168 dní do komunálnych volieb a nové dobré dôvody prečo nevoliť Otokara Kleina za primátora mesta

Oto Psenak

26-05-09

1,506

Náš primátor je obdivuhodne moderný a mení sa s dobou - aj keď na poslednom zastupiteľstve bol zmenený neplánovane, keď vrstva dermakolu a stehy na vyholenej brade signalizovali ako skončil jeho pokus točiť si selfie priamo za jazdy na bicykli... Nejeden Novozámčan, ktorý ho volil, však povie, že je to ideálny primátor, máme príjemné nekonfliktné obdobie za sebou a rovnako príjemné pred sebou ak bude pokračovať OK v poradí už štvrtom cykle za sebou. To je aj v súlade aj so skúsenosťou generácií – reku ten už má všetko, už vo veľkom kradnúť nepotrebuje... Na druhej strane WATSON.SK si musí sebakriticky povedať, že ak náš seriál z roku 2022 o 100 dobrých dôvododch prečo nevoliť O. Kleina načisto vyfučal do prázdna a primátor získal 58% výsledok, potom by sme museli byť idioti aby sme sa pokúšali o to isté dúfajúc v iný výsledok. Ale presne to je náš prípad. A ako všetci idioti si činy racionalizujeme - nám to totiž vychádza, že primátor nezískal žiadne rekordné hlasy. Naopak, zdanlivo vysoké percento bolo pri rekordne nízkej účasti a slabých kampaniach protikandidátov. V skutočnosti O. Klein získal v roku 2022 hlasy menej ako 20% Novozámčanov. výrazne menej než v r. 2018. Samozrejme robili by sme chybu, keby sme presviedčali jeho voliča, upätého na svojho idola, sponzora, zamestnávateľa, biznis partnera. Alebo presviedčali sociálne izolovanú dôchodkyňu ktorá obetuje budúcnosť vnukov za karafiát a krémeš a prejav predstieranej úcty. Na tých žiadne dôvody neplatia. Ale ich je málo - rátajú sa iba ak 2/3 voličov zostanú doma. Zmysel má presviedčať zostávajúcich 80% percent, ktorí O. Kleina buď nevolili alebo sa volieb nezúčastnili. Pritom je dôležité povedať, že O. Klein nie je jedna osoba. O. Klein je diagnóza. Ak získajú poslanecké mandáty členovia jeho kšeftárskej partie, žiadny primátor mestu nepomôže. Musí to byť zdrvujúca porážka celého systému rovnako ako bola v maďarských parlamentných voľbách, kde FIDESZ prehral bez toho, aby stratil svojich voličov - len vďaka mobilizácii dovtedy mlčiacej väčšiny. Aj u nás musí nevolič precitnúť a povedať rozhodné "Dosť!" úpadku a mizérii. Kým bude riadiť mesto O. Klein, L. Štefánik, J. Valent, M. Malperová a spol., nikdy tu nebude práca, ani bezpečné cesty, ani obchvat ani parkovacie miesta... Dámy a páni, do komunálnych volieb ostáva 168 dní a my prinášame nové dobré dôvody, prečo nevoliť Otakara Kleina a jeho partiu.

Dôvod č. 101: Potajomky obstarané pokračovanie zmlúv s Brantnerom
Kto si myslel, že po pätnástich rokoch zmluvy s Brantnerom príde konečne verejná diskusia, porovnanie možností a rozhodnutie poslancov o tom, ako bude mesto od roku 2023 zabezpečovať komunálne služby, ten sa hlboko mýlil. Radnica pod vedením O. Kleina pripravila pokračovanie najväčšieho mestského biznisu v tichosti, bez verejnosti, bez poslancov, bez zverejnených podkladov a bez toho, aby zastupiteľstvo vopred schválilo smerovanie komunálnych služieb či návrhy zmlúv.
V decembri 2020 síce mestské zastupiteľstvo zriadilo pracovnú skupinu na smerovanie komunálnych služieb od roku 2023, ale tá sa v praxi stala iba kulisou. Keď občan žiadal podklady a porovnanie nákladov pri zabezpečení služieb mestskou firmou a externým dodávateľom, mesto odpovedalo, že materiály z pracovných stretnutí boli po ich skončení zlikvidované. Pri najväčšej rozpočtovej položke mesta tak namiesto transparentného archívu zostala veta o zničených podkladoch.
Nasledovali mesiace zahmlievania. Občan sa opakovane pýtal na stav verejného obstarávania, zámer, trhové konzultácie, zoznam zainteresovaných osôb aj spôsob vylúčenia konfliktu záujmov. Odpovede mesta boli všeobecné a vyhýbavé. Verejnosť sa nedozvedela, či mesto vážne posudzovalo vlastný komunálny podnik, či porovnalo ceny, riziká a kontrolné mechanizmy, ani kto pripravoval podmienky súťaží.
Výsledok prišiel ako hotová vec. Verejné osvetlenie bolo obstarávané od 30. mája 2022, komunálny odpad od 5. septembra 2022 a údržba ciest, chodníkov, parkovísk a dopravného značenia od 15. novembra 2022. Až 14. decembra 2022 vyšlo pri diskusii na mestskom zastupiteľstve najavo, že radnica obstarala nové zmluvy s Brantnerom bez vedomia a súhlasu zastupiteľstva.
Takto sa v Nových Zámkoch nezrodila zmena, ale pokračovanie starého modelu. Po pätnástich rokoch nevýhodnej a netransparentnej zmluvy mal primátor predložiť čísla, zverejniť varianty, umožniť kontrolu a až potom obstarávať. Namiesto toho sa najdôležitejšie rozhodnutie pripravovalo tak, aby verejnosť videla čo najmenej a Brantner pokračoval ďalej.
O. Klein teda nie je zodpovedný iba za to, že zdedenú zmluvu s Brantnerom neotvoril a neauditoval. Je zodpovedný aj za to, že keď sa po pätnástich rokoch naskytla príležitosť zmeniť systém, radnica pripravila jeho pokračovanie. Primátor, ktorý pri najväčšom mestskom biznise nedokáže zabezpečiť transparentnosť, verejnú kontrolu a férovú súťaž, nemá dôveru občanov obnovovať bilbordmi, spevom ani predvolebnými pódiami. Mesto sa nespravuje mikrofónom v ruke, ale podpisom pod zmluvou.

Dôvod č. 102: Africké poľovačky
O. Klein sa rád ukazuje ako ľudový primátor medzi seniormi, deťmi, športovcami a voličmi na mestských podujatiach. Za pódiovým úsmevom a mikrofónom v ruke sa však ukazuje aj iný obraz: obraz náruživého poľovníka, ktorému zrejme nie je cudzia ani exotická noblesa afrických poľovačiek. V čase, keď väčšina Novozámčanov počíta každé euro a rieši ceny energií, potravín či komunálnych služieb, pôsobia takéto záľuby ako symbol sveta úplne odtrhnutého od reality bežných obyvateľov mesta. Stalo sa, že sa na reklamných paneloch v Berku objavili nápisy namierené proti O. Kleinovi. Neznámy ochranca zvierat nimi pripomenul tému, ktorá možno nepatrí medzi účtovné položky mestského rozpočtu, ale veľa vypovedá o hodnotách človeka, ktorý chce spravovať verejné veci. Poškodzovanie cudzieho majetku nemožno schvaľovať, no nemožno ani prehliadnuť, že takéto výbuchy frustrácie vznikajú tam, kde občania dlhodobo strácajú pocit, že ich niekto počúva.

Dôvod č. 103: Na realitné špekulácie proces máme, na lavičku nie
Na ulici J. Kráľa pri hypermarkete Jednota sedávali dve staršie tety so psíkom Elim. Potom lavičku poškodili vandali a tety prestali sedávať. Nie deň, nie týždeň, ale celé mesiace. Verejné priestranstvo v Nových Zámkoch totiž nemá pána. Ak ide o zámenu pozemkov, predaj mestského majetku alebo nejakú realitnú kombináciu, tam radnica vie byť neobyčajne tvorivá. Ale keď treba opraviť polámanú lavičku za 30 eur, zrazu niet procesu, niet zodpovedného človeka a niet nikoho, kto by si všimol dve staršie ženy a ich psíka.
Kedysi existoval portál Odkaz pre starostu, kde mohli občania nahlasovať presne takéto problémy. Lenže v máji 2022 p. primátor účet Nových Zámkov zrušil. Jeho predsa nebude nikto úkolovať ani kontrolovať. Verejná kontrola je v našom meste zjavne nebezpečnejšia ako rozbitá lavička. Občan potom môže iba čakať, písať články, fotiť ruiny a dúfať, že sa raz okolo zatúla niekto, kto vie použiť skrutkovač.
Lavička bola napokon opravená až po približne štyroch mesiacoch. Štyri mesiace na opravu za 30 eur. V meste, kde primátor poberá plat 5 861 eur, je to priam pedagogický výkon. Obyvatelia sa majú zrejme naučiť trpezlivosti, skromnosti a tolerancii ku každodennej ignorancii. Zanedbané verejné priestranstvá, polámané lavičky a chátrajúce zariadenia sú praktickou školou občianskej bezmocnosti.

Dôvod č. 104: Otokar Klein nechodí do práce
Otakar Klein si zrejme svojsky vysvetlil zákon. Je pravda, že primátor nie je radový úradník a nemusí si pípať príchody a odchody ako zamestnanec mestského úradu. Lenže zmysel zákona nie je v tom, že primátor nemusí chodiť do práce. Je presne opačný: jeho pracovná doba sa nekončí o štvrtej popoludní, lebo funkcia primátora je verejná služba, nie voľná živnosť na občasné vystúpenia pred kamerou.
V roku 2025 sa však výkon primátorskej funkcie v Nových Zámkoch definitívne presunul z úradu na Facebook. Namiesto riadenia mesta cez plán, rozpočet, kontrolu a osobnú zodpovednosť prichádza prúd krátkych videí: asfaltovanie, pozvánky, gratulácie, kultúrne podujatia, pamätné dni, úsmev z kancelárie alebo z terénu. Mesto sa nespravuje, mesto sa natáča.
Ťažké témy pritom z tejto reelsovej reality miznú. Korupčné kauzy, parcela pre tetu, správkyňa cintorína, skládka, luxusný rezort namiesto komunálnych bytov, opakované verejné obstarávania, pokus sprivatizovať školské dvory, nehody chodcov na neosvetlených prechodoch, občianske protesty, megatriedička TKO, megaspaľovňa, veterné elektrárne či baterkáreň — o tom sa krátke videá nenakrúcajú. Tam už primátor mlčí.

Dôvod č. 105: Ako mesto prišlo o areál schátranej škôlky na Tyršovej
Po starej nemocnici primátor zopakoval rovnaké predstavenie aj s areálom bývalej škôlky na Tyršovej ulici. Štát predával schátraný objekt za cenu, pri ktorej by normálne mesto neváhalo. Lenže v Kleinovom meste sa takéto príležitosti zásadne objavia až vtedy, keď je po termíne, po aukcii alebo po všetkom. Schéma bola rovnaká ako pri starej nemocnici. Tam sa poslanci pokúsili primäť mesto, aby vstúpilo do predaja lukratívneho areálu, primátor však namiesto rozhodného konania volil alibizmus a čakanie, až kým bolo neskoro. Areál napokon skončil mimo dosahu mesta. Na Tyršovej sa stalo to isté. Poslanci sa 28. mája 2025 pokúsili primäť primátora, aby pripravil návrh na odkúpenie bývalej škôlky. Lenže termín na predkladanie ponúk do elektronickej aukcie skončil už 27. mája. Pán primátor medzitým vysvetľoval, že rozhodnutie je na poslancoch, že on nevie hlasovať a že keď povedia, „poďme s tým niečo robiť“, mestský úrad sa na to pozrie. Výborne. Len škoda, že už bolo neskoro. Posledná nádej sa rozplynula aj na ďalšom zastupiteľstve. Poslanci ešte pracovali s predstavou, že aukcia neprebehla, no neskôr sa ukázalo, že sa uskutočnila už 16. júna 2025, teda dva dni pred zasadnutím. Keď mesto následne žiadalo rokovanie, dozvedelo sa, že s víťazom bude uzatvorená kúpna zmluva a zmena postupu už nie je možná. Takto sa neriadi mesto, ale čaká na zázrak. Mestský úrad má sledovať štátny majetok, termíny, ponukové konania a príležitosti na území mesta. Nie presúvať operatívne úlohy na poslancov, ktorí zasadajú raz za štvrť roka. Areál na Tyršovej mohol opäť slúžiť deťom alebo inej verejnej funkcii. Namiesto toho sme ho stratili presne ako starú nemocnicu: najprv nečinnosť, potom reči, potom list a nakoniec odpoveď, že už sa nedá nič robiť.

Dôvod č. 106: Prečo NZ neurobilo svoju časť cyklotrasy do Andoviec
Obec Andovce svoju časť cyklotrasy dokončila rovno pred rokom. Asfalt je položený, stromčeky zasadené, dopravné značky osadené. Lenže posledných približne 700 metrov, ktoré mala vybudovať novozámocká samospráva, chýba dodnes. Nová cyklotrasa sa znenazdajky končí uprostred poľa a cyklista pokračuje do mesta po poľnej ceste. Dôvod je jednoduchý. Nové Zámky nemajú plán, pamäť ani skutočné riadenie. Úrad funguje improvizačne: keď sa objaví výzva, chňapne sa po nej, projekt sa zaplatí, potom sa možno odloží do šuflíka a následne sa tvárime, že sa nič nestalo. Keby občan hľadal mapu plánovaných cyklotrás, nenašiel by nič. Dlhodobá koncepcia neexistuje, iba náhodné akcie podľa toho, čo sa práve dá politicky predať. V tomto prípade môže byť problém aj v dodávateľovi, ktorý stavbu realizoval pre Andovce. Pre novozámocké pomery bol zrejme príliš lacný a málo ústretový voči zaužívaným zvyklostiam. Ide o toho istého dodávateľa, ktorý sa s mestom súdi o „výchovné“ penále po rekonštrukcii kina, a kvôli ktorému bolo zrušené aj verejné obstarávanie na autobusovú stanicu. Takto vznikla cyklotrasa, ktorá je hotová iba dovtedy, kým nepríde k hraniciam Kleinovho mesta. Andovce ukázali, že sa to dá. Nové Zámky ukázali, že pod týmto vedením sa aj jednoduché prepojenie dvoch obcí zmení na prach, výhovorky a poľnú cestu.

Dôvod č. 107: Trafiky pre poslancov a ich rodiny
Ako jedna veľká rodina. Tak pôsobí novozámocké zastupiteľstvo, v ktorom spoľahlivá väčšina poslancov bez väčších otázok a pochybností schvaľuje primátorove návrhy. Niektorí poslanci pritom nie sú s mestským systémom spojení iba mandátom od voličov, ale aj pracovnými miestami pre seba, manželky či rodinných príslušníkov. Primátor zamestnal poslanca i jeho manželku vo vodárňach, ďalší poslanec zamestnal manželku v mestskej firme, kde je konateľom, a ich syn si našiel miesto v príspevkovej organizácii mesta. Keď sa p. primátora pýtali, ako je to so zamestnávaním poslancov a ich rodinných príslušníkov, odpoveď bola opäť v známom štýle: nevedel. Nemal vraj k dispozícii informácie o zamestnancoch Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, hoci v nej pôsobí ako predseda predstavenstva, ani o tom, či si jeho nominanti v mestských firmách nezamestnávajú rodinných príslušníkov. Neskôr sa objavila aj otázka, či vo vodárňach nedostala zamestnanie aj manželka viceprimátora. Ani tu sa verejnosť nedozvedela jasnú odpoveď. Pán primátor opäť nemal k dispozícii informácie a nevedel sa ani všeobecne vyjadriť k zamestnávaniu poslancov a ich rodín v mestských a krajských firmách. Zaujímavé, koľko vecí primátor nevie práve tam, kde by občania potrebovali vedieť najviac. Formálne môže byť všetko v poriadku. Lenže problém nie je iba v paragrafoch. Problém je v poslaneckom sľube, podľa ktorého má poslanec vykonávať mandát slobodne a vo verejnom záujme. Slobodný mandát však vyzerá zvláštne, ak sa v jeho okolí objavujú pracovné miesta, funkcie a trafiky pre rodinných príslušníkov. V malom meste je každé pracovné miesto vzácne a práve preto sa ľahko mení na nástroj lojality. Takto sa z volených zástupcov nestávajú kontrolóri primátora, ale jeho komparz. Hlasujú, mlčia, prikyvujú a tvária sa, že všetko je v poriadku. A keď sa občan pýta, kto koho zamestnal, kto komu vybavil miesto a kto komu za čo hlasuje, odpoveď znie: nevieme. V Nových Zámkoch sa zrejme nekupujú hlasy v obálkach. Stačí miesto vo firme, funkcia, pokojný príjem a rodinná istota.

Dôvod č. 108: Kauza Penzión v Radave. Primátor nebol, nevidel, nevedel
Pri plánovanej zámene školských pozemkov za penzión v Radave sa O. Klein predviedol v plnej kráse. Ako primátor Nových Zámkov a zároveň podpredseda Nitrianskeho samosprávneho kraja by mal byť prvým človekom, ktorý bude brániť verejný majetok na území mesta. Namiesto toho na zastupiteľstve vysvetľoval, že nebol, nevidel, nepočul, nevedel a nemohol mať informácie. Kým poslanci hovorili o tom, že verejné školské pozemky sa môžu zmeniť na súkromný developerský biznis, primátor sa tváril ako náhodný okoloidúci. Vraj nebol na zastupiteľstve NSK, informáciu sa na župe dozvedeli na poslednú chvíľu a materiály pripravovali zamestnanci úradu. Lenže práve to je problém. Ak primátor mesta a podpredseda kraja nevie, že sa pol roka pripravuje zámena školských pozemkov v jeho vlastnom meste, potom buď nesleduje, čo sa deje, alebo nechce vedieť, čo sa deje. Keď sa ho poslanci pýtali na názor, nevedel ani ten. Prisľúbil, že sa na najbližšej porade opýta, zistí informácie a potom povie, čo si o tom myslí. Na otázku, ako by hlasoval, odpovedal, že nevie, lebo nepočul všetky informácie. Inými slovami: primátor najprv nevie o probléme, potom nemá názor a keď sa konečne má vyjadriť, povie, že nemôžeme očakávať nič. Toto nie je vedenie mesta, ale alibizmus povýšený na pracovnú metódu. Pri každej citlivej veci sa opakuje rovnaký vzorec: niekto iný pripravil, niekto iný rozhodol, mesto nemohlo zasiahnuť, primátor nebol pri tom a verejnosť sa má uspokojiť s tým, že sa možno dodatočne opýta. Lenže primátor nie je komentátor udalostí. Je štatutár mesta, ktorý má konať včas, pýtať sa včas a chrániť záujmy obyvateľov včas. Vždy keď sa verejné mení na súkromné, O. Klein zrazu nič nevie. Keď sa občania pýtajú, nemá informácie. Keď sa má rozhodnúť, potrebuje poradu. A keď je po všetkom, už sa nedá nič robiť.

Dôvod č. 109. Hra na schovávačku so sýrskymi utečencami
Keď sa v roku 2023 pri pracovisku Cudzineckej polície na Bitúnkovej ulici začali hromadiť sýrski utečenci, Nové Zámky dostali jednoduchú skúšku ľudskosti a organizačnej schopnosti. Nešlo o to, aby primátor vyriešil celoeurópsku migračnú krízu. Stačilo urobiť to, čo má normálne mesto urobiť, keď sa mu pod oknami ocitnú vyčerpaní ľudia, ženy s deťmi, hladní a špinaví pútnici: zabezpečiť vodu, základnú hygienu, miesto na prespanie, možnosť nabiť si telefón a zároveň pokojne informovať obyvateľov. Namiesto toho sa hralo na schovávačku. Primátor, mestská polícia a mestské médiá sa tvárili, že problém neexistuje. Ľudia spali v kríkoch, matky s deťmi plakali, obyvatelia sa báli, pod oknami panelákov vznikal zápach a panika na sociálnych sieťach rástla. Pomoc nezačala od mesta, ale od občanov, ktorí priniesli vodu, pečivo, ovocie, hygienické potreby, oblečenie a powerbanky na nabíjanie mobilov. Až keď sa vec medializovala a prišli televízne kamery, podarilo sa vylákať aj primátora, ktorý dovtedy situáciu už tretí mesiac „monitoroval“ a „hľadal riešenia“. Krízový štáb prišiel neskoro a aj jeho výsledok bol typicky novozámocký. Namiesto skutočného riešenia sa migračný tlak iba presunul z centra mesta na perifériu, k hasičom na komárňanskú výpadovku. Teda nie vyriešiť problém, ale presunúť ho tam, kde ho menej vidno a menej cítiť. Aj vyhlásenia okolo krízového štábu boli čudné: raz to bolo stanovisko prednostu okresného úradu, inokedy spoločné vyhlásenie primátora a prednostu; raz bolo rokovanie zvolané na požiadanie polície, v primátorovej verzii aj na podnet mesta. Celá kauza ukázala dve veci. Po prvé, mesto nemá pripravený krízový mechanizmus ani pre základnú humanitárnu situáciu. Po druhé, O. Klein počas rokov predal, zničil alebo nechal schátrať objekty, ktoré mohli slúžiť ako provizórne ubytovanie, a keď potom prišla reálna potreba, zostalo mu už len „monitorovanie“. Športhotel, mestský hotel, bývalé školské budovy či jedáleň SPŠE mohli v krízových situáciách slúžiť mestu. Namiesto toho zostali len výhovorky. Sýrski utečenci sa napokon so zodpovednými túto hru na schovávačku hrať nechceli. Museli zostať viditeľní a pokope, lebo čakali na ďalší presun. Obyvatelia zostali vystrašení, utečenci ponechaní sami na seba a primátor zasa raz ukázal, že keď nejde o pódium, kameru alebo slávnostné gesto, ale o nepríjemný problém v uliciach mesta, najradšej počká, či sa náhodou nestratí sám.

Dôvod č. 110: Kauza Veterné elektrárne
O. Klein sa pokúsil predať Novozámčanom „skvelý projekt“, veterný park Slovenského plynárenského priemyslu. Najprv sa hovorilo o piatich turbínach vysokých približne 240 metrov v tesnom susedstve mesta, na mestských pozemkoch. Pre porovnanie, elektrosvitský komín má 108,5 metra. Primátorovi sa pri prvom pokuse takmer podarilo šmahom ruky zmeniť panorámu mesta na kulisu priemyselného veterného parku. Potom, keď mu v roku 2024 chýbali hlasy, materiál zrazu stiahol zo zastupiteľstva aj z webovej stránky mesta. Obvyklé „ja nič, to poslanci“ sa tentoraz nekonalo. Kšeft dohodnutý za zatvorenými dverami narazil na odpor, tak sa v primátorovej hlásnej trúbe objavil podráždený ironický článok o tom, že veterné elektrárne ani byty v meste nepotrebujeme. V marci 2025 sa projekt vrátil na zastupiteľstvo znova. V materiáloch sa uvádzali mestské parcely č. 4059, 4060 a 4063, ročný príspevok 20 000 eur za turbínu, platnosť zámeru šesť rokov a poverenie primátora uzavrieť partnerskú dohodu aj nájom pozemkov. Mestský úrad pritom sám upozorňoval, že územný plán takýto zámer neumožňuje bez zmeny a že môže dôjsť ku kolízii s plánovanou rýchlostnou cestou R7, ochrannými pásmami železnice či kontajnerovým prekladiskom širokorozchodnej trate. Medzitým ale narástol apetít investorov. Z pôvodných piatich vrtúľ sa v širšom zámere objavovalo už pätnásť, z toho časť na mestských pozemkoch. Mesto malo dostať peniaze, investor pozemky a obyvatelia výhľad na megaturbíny, hluk, vibrácie a ďalší dôkaz, že verejný priestor sa v Nových Zámkoch stále chápe ako obchodná príležitosť pre ľubovoľného záujemcu. Napokon opäť chýbal jediný hlas. Vďaka poslancom, ktorí sa odpojili od primátorského krúžku a zdržali sa hlasovania, projekt neprešiel. Novozámčania tak nestrávia nasledujúce desaťročia v tieni veterných megastavieb. Zatiaľ. Lebo pri tomto vedení mesta platí, že čo neprejde dnes, môže sa zajtra vrátiť v novom obale, s novou dôvodovou správou a s rovnakou vierou, že občania si nič nevšimnú.

Pokračujeme...