Anomálie a poruchy pozorované okolo kauzy Cervanová
Oto Psenak 
26-09-13 
354 
V astronómii či fyzike možno existenciu neviditeľného objektu odhaliť podľa toho, ako mení správanie okolitých objektov, ktoré pozorovať vieme. Samotný objekt nevidíme, ale vidíme anomálie a deformácie v jeho okolí. Podobný jav pozorujeme aj okolo kauzy Cervanová. Nemusíme a zrejme ani nevieme dnes povedať, čo presne sa pred päťdesiatimi rokmi odohralo a kto všetko manipuloval vyšetrovanie, dôkazy či neskorší obraz prípadu. Čo však vieme, je preskúmať množstvo zvláštnych javov, ktoré sa okolo tejto kauzy objavujú po roku 1990. V marci 1990 podal generálny prokurátor ČSFR Tibor Böhm v prospech odsúdených sťažnosť pre porušenie zákona a v októbri toho istého roku Najvyšší súd ČSFR zrušil pôvodný rozsudok Krajského súdu z roku 1982 aj rozhodnutie slovenského Najvyššieho súdu. Konštatoval, že o vine sa rozhodlo na základe nedostatočne objasneného skutkového stavu, a prikázal vec znovu prejednať a doplniť dokazovanie. Na to sa čakalo šestnásť rokov. Potom prišiel 4. december 2006 definitívny rozsudok Najvyššieho súdu. Potvrdil vinu Nitranov a trom z nich tresty ešte zvýšil. Tým mala byť vec definitívne skončená. Ale nebola. Dňa 23. júna 2011 odvysielala STV2 Večer pod lampou venovaný kauze Cervanová. Relácia dosiahla dvojitý úspech. Štefan Hríb za ňu v apríli 2012 získal Novinársku cenu 2011. Súčasne však Rada pre vysielanie a retransmisiu uložila RTVS za tú istú reláciu pokutu 50-tisíc eur pre zásah do ľudskej dôstojnosti a vytkla jej aj nedostatok názorovej plurality. Najvyšší súd pokutu 27. februára 2013 potvrdil. Pokutu napokon zaplatili tvorcovia. Citlivé tykadlá verejnosti zachytili prvé seizmické otrasy.
Skutočné zemetrasenie spôsobil až dokumentárny film Roberta Kirchhoffa Kauza Cervanová, ktorý mal premiéru 14. mája 2013. Film vychádzal z pochybností o oficiálnej verzii prípadu. A po jeho uvedení sa v okolí kauzy začali diať ďalšie zvláštne veci: film pobúril sudcu Najvyššieho súdu, bývalého prokurátora a vyšetrovateľa prípadu, ktorí sa rozhodli verejne vystúpiť na obranu verzie o vine Nitranov. Sudca Juraj Kliment neskôr sám potvrdil, že práve Kirchhoffov film bol pre neho „definitívnym zlomom“. Začal zhromažďovať dokumenty a kontaktovať bývalých vyšetrovateľov.
Kliment bol členom senátu Najvyššieho súdu, ktorý v roku 2006 definitívne rozhodol o vine Nitranov. Neskôr verejne priznal, že trinásťstranové písomné odôvodnenie rozsudku považoval od začiatku za nedostatočné a že sa zaň hanbí. Podľa neho sa rozsudok dal napísať na sto až dvesto strán s oveľa presvedčivejšou argumentáciou. V roku 2006 bol zaneprázdnený inými konaniami a nemal čas venovať sa odôvodneniu. Po Kirchhoffovom filme však už mal prakticky neobmedzený priestor. Nie na napísanie oného 200-stranového odôvodnenia rozsudku z roku 2006 – ktorý naďalej považoval za správny –, ale na publikovanie vybraných dokumentov a pôsobenie prostredníctvom novinárov. V decembri 2015 vyšla prvá kniha Petra Tótha Kauza Cervanová. Knižná anotácia uvádzala, že Tóth v spolupráci so sudcom Jurajom Klimentom zhromaždil dovtedy nepublikované dokumenty a informácie. Bývalý dozorový prokurátor Milan Valašík dokonca uviedol, že niektoré zistenia boli nové aj pre neho. V roku 2016 nasledoval druhý diel. Kliment neskôr mieru svojej účasti opísal tak, že pri projekte s Tóthom mal „riadiacu úlohu“. Ako by mohol publikovaním novoobjavených dokumentov podporiť rozsudok z roku 2006, nie je jasné. Naopak, fakt, že člen senátu, ktorý právoplatne rozhodol o vine, odrazu vyťahuje z rukáva dokumenty neznámej proveniencie, ktoré neboli známe súdu ani obhajobe, vniesol dodatočnú nestabilitu do systému.
Situácia sa ďalej skomplikovala, keď niekoľko mesiacov po vyjdení 2. dielu Tóthovej knihy vysvitlo, že novinár je prepojený s Mariánom Kočnerom. Sudca Kliment bol nútený prepriahať na preprave, čo sa podľa starého ruského príslovia nikdy nemá robiť. V roku 2017 sa na palube objavil nový člen – Martin Hanus, dlhoročný člen redakcie .týždňa, ktorá patrila medzi hlavné centrá pochybností o vine Nitranov. Verejne zmenil názor na kauzu a v apríli spolu s Jozefom Majchrákom urobil rozsiahly rozhovor s Klimentom pod titulkom „Nepochybujem, že Cervanovú zabili odsúdení Nitrania“.
Kliment následne v septembri na Postoji začal zverejňovať dokumenty z operácie Kamera a verejne ich predkladal ako potvrdenie viny odsúdených.
Následne ich objavil aj Hanus v Archíve bezpečnostných zložiek v Kaniciach pri Brne. Na ich základe vznikla 312-stranová kniha Hra sa skončila s podtitulom „Definitívna bodka za kauzou Cervanová“. Išlo o predtým neznáme materiály vyšetrovacieho tímu plk. Pálku. Opäť ostalo nezodpovedanou otázkou, kto o existencii týchto materiálov vedel, no tajil ju – a rovnako, ako mohli dokumenty objavené 10 rokov po súdnom verdikte potvrdiť jeho správnosť. Zdalo sa, že tu už ide len o čisto mediálnu kampaň na získanie verejnej mienky. A opäť sa objavuje Kliment, ktorý prezradil, že keď sa našiel operatívny spis Kamera, „tretiu knihu“ o Cervanovej robil s Martinom Hanusom.
A potom prišla ďalšia porucha. Snaha o „definitívnu bodku“ prípad neuzavrela – práve naopak, pomohla ho znovu otvoriť. Odsúdení sa práve z publikovania nových materiálov dozvedeli o existencii rozsiahleho archívu v Kaniciach. Krajský súd neskôr zaznamenal ich tvrdenie, že sa v roku 2018 dozvedeli, že Hanus a pred ním Kliment pracujú s materiálmi, ktoré v pôvodnom súdnom konaní nepoznali. Následne archív sami navštívili a získali jeho digitalizovanú časť. A našli v nej niečo, čo Hanusova „definitívna bodka“ nezdôrazňovala. Znalecký hydrobiologický posudok z roku 1977. Posudok sa týkal vzoriek vody z Čiernej vody pri mieste nálezu tela. Vo vode sa nachádzali všetky tri rody rozsievok (mikroorganizmov), ktoré boli nájdené aj v pľúcach a pečeni Ľudmily Cervanovej. Tento dokument predchádzajúce súdy pri rozhodovaní nemali k dispozícii. Milan Andrášik preto 14. apríla 2020 podal návrh na obnovu konania, založený najmä na novoobjavených materiáloch z Kaníc. Okrem hydrobiologického posudku poukazoval na dokumenty týkajúce sa jeho alibi a na materiály o nasadzovaní spoluväzňov a nátlaku vo väzbe. O rok neskôr podalo ďalších päť odsúdených rozsiahly spoločný návrh. Teda publikovanie dokumentov, ktoré malo urobiť za prípadom bodku, poskytlo odsúdeným stopu k materiálom, na základe ktorých žiadali prípad znovu otvoriť.
A nezvyčajná publikačná aktivita sudcu Klimenta otvorila ešte ďalšiu kapitálnu otázku: ako sa o týchto dokumentoch dozvedeli tí, ktorí s nimi začali pracovať? Podľa informácií archívu citovaných v návrhu na obnovu bol rozsiahly fond do Kaníc presunutý až v roku 2016. Hanus ho „nečakane“ našiel v septembri 2017. Akým spôsobom bola identifikovaná práve táto zložka ukrytá v inom spise, kto o nej vedel a odkedy?
A anomálie pokračovali.
Krajský súd v Bratislave 3. marca 2025 dospel k záveru, že hydrobiologický posudok predstavuje taký významný nový dôkaz, že vo vzťahu k vražde čiastočne povolil obnovu konania. Nevyhlásil Nitranov za nevinných. Povedal iba, že vznikla otázka, ktorá má potenciál viesť k inému rozhodnutiu a ktorú treba znovu dokazovať. Samozrejme, toto rozhodnutie malo netriviálne implikácie. Ak by nový dôkaz preukázal, že miesto činu sa nachádza inde, než sa nezávisle od seba priznali obžalovaní, potom by zákonite vznikla otázka, či aj všetky ostatné priznania boli rovnakého charakteru.
To si zrejme uvedomil aj Najvyšší súd a 17. júna 2026 toto rozhodnutie zrušil a návrhy na obnovu zamietol. Pritom vyslovil pozoruhodnú hypotézu – pripustil možnosť, že Cervanová po utopení v jazierku ešte nemusela byť mŕtva a že po prenesení sa jej telo mohlo „reflexívne nadýchnuť“ vody z Čiernej vody. To je teoreticky akiste možné vysvetlenie. Ale súd túto medicínsku hypotézu nepoužil ako dôvod, prečo otázku nechať preskúmať znalcom v obnovenom konaní. Použil ju ako jeden z argumentov, prečo obnovené konanie vôbec nepovoliť. A tým sa dostávame späť k neviditeľnému objektu.
Žiadna z týchto udalostí sama osebe nedokazuje nevinu Nitranov ani justičný omyl. Každá z porúch sa akiste dá izolovať a samostatne osvetliť úplne nevinným spôsobom. Ale vo fyzike sa neviditeľné objekty nehľadajú tak, že každú odchýlku vysvetlíme osobitne a tým ju prestaneme skúmať. Hľadajú sa podľa toho, či všetky odchýlky spolu nevytvárajú určitý obraz. A práve to je dnes možno najzaujímavejšia otázka posledného vývoja v kauze Cervanová: nie či jedna anomália dokazuje justičný omyl, ale čo znamená ich nezvyčajne veľká koncentrácia a či neexistuje inštitucionálna kontinuita v oblasti súdov a prokuratúry, pre ktorú by aktéri mali dobré dôvody brániť každú obrannú líniu vybudovanú v minulosti…
Téme sme sa venovali:
2026-09-08 Nové zvraty v kauze Cervanová
2026-02-15 Paralelné prípady komunistickej justície: Ľudmila Cervanová a Marina Kostopravkinová
2021-12-10 Dôležitá kniha pod váš stromček: Rukojemníci. Prípad Cervanová z pohľadu nezainteresovaných Ed. Johann François (2021)
2020-02-19 Novozámocké súvislosti prípadu Cervanová
2020-02-17 Chronológia prípadu Cervanová
Chronológia Kauzy Cervanová na Watson.sk: