R. W. Seton-Watson (1879-1951) Strastiplná cesta škótskeho pútnika odnikiaľ nikam
Oto Psenak 
26-09-17 
202 
V júli uplynulo 75 rokov od smrti "veľkého britského priateľa Slovákov" a v slovenských médiách sa veru neobjavila ani najmenšia správička či spomienka. Zdá sa, že keď v roku 1938 horliví hlinkovi gardisti demontovali jeho bustu v Ružomberku a pamätnú tabuľu v Holíči hodili do rieky Moravy, nadobro ukončili jeho kult. Seton-Watson si totiž z dobrých Slovákov trošičku vystrelil, keď pre nich v r. 1908 anonymne spísal knižku "Racial problems in Hungary". Dobrí rodáci si ju hneď obľúbili a zdalo sa im, že vzdelaná Európa konečne pochopila, prečo by v Hornom Uhorsku mala politická moc patriť im a nie maďarským grófom. Vôbec si pritom nevšimli ako škótsky pútnik opomenul spomenúť príklady dobrej britskej praxe. Napríklad z Írska... Už od roku 1905 sa začal tento bohatý vzdelaný Brit pohybovať po strategicky citlivom priestore Rakúsko-Uhorska. Nezaujímala ho botanika ani románske kostoly, cielene vyhľadával rozpory a politicky nespokojné národnostné elity, zbieral materiály, sprostredkúval ich do britskej tlače. Prepájal ľudí a postupne si vytváral hustú osobnú sieť. Posmeľoval odstredivé tendencie, tu a tam sa mu podarilo inšpirovať menšiu vzburu či rebéliu a posmeliť politické ambície miestnych aktorov. V roku 1908 vydal svoju Racial Problems ale vzápätí stratil o Slovákov záujem a presunul sa na Balkán. Aj tam bojoval o práva utláčaných národností, len teraz Juhoslovanov. A aj tam sa podarilo vyvolať trmu-vrmu. Ktorá sa ale vymkla spod kontroly a z nedorozumenia rozpútala svetovú vojnu. Nezávislý intelektuál sa od večera do rána prezliekol a začal pracovať v štruktúrach Intelligence Bureau a na čele rakúsko-uhorskej sekcie Enemy Propaganda Department. Ak by tento svetlý idealista od začiatku nebol filantropom, ale agentom britskej rozviedky, jeho dráha by sa nevyvíjala inak. Roky plynuli. Skončila 1. svetová vojna, veľmoci rozdelili Rakúsko-Uhorsko a na jeho mieste vytvorili malé rozhašterené štáty. Ten československý z vďačnosti založil Masaryk Chair of Central European History na School of Slavonic Studies King’s College v Londýne aby sa vojnový propagandista mohol zasa prezliecť do civilných šiat profesora histórie. Veľká vec sa podarila, triumf bol úplný. Len nie nadlho. Lenže tento žart sa vzápätí realizoval na preňho najneočakávanejšom mieste - v Írsku. Po dohode z roku 1921 vznikol v roku 1922 Írsky slobodný štát z 26 grófstiev. Keď Seton-Watson v r. 1908 zdôrazňoval princíp národného sebaurčenia v strednej Európe, akiste nepomyslel na jeho aplikáciu doma u seba. Veď nie náhodou nepoužíval írsky príklad... Británia stratila pätinu územia. Akoby ani nepatrila medzi víťazov vojny...
Potom v porazených, a následne aj vo víťazných krajinách začali vychádzať "farebné" zborníky dokumentov o príčinách vojny. Vysvitlo, že k rozpútaniu vojny sa akosi nikto nehlási. Seton-Watson nastúpil opäť na naliehavú misiu na Balkáne. Británia potrebovala ošetriť spor, ktorý vyvolali tvrdenia Ljubu Jovanovića. Jovanović totiž otvoril mimoriadne nepríjemnú otázku: či srbská vláda o príprave atentátu vedela a či mohla Viedeň varovať.
Seton-Watson v r. 1924 cestuje na konferencie historikov v USA „brániť Srbsko“. V októbri súri juhoslovanského ministra zahraničia, že už pol roka čaká, kedy konečne Belehrad zverejní dokumenty alebo aspoň stanovisko vyvracajúce Ljubove tvrdenia. Ako skúsený propagandista vie, že ak protidôkazy nevzniknú, vedecký svet začne Jovanovićovu verziu považovať za pravdivú... Aby poslúžil veci, v roku 1926 vydáva knihu Sarajevo. Z nejakého dôvodu je pre Českoslovenko tak dôležitá, že ju začnú prekladať ešte z rukopisu. Aj tak sa však oneskorí a po česky vychádza až v roku 1930. K pražskému vydaniu Seton-Watson napíše špeciálny predslov. Celé dielo je obranou Srbska. Polemiku o srbskej vine vydáva za nemeckú snahu dosiahnuť revíziu Versaillskej zmluvy a reparácií. 375 strán textu vzniko vlastne kvôli jedinej vete a správnu formuláciu S-W brúsil roky: Zavraždenie Františka Ferdinanda malo byť „toliko jiskrou, která zapálila evropské skladiště prachu“. Teda atentát nebol príčinou vypuknutia vojny. Len zblúdilou iskrou. A Srbsko s ním vonkoncom nemalo nič do činenia. Nemecko aj Rakúsko sa na vojnu tak-či tak pripravovali, takže bola iba otázkou času. Tieto formulácie sú odvtedy nemennou súčasťou slovenských historických textov. Akurát autori nie vždy chápu všetky ňuansy intelektuálnej konštrukcie a zjednodušujú ju na "atentát ako zámienku na vyvolanie vojny".
Ale vráťme sa do roku 1938. Veľké dielo sa rúca. Štáty, ktorých vzniku Seton-Watson venoval toľko energie, sa ukázali ako geopoliticky neudržateľné. Nasledouje marec 1939, druhá svetová vojna a zničenie veľkej časti strednej Európy. Ani koniec vojny neprinesie rozuzlenie. Vo februári 1948 ČSR defnitívne prehodí výhybku na Východ, keď československá zahraničná politika už aj v predchádzajúcich troch rokoch vo veľkej miere sledovala sovietsku líniu. Seton-Watson sleduje ako sa postupne demontuje demokracia, ruší sloboda slova a akademické slobody, ako sa plošne znárodňuje majetok.
Muž, ktorý desaťročia vysvetľoval, ako treba strednú Európu usporiadať, na sklonku svojej púte odmieta cestovať do Prahy, pretože politický systém v jeho obľúbenom Československu považuje za totalitný. Jeho dejepisci opisujú posledné roky stručne: po vojne ho vývoj vo východnej Európe zarmucoval, najmä politické prenasledovanie jeho priateľov. Zomrel v roku 1951 a ešte stihol uvidieť, ako sa mu pred očami začína rozpadávať vlastné impérium. Dožil sa nezávislosti Indie a Pakistanu v roku 1947, Barmy a Cejlónu v roku 1948 a britského odchodu z Palestíny. A to bol iba začiatok...
V roku 1914 Británia vstupovala do vojny ako centrum najväčšieho impéria sveta. O jednu generáciu neskôr prišla o svoje postavenie vo svete bolo podstatne slabšie. Aj Seton-Watson k tomu prispel svojim malým dielom, keď pomáhal rozbíjať Rakúsko-Uhorskú monarchiu. Pritom rakúsko-uhorské vyrovnanie z roku 1867 mohlo byť pre Britániu príkladom, ako vyriešiť írsky problém. Miesto toho sa Británia pustila do podpory dezintegračných snáh v Uhorsku...
Keď Seton-Watson v roku 1951 zomieral na ostrove Skye, zo sveta, na ktorého zrode sa podieľal, zostávalo prekvapivo málo. Rakúsko-Uhorsko bolo dávno preč, ale strednú Európu, ktorá mala po jeho zániku konečne slobodne dýchať, medzičasom preorali Hitlerove armády, holokaust, vysídľovanie miliónov ľudí a Stalinova moc. Československo, dieťa versaillského usporiadania, už tri roky patrilo do sovietskeho bloku. Juhoslávii vládli komunisti. A samotná Británia, v mene ktorej kedysi pomáhal usporadúvať cudzie národy, prišla o Írsko i kolónie. Scotus Viator sa teda skutočne precestoval ďaleko. Z bohatého mladého Škóta, ktorý na nevedno čie peniaze skúmal národnostné trhliny cudzej monarchie, sa stal britský propagandista, spolutvorca novej strednej Európy, profesor na katedre financovanej štátom, ktorého vznik podporoval – a napokon svedok toho, ako jeho nový poriadok zhorel v ďalšej svetovej vojne a jeho milované Československo skončilo na opačnej strane železnej opony.
Ak by sme si dovolili drobnú historickú zlomyseľnosť, potom Scotus Viator možno nebol ani tak škótskym pútnikom ako misionárom, ktorý sa po štyridsiatich rokoch putovania dostal tam, odkiaľ stredná Európa vyrazila pred tisícročím. Rastislav kedysi povolal na Moravu misionárov z Konštantínopola; ich žiaci boli po roku 885 vyhnaní a krajina zostala v západnom latinskom okruhu. Roku 1948 sa Československo ocitlo v mocenskej sfére Moskvy. Seton-Watson tým, nechtiac a s tisícročným oneskorením, dokončil misiu Cyrila a Metoda...
R.W. Seton-Watson v chronológii Watson.sk: