Nové zvraty v kauze Cervanová
Oto Psenak 
26-09-08 
574 
Takmer pol storočia po vražde medičky Ľudmily Cervanovej sa jeden z najznámejších a najspornejších trestných prípadov v dejinách bývalého Československa opäť dostal na titulky. V priebehu roka a pol prišli dve protichodné súdne rozhodnutia — a s nimi aj oživená polemika medzi médiami, ktoré roky stoja na opačných stranách sporu o vinu odsúdených. V noci z 9. na 10. júla 1976 zmizla dvadsaťročná študentka medicíny Ľudmila Cervanová z Piešťan po tom, čo odišla z diskotéky v bratislavskom Unic klube v Mlynskej doline. O niekoľko dní, 14. júla, našli jej telo v potoku Čierna voda pri obci Kráľová pri Senci.
Prvá fáza vyšetrovania sa v roku 1977 skončila so záverom, že páchateľ je neznámy; pôvodného podozrivého zbavili obvinenia. Prípad sa výrazne pohol až o niekoľko rokov neskôr. V roku 1981 obvinili sedem mladých mužov z Nitry — Romana Brázdu, Miloša Kocúra, Milana Andrášika, Pavla Beďača, Františka Čermana, Stanislava Dúbravického a Juraja Lachmanna — z únosu, znásilnenia a vraždy. V septembri 1982 ich Krajský súd v Bratislave uznal za vinných a uložil im tresty v rozmedzí od štyroch do 24 rokov väzenia. Rozsudok v roku 1983 potvrdil vtedajší Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky.
Po páde komunizmu bol verdikt v roku 1990 zrušený a prípad sa začal znova. V roku 2004 boli obžalovaní opäť uznaní za vinných, tresty sa čiastočne zmiernili a upravili, pričom Juraja Lachmanna súd spod obžaloby z vraždy oslobodil. Odsúdenie v roku 2006 potvrdil Najvyšší súd SR, ktorý časti obžalovaných tresty dokonca sprísnil; výsledné tresty sa napokon pohybovali zhruba od troch do pätnástich rokov. Odsudzujúci verdikt následne obstál aj pred dovolacím senátom Najvyššieho súdu (2009), pred Ústavným súdom SR (2010) aj pred Európskym súdom pre ľudské práva (2014), ktorý nedal odsúdeným za pravdu v tvrdení, že im bolo odopreté právo na spravodlivý proces. Roman Brázda, vyčlenený na samostatné konanie zo zdravotných dôvodov, zomrel v roku 2018.
Odsúdení Nitrania však po celý čas trvali na svojej nevine. Podľa nich a ich obhajoby bol prípad vykonštruovaný — odsúdenie sa malo opierať najmä o výpovede, ktoré označujú za vynútené počas vyšetrovania vedeného tímom vyšetrovateľa Eduarda Pálku. Práve tento naratív o justičnom omyle a nátlaku Štátnej bezpečnosti tvorí jadro dlhoročného sporu o prípad.
Krajský súd: čiastočná obnova konania
Nový impulz priniesol dokument objavený v roku 2018 v archíve bezpečnostných zložiek v Kaniciach pri Brne — znalecký posudok z roku 1977, ktorý sa týkal analýzy rozsievok (mikroskopických rias) vo vode a v tele obete. Podľa obhajoby zloženie rozsievok naznačuje, že telo mohlo byť vo vode inde, než uvádzal právoplatný rozsudok, čím sa spochybňuje miesto činu aj vierohodnosť výpovedí. Na základe týchto materiálov podali odsúdení v rokoch 2020 a 2021 návrh na obnovu konania.
Krajský súd v Bratislave o ňom rozhodol 3. marca 2025. Senát pod vedením predsedu Petra Šamka jednomyseľne (3:0) čiastočne povolil obnovu konania: zrušil odsudzujúci výrok o vine z vraždy voči pätici odsúdených — Kocúrovi, Andrášikovi, Beďačovi, Čermanovi a Dúbravickému — pretože podľa súdu bolo potrebné posúdiť nový dôkaz o mieste nájdenia tela. V ostatných častiach, napríklad pri únose, súd obnovu zamietol; zamietol ju aj vo vzťahu k Jurajovi Lachmannovi, ktorý bol vraždy zbavený už v roku 2004 a ktorý medzitým, v auguste 2024, zomrel.
Rozhodnutie nebolo právoplatné. Sťažnosť proti nemu podal prokurátor Juraj Chylo a väčšina odsúdených sa zároveň sťažovala na časti, v ktorých im súd nevyhovel. O konečnom slove o obnove tak mal rozhodnúť Najvyšší súd.
Najvyšší súd: definitívne nie
Najvyšší súd SR na neverejnom zasadnutí 17. júna 2026 návrh odsúdených zamietol — v plnom rozsahu — a zrušil marcové rozhodnutie bratislavského krajského súdu. Pôvodný právoplatný rozsudok tak zostáva v platnosti a proces sa opäť otvárať nebude.
