Bratislava/nahlas: pred 40-mi rokmi ochranári nahlas prehovorili o stave Bratislavy

Oto Psenak

26-08-03

290

Na jeseň roku 1987 sa v Bratislave objavila nenápadná brožúrka v mäkkom obale so zelenou grafikou. Voľným okom pripomínala odborný zborník o ochrane prírody. V skutočnosti išlo o jeden z najodvážnejších občianskych činov neskorého komunistického režimu na Slovensku — dokument, ktorý bez príkras pomenoval katastrofálny stav hlavného mesta a nepriamo aj neschopnosť moci ho spravovať. Dokument pripravila Pracovná skupina BRATISLAVA pôsobiaca pri Slovenskom zväze ochrancov prírody a krajiny (SZOPK), konkrétne pri jeho základných organizáciách č. 6 a č. 13. Zostavovateľom a redakčným duchom celého diela bol Ján Budaj, materiály sa ukrývali a redigovali aj v jeho byte. Vydavateľmi boli Mikuláš Huba a Juraj Flamík ako štatutárni zástupcovia oboch organizácií.

Na výslednom texte sa podieľalo takmer sto ľudí: šesťčlenný redakčný kolektív (Ján Budaj, Juraj Flamík, Fedor Gál, Eugen Gindl, Mikuláš Huba a Peter Tatár), okolo dvadsiatich troch autorov a viac než štyridsať odborných recenzentov. Formálne dielo vyšlo ako príloha k zápisnici zo spoločnej členskej schôdze základných organizácií, konanej 4. júna 1987 — týmto administratívnym „trikom" sa obišla cenzúra. Prvé vydanie uzrelo svetlo sveta začiatkom októbra 1987.

Na zhruba šesťdesiatich stranách formátu A4 zmapovala publikácia neutešený stav mesta v jeho celej šírke: znečistené ovzdušie a vodu, chátrajúce kultúrne a historické pamiatky, poddimenzovanú verejnú dopravu, nedostatočné služby aj priamy dopad životného prostredia na zdravie obyvateľov. Sila textu nespočívala len v kritike — autori pri každom probléme navrhovali aj konkrétne riešenia a alternatívy. Práve táto komplexnosť z neho urobila prehľadné a nepríjemne presvedčivé svedectvo o zlyhaní správy mesta.

Náklad prvého vydania (približne tisíc kusov, určených formálne len pre členov zväzu) sa rozobral takmer okamžite. Kvôli obrovskému záujmu verejnosti sa pripravovala dotlač — tú však zhabali. Štátne a stranícke orgány spočiatku dokument ignorovali, neskôr ho napadli v tlači, okrem iného na stránkach denníka Pravda. O publikácii začal informovať aj Hlas Ameriky, čím sa pôvodne „ochranársky" text posunul do roviny politickej. Časť autorov čelila perzekúciám a sledovaniu Štátnou bezpečnosťou.

Hoci väčšina prispievateľov ho spočiatku vnímala predovšetkým ako odborný príspevok do diskusie, Bratislava/nahlas sa stala symbolom. Ukázala, že aj v období normalizácie je možné verejne, vecne a bez strachu pomenovať pravdu. Z ochranárskeho hnutia vzišli mnohé osobnosti, ktoré o dva roky neskôr stáli pri zrode Verejnosti proti násiliu a Nežnej revolúcie v novembri 1989 — medzi nimi aj Ján Budaj.

Dnes patria zachované originály „zelenej brožúrky" k vzácnym zberateľským a múzejným kúskom. Bratislava/nahlas zostáva pripomienkou, že občianska odvaha a odborná poctivosť dokážu spustiť zmenu aj tam, kde sa zdala nemožná.

Bratislava Nahlas v chronológii Watson.sk: