Na Ľubovnianskom hrade si Rád sv. Lazara pripomenul 90 rokov svojej slovenskej tradície

Oto Psenak

26-09-21

216

Na Ľubovnianskom hrade sa 19. septembra 2026 uskutočnil jubilejný ceremoniál Vojenského a špitálskeho Rádu svätého Lazara Jeruzalemského – Veľkopriorátu Slovensko. Podujatie pripomenulo 90 rokov od roku 1936, keď bol gróf Ján Kanty Zamoyski v Paríži prijatý do Rádu sv. Lazara. Historický rámec slávnosti sa spojil s náboženským obradom, rádovou investitúrou a charitatívnym poslaním organizácie. Slávnosť priniesla do priestorov hradu atmosféru starých duchovných a rádových tradícií. Členovia Veľkopriorátu Slovensko, hostia zo zahraničia, rytieri, dámy i duchovní sa zhromaždili v areáli hradu a v tradičných rádových plášťoch so zeleným osemramenným krížom vytvorili slávnostný sprievod.

Od Paríža cez Bourbonovcov až na Spiš

Ústrednou historickou postavou jubilea bol gróf Ján Kanty Zamoyski. V roku 1936 bol v Paríži prijatý do Rádu svätého Lazara a práve na túto udalosť nadviazala slovenská lazariánska tradícia. Organizátori zároveň pripomenuli jeho rodinné väzby na španielsky kráľovský dvor Bourbonovcov, prostredníctvom ktorých sa podľa rádovej tradície lazariánske hnutie dostalo aj na Slovensko. Súčasťou osláv bolo položenie venca k Zamoyského pamätnej tabuli na hrade. Slovenský Veľkopriorát pôsobí pod vedením 50. veľmajstra J. E. Dona Francisca de Borbón, grófa von Hardenberg, príslušníka vedľajšej línie španielskych Bourbonov.

Omša v hradnej kaplnke a rádová investitúra

Duchovným centrom programu bola svätá omša v Kaplnke sv. Michala archanjela. Počas liturgie zazneli modlitby za chorých a trpiacich a za rozvoj hospicovej starostlivosti, čím organizátori pripomenuli pôvodné špitálske poslanie rádu. Počas ceremoniálu sa uskutočnila aj investitúra, teda slávnostné prijímanie nových členov a povyšovanie doterajších členov do vyšších rádových hodností. Noví členovia skladali sľub, ktorým sa zaviazali k obhajobe kresťanských hodnôt a k pomoci slabším. Členovia, ktorí sa zaslúžili o charitatívnu činnosť a rozvoj organizácie, boli povýšení do vyšších hodností.

Fotografie zo slávnosti zachytili členov rádu v čiernych a bielych plášťoch, duchovných pri liturgii, udeľovanie rádových insígnií i spoločné stretnutia účastníkov. Súčasťou dokumentácie bola aj historická listina spojená s prijatím Jána Kanty Zamoyského do rádu a zábery jeho pamätnej tabule na Ľubovnianskom hrade.

Starobylý ceremoniál a súčasná charita

Slávnostné plášte, insígnie a historický protokol však neboli jedinou náplňou podujatia. Rád pripomenul aj svoje súčasné charitatívne aktivity. Súčasťou programu bolo vyhodnotenie dobročinných zbierok a podpora sociálnych a hospicových zariadení. Deň uzavrela spoločenská recepcia, počas ktorej členovia, podnikatelia a podporovatelia rádu diskutovali o financovaní ďalších projektov.

Ľubovniansky hrad tak na jeden deň spojil tri na prvý pohľad vzdialené svety – aristokratickú tradíciu, katolícku liturgiu a modernú charitu. Zelené kríže, rádové plášte a historické tituly pripomínali minulosť, zatiaľ čo dôraz na hospicovú starostlivosť a pomoc ľuďom v núdzi ukazoval, akým spôsobom sa Rád svätého Lazara snaží svoje stáročné špitálske poslanie prenášať do súčasnosti.

Deväťdesiate výročie prijatia grófa Jána Kanty Zamoyského do rádu tak nebolo iba spomienkou na udalosť z roku 1936. Stalo sa aj príležitosťou ukázať, že tradícia, ktorá sa na prvý pohľad môže javiť ako pozostatok dávno zaniknutého sveta, má podľa jej dnešných nositeľov zmysel predovšetkým vtedy, keď sa pretaví do konkrétnej pomoci chorým, starým a odkázaným na pomoc druhých.