Súd o svojom rozhodnutí spočiatku verejne neinformoval; s odôvodnením, že tak urobí až po tom, čo bude rozhodnutie doručené všetkým stranám konania, čo potvrdil až začiatkom augusta 2026. V čase zverejnenia ešte nebolo známe písomné odôvodnenie, takže nebolo jednoznačne jasné, či Najvyšší súd spochybnil aktuálnosť predložených dôkazov, ich význam pre otázku viny, alebo záver krajského súdu, že nové dôkazy vytvárajú dostatočnú pravdepodobnosť iného rozhodnutia. Z právneho hľadiska však ide o bodku: po viacerých kolách konaní na domácich súdoch aj v Štrasburgu sa prípad uzatvára s pôvodným odsúdením.
Obnovená polemika: Týždeň verzus Postoj
Práve táto právna bodka rozprúdila debatu, ktorá prípad sprevádza už roky a prebieha najviditeľnejšie medzi dvomi médiami s opačným presvedčením.
Týždeň dlhodobo zastáva stanovisko, že odsúdení sú obeťami justičného zločinu z čias normalizácie a že prípad bol vyrobený „na objednávku". Túto líniu v minulosti niesli texty a relácie spojené s okruhom autorov okolo šéfredaktora Štefana Hríba (napríklad Andrej Bán či Martin Mojžiš) a rezonovala aj v dokumentárnom filme Roberta Kirchhoffa Kauza Cervanová a v diskusiách v relácii Pod lampou. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu Týždeň sprístupnil verejnosti sériu rozhovorov s odsúdenými, ktoré nakrúcal už od roku 2019 — prezentuje ich ako pohľad „druhej strany" a ako otázky, ktoré podľa autorov zostali nezodpovedané.
Postoj zastáva opačný postoj: že vina odsúdených je preukázaná a že rozprávanie o nevine je konšpiračnou konštrukciou. Túto pozíciu najvýraznejšie reprezentuje novinár Martin Hanus, ktorý — zhodou okolností bývalý autor Týždňa — o prípade napísal knihu Hra sa skončila. Do rovnakého tábora patrí Peter Tóth, autor dvojdielnej knihy Kauza Cervanová, ako aj bývalý minister spravodlivosti a vnútra Daniel Lipšic, ktorý polemiku okolo prípadu opísal ako ukážku toho, že aj mimoriadne inteligentní ľudia dokážu dlhodobo veriť konšpiračným teóriám. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu Postoj informoval, že prípad sa právne definitívne uzatvára a že pôvodný verdikt zostáva v platnosti.
Podstata sporu medzi oboma redakciami je teda hlbšia než aktuálne súdne rozhodnutie: jedna strana v odsúdených vidí nevinných ľudí zdrvených aparátom ŠtB, druhá pravoplatne usvedčených páchateľov, ktorých obhajoba sa desaťročia opiera o spochybňovanie dôkazov. Rozhodnutie Najvyššieho súdu ani po pol storočí tento spor neurovnalo — právne uzavrelo prípad, no v mediálnej a spoločenskej rovine ho otvorilo nanovo.
Prečo prípad rozdeľuje
Kauza Cervanová sa za takmer päťdesiat rokov stala predmetom množstva článkov, televíznych reportáží, kníh aj filmov a slovenskú verejnosť rozdelila prinajmenšom na tri tábory: tých, ktorí sú presvedčení o vine odsúdených; tých, ktorí ich považujú za obete justičného sprisahania; a tých, ktorí sa v spleti verzií, posudkov a protichodných tvrdení dávno prestali orientovať. Kombinácia brutálnej vraždy mladej ženy, tieňa Štátnej bezpečnosti, opakovaných procesov naprieč dvomi režimami a znaleckých sporov o detaily, akými sú rozsievky vo vode, robí z prípadu tému, ktorá zrejme nezmizne ani po právoplatnom ukončení konania.
Aj novozámocké nitky prípadu sa uzatvárajú
Bolo málo známou okolnosťou, že mama obete Margaréta Cervanová sa krátko po tragickej udalosti presťahovala do Nových Zámkov, kde po rozvode vychovávala sestru Ľudmily - Marcelu. Telefónny zoznam z roku 2009 svedčí o jej bydlisku i čísle telefónu.
Svoj tichý dôchodcovský život plný spomienok popretkávaný rozhovormi s novinármi a publicistami a nezlomnou snahou nepripustiť ani tieň podozrenia že mohli byť odsúdení nepraví páchatelia, prebiehal na adrese Bernolákova ulica č. d. 2.
Strastiplná pozemská púť pani Margaréty skončila 9. marca 2022.
Téme sme sa venovali:
2026-02-15 Paralelné prípady komunistickej justície: Ľudmila Cervanová a Marina Kostopravkinová
2021-12-10 Dôležitá kniha pod váš stromček: Rukojemníci. Prípad Cervanová z pohľadu nezainteresovaných Ed. Johann François (2021)
2020-02-19 Novozámocké súvislosti prípadu Cervanová
2020-02-17 Chronológia prípadu Cervanová
Chronológia Kauzy Cervanová na Watson.sk: