Z ulice Janka Kráľa zmizli malé smetiaky
Pred dvomi týždňami tu ešte boli. Dnes už nie sú. Neboli pekné. Boli dokrčené, hrdzavé, miestami už iba vzdialene pripomínali zariadenie mestského mobiliáru. Napriek tomu ich ľudia používali. Najmä psíčkari veľmi dobre vedeli, kde ich hľadať. A potom jedného dňa zmizli...
Tieto smetiaky patria k posledným nenápadným pamätníkom Nových Zámkov začiatku deväťdesiatych rokov. Mesto ich vtedy rozmiestnilo približne päťdesiat. A neboli to veru žiadne obyčajné plechové vedrá. Mali striešku, osobitnú nádobku na cigaretové ohorky a vlastnú nádobu na odpad. Dokonca na nich bolo logo mesta. Skrátka: smetiak s ambíciami. Prešli desaťročia. Striešky postupne zmizli, popolníky tiež, plech sa preliačil, farba opadala a vandalizmus vykonal svoje. Mesto k tomu pridalo osvedčenú konzervačnú metódu: príliš sa do toho nemiešať.
Z kedysi pomerne elegantného mestského mobiliáru zostali torzá. Lenže tie torzá fungovali. Človek nepotreboval verejné obstarávanie, aplikáciu ani QR kód. Prišiel so psom, pes vykonal, čo potreboval, človek urobil, čo sa od civilizovaného človeka očakáva, a v okolí bol smetiak. Jednoduchý ekosystém.
Po uzatvorení zmluvy mesta so spoločnosťou Brantner sa tieto staré nádoby zrejme dostali do zvláštnej administratívnej šedej zóny. Smetiaky v krajine nikoho. Odpad sa z nich vyvážal, služba sa účtovala, ale samotné smetiaky akoby už nemali svojho pána. Patrili mestu? Brantneru? Nikomu?
Možno práve ony sa stali natypickejším druhom mestského majetku éry O. Kleina. Používali sme ich, niekto ich draho vyprázdňoval, ale nikto sa necítil byť zodpovedný za ich stav. Až napokon niekomu zrejme došla trpezlivosť. Nie s ich stavom. S ich existenciou. A tak zmizli.
Skončila jedna malá epocha. Nebudeme predstierať, že sa stala kataklizma. Kvôli tomuto určite nikto slzu nepreroní ani prstom nepohne. Navyše teraz majú funkcionári pred voľbami veľa iných starostí.
Predsa je na ich zmiznutí niečo smutné. Mestá totiž netvoria iba radnice, kostoly, námestia a veľké investície. Tvoria ich aj lavičky, zastávky MHD, verejné kohútiky s pitnou vodou a aj smetiaky. Veci, ktoré desaťročia stoja na rovnakom mieste, až si ich prestaneme všímať. Ich neprítomnosť si všimneme až vtedy, keď zmiznú. Tieto vydržali približne tri desaťročia. Prežili niekoľkých primátorov, množstvo poslancov, reorganizácie, tendre, nové koncepcie odpadového hospodárstva aj celé generácie novozámockých psov. Napokon ich neporazila hrdza ani vandali. Ale nezáujem vedenia mesta.
A tak sa Nové Zámky opäť stali o čosi modernejším mestom. A aj o čosi špinavším...
Ešte nedávnoi tu stáli dva malé smetiaky. Ale už nestoja...


