jeho aktivitami ktoré prenikli do mainstreamových médií. Od toho času Vl. Pavlík v oficiálnych celoštátnych médiách prakticky prestal existovať. Zrejme aj z toho dôvodu sme za obdobie rokov 1996 až 2003 nenašli stopy po verenom angažovaní sa Vl. Pavlíka. Po návrate z Čiech žil v Považskej Bystrici v skromnom civilnom zamestnaní.
Situácia sa začala meniť v roku 2003 keď preňho neznámi sponzori vytvorili publikačnú platformu NECENZUROVANE.NET ktoré boli akýmsi pokračovateľom Necenzurovaných novín. Neznámi sponzori boli s najväčšou pravdepodobnosťou ruské tajné služby, ktoré od roku 2003 začali intenzívne pôsobiť na Slovensku v snahe zabrániť začleneniu krajiny do EÚ a NATO. V zatrpknutých bojovníkoch - bývalých Chartistoch našli médium, s ktorým bolo možné ďalej pracovať. V prípade Vl. Pavlíka tým započalo podivné "podvojné účtovníctvo" trvajúce prakticky podnes. Svojimi publicistikami pokračoval v cibulkovskej tradícii ostrej kritiky nedemokratických a skorumpovaných pomerov, z druhej strany anonymní sponzori "riedili" jeho články traktátmi ruskej vojnovej propagandy. To sa najvýraznejšie prejavilo v čase anexii Krymu a prvej vojny proti Ukrajine v roku 2014.
Vl. Pavlíka sa ako topiaci slamky chytali mnohí ukrivdení a nešťastní ľudia, čo mu právom dodávalo image a sebavedomie neohrozeného bojhovníka za spravodlivosť. Na druhej strane jeho "sponzori" postupne uvoľnili kotvy a maják pravdy a spravodlivosti - Vladimír Pavlík začal byť unášaný k čoraz radikálnejšej protieurópskej a protiamerickej rétorike. Spozori ho zosieťovali so svojimi ďalšimi slovenskými filiálkami - ĽSNS či alternatívnymi médiami. Ku cti Vl. Pavlíka musí byť povedané, že skôr či neskôr faloš vždy prekukol a dostal sa s nimi do konfliktu.
Ignorovanie zo strany mainstreamu, absencia spoločenského uznania (ktoré si Vl. Pavlík nepochybne zaslúžil) ho ďalej radikalizovali a jeho publicistika sa začala topiť v emóciách a hanlivých prívlastkoch. Kvôli jednému nešťastnému článku s insinuáciami na adresu miestneho činiteľa, ktorých pravdivosť sa nepodarilo preukázať, bola na neho podaná žaloba, kde ho súd uznal vinným a zaviazal zaplatiť odškodné. Nasledovala exekúcia a bývalý disident v súčasnosti už nemá žiadny majetok a z dôchodku mu strhávajú - preňho akiste nemalú - čiastku. To ho ale súčasne imunizovalo od všetkých ďalších podobných nástrah a ďalej radikalizovalo jeho slovník. Ani skúsenosť so slovenskými súdmi a exekútormi mu zrejme nepridala vieru v spravodlivosť a demokraciu. A jednoduché (hoci aj navzájom si protirečiace) vysvetlenia zlyhávania štátu dodajú sponzori v instantnom balení a prakticky na počkanie - Môžu zato Židia, Američania, Brusel, farmafirmy, banky, politické strany, rôzne finty a temné spolky...
Vl. Pavlík má 75 rokov a stále veľmi prenikavú myseľ. Vôbec nie je isté, že nás ešte neprekvapí a nepríde s publicistikou odhaľujúcou jeho tajomných sponzorov a ich sieť na Slovensku. Nechajme sa prekvapiť... Koniec koncov konflikt medzi Vladimírom Pavlíkom osamotene demonštrujúcim pred budovou SNR v máji 1993 a dnešnými účastníkmi "odinočnych piketov" v ruských mestách na ktorých sa okamžite vrhajú ozbrojenci teroristického režimu je zrejmý...
Foto: Múzeum totality Miloš Majko seredonline.sk
Okrem webovej stránky NECENZUROVANE.NET je Vl. Pavlík prítomný na Facebooku kde má 4,150 sledovateľov. Vladimír Pavlík 30. augusta 2017 oznámil že "kvôli cenzúre na Facebooku prechádza na VK" a odvtedy publikuje aj v ruskej sociálnej sieti kontrolovanej ruskou vládou Vkontakte.ru, kde má v súčasnosti 2,700 priateľov.
Chronológia nám azda pomôže poodhaliť osudy tohoto nepoddajného človeka.
Publicistická aktivita Vl. Pavlíka akcelerovala po založení webovej stránky NECENZUROVANE.NET od decembra 2003 a gradovala na prelome rokov 2014 a 2015.
Vladimír Pavlík v chronológii Watson.sk (budeme priebežne doplňovať)