Prečo sa rozpadlo Československo. Dokument ruského videoblogera Iľju Varlamova

Oto Psenak

26-09-27

165

Iľja Varlamov (nar. 1984 v Moskve) patrí k najznámejším ruským blogerom a videotvorcom. Vyštudoval Moskovský architektonický inštitút a ešte počas štúdia založil dizajnérsku a vývojársku agentúru iCube. Preslávil sa od roku 2006 na platforme LiveJournal pod prezývkou „zyalt“. Začínal fotoreportážami a postupne sa z jeho blogu stal jeden z najčítanejších v ruskom internete. Spolu s opozičným politikom Maximom Kacom založil Nadáciu mestských projektov, ktorá presadzovala moderné urbanistické riešenia pre ruské mestá. V roku 2015 zmenil svoj blog na samostatné médium varlamov.ru. Jeho hlavnou témou je mesto: verejný priestor, doprava, architektúra a porovnávanie toho, ako sa žije v Rusku a v zahraničí. Známa je napríklad séria „Dobre–zle“, kde stavia vedľa seba vydarené a nevydarené urbanistické riešenia. Popri tom sa venuje politike a aktuálnemu dianiu. Od roku 2017 vydáva týždenný spravodajský prehľad a v rokoch 2013 – 2014 priamo na mieste dokumentoval opozičné protesty v Rusku aj kyjevský Majdan. Na hlavnom kanáli na YouTube má vyše päť miliónov odberateľov a jeho videá dosahujú milióny zhliadnutí. Samostatný kanál Varlamov Travel je určený cestopisom. Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 odišiel z Ruska a otvorene kritizuje vojnu aj Kremeľ. Ruské úrady ho v roku 2023 označili za „zahraničného agenta“. V auguste 2025 ho moskovský súd v neprítomnosti odsúdil na osem rokov väzenia a pokutu 99,5 milióna rubľov. Obvinenie sa týkalo „šírenia nepravdivých informácií“ o armáde vo videách o ruských útokoch na Kryvyj Rih a Odesu a porušovania zákona o zahraničných agentoch. Ruské úrady ho neskôr zaradili aj do zoznamu „teroristov a extrémistov“. Ruskojazyčnému publiku sa dnes prihovára z emigrácie. Tentokrát sa vybral do Prahy, hlavného mesta štátu, ktorý po 70 rokoch existencie zmizol z mapy. Video je súčasťou jeho cyklu s názvom „ПТСР от СССР“ (voľne „posttraumatická porucha zo ZSSR“) o tom, ako sa bývalé krajiny sovietskeho bloku menili od konca 80. rokov po dnešok. Pýta sa, prečo sa Československo rozpadlo a ako Česi a Slováci prežili transformáciu. Rovnako ako v ostatných jeho videách je v ňom hlavná optika urbanistu a ruského emigranta. Autor sa neustále vracia k porovnávaniu so ZSSR a Ruskom a k tomu, ako sa obe krajiny dnes stavajú k vojne na Ukrajine.

Trojhodinová reportáž Iľju Varlamova je súčasťou cyklu o postkomunistickej transformácii krajín bývalého socialistického bloku. Na príbehu Československa od roku 1918 po súčasnosť sleduje, prečo sa spoločný štát rozpadol a ako Česi a Slováci zvládli prechod od socializmu ku kapitalizmu. Pozerá sa na to ako urbanista a ruský emigrant: dejiny ukazuje cez mestá a stavby (Letná, Jižní Město, Petržalka, Podhradie, Most SNP), cez priemysel (Baťa, Škoda, ČKD, Zbrojovka) a cez spôsob, akým sa krajiny vyrovnávajú s komunistickou minulosťou. Výklad neustále porovnáva so ZSSR a Ruskom a vrcholí kontrastom medzi proukrajinským Českom a Ficovým Slovenskom. Rámec je jasne naratívny a hodnotiaci: Česko vystupuje ako úspešnejší a demokratickejší partner, Slovensko ako krajina, ktorá zaostávala a dnes kĺže späť.

Slabiny z pohľadu vynechaných tém sú dosť výrazné. Najväčšie medzery sú v dejinách pred rokom 1918. Nevysvetľuje okolnosti vzniku repobliky, koncepciu čechoslovakizmu, ani ako sa Slováci a Maďari a Nemci ocitli v ČSR. Medzivojnová „demokratická idyla“ vynecháva majetkové presuny a sociálne konflikty. Z obdobia 1938 – 1945 chýba autonómia Slovenska, Benešov odchod do exilu aj Slovenské národné povstanie. Úplne vypadli roky 1945 – 1948 s etnickými čistkami - odsunom Nemcov a výmenou obyvateľstva s Maďarskom. Pri roku 1968 chýba federalizácia, ktorá bola akousi repetíciou vyhlásenia slovenskej autonómie v októbri 1938.

Tieto medzery majú dôsledky aj pre súčasné témy. Bez historických súvislostí nemožno pochopiť napätie vo vzťahu k maďarskej menśine, bez privatizácie nie je možné pochopiť motivácie slovenských elít pri rozpade štátu. Chýbajúce historické súvislosti potom zahmlievaú aj také okolnosti, že reštitúcie sa týkali len majetku zabaveného po februári 1948.

Celkovo ide o pútavý a vizuálne silný cestopisno-publicistický materiál, ktorý dobre zachytáva mestskú a hospodársku transformáciu a súčasnú politickú polarizáciu. Ako historický výklad je však zjednodušený na spôsob školských učebníc, takže divák získa prehľad o dianí ale vnútorná logika dejov ostáva skrytá.
Prinášame tézovitý prehľad obsahu 3-hodinovej reportáže. Červenou farbou sme označili témy a súvislosti ktoré naopak chýbajú a ktoré autor nezachytil.

Hneď v úvode stavia kontrast: Česko podporuje Ukrajinu, kým slovenský premiér sa priatelí s Putinom.
Rok 1918 Video hlbšie nevysvetľuje, metamorfózy zápasu luteránov proti Uhorsku od Jana Kollára až po Milana Hodžu, okolnosti a signatárov Matinskej deklarácie, koncepciu československého národa a anexiu nemeckých a maďarských etnických území.
Československo vzniklo v roku 1918 na troskách Rakúsko-Uhorska a medzivojnovú republiku autor opisuje ako demokratický ostrov.
Autor sa nedotkol otázky rozsiahleho prerozdeľovania majetku, pozemkovej reformy a vypovedávania z republiky obyvateľov bez domovskej príslušnosti
Mníchov v roku 1938 znamenal, že Hitler s požehnaním Západu získal regióny, kde žili Nemci.
Nespomína dezerciu Beneša
Nespomína vyhlásenie autonómie na Slovensku v októbri 1938
Slovenský štát autor uvádza ako Hitlerovu bábku, ktorá vyháňala Čechov.
Nespomína Slovenské národné povstanie, okolnosti vypuknutia ani rozsah
V roku 1945 Červená armáda oslobodila Prahu a do úradu sa vrátil predvojnový prezident Beneš.
Nespomína roky 1945–1948 a odsun takmer troch miliónov Nemcov na základe Benešových dekrétov a vyháňanie Maďarov v rámci výmeny obyvateľstva
Komunisti vyhrali voľby v roku 1946 a vo februári 1948 Gottwald prevzal moc, keď sa Beneš vzdal, aby nevyvolal občiansku vojnu.
Pomník Stalina na Letnej a hotel International sú pamätníkmi éry, keď sa Praha menila na sovietsku výkladnú skriňu.
Päťdesiate roky priniesli politické procesy a väzňov v uránových baniach v Jáchymove, o ktorých sa dlho mlčalo.
Pražská jar sľubovala socializmus s ľudskou tvárou a ľudia ju nadšene podporili.
V auguste 1968 krajinu obsadili vojská Varšavskej zmluvy a centrom odporu sa stal pražský rozhlas.
Autor nespája s rokom 1968 slovenskú otázku: federalizáciu k 1. januáru 1969
Normalizácia vrátila tvrdý režim a Jan Palach sa na protest upálil.
Sovietski ľudia napriek tomu Čechoslovákom závideli pivo, tovar a Krtka, ktorý bol pre nich symbolom lepšieho sveta.
Nežnú revolúciu 17. novembra 1989 odštartoval brutálne rozohnaný študentský pochod a fáma o mŕtvom študentovi.
Generálny štrajk a masové zhromaždenia vyniesli do čela štátu Václava Havla.
Po páde režimu prišla hospodárska kríza s uvoľnením cien, infláciou a prudkým znehodnotením koruny, ktorú Slovensko pocítilo tvrdšie.
Česi sa sťažovali, že musia Slovákov dotovať, a pomlčková vojna ukázala, ako citlivé sú symboly spoločného štátu.
Po voľbách 1992 sa Klaus a Mečiar dohodli na rozdelení, hoci pred voľbami o ňom ani jedna strana otvorene nehovorila.
Nespomína že rozdelenie štátu súviselo s privatizáciou, Mečiarova HZDS odmietala Klausovu šokovú terapiu a samostatný štát dal slovenským elitám kontrolu nad privatizáciou, ktorú Mečiar po roku 1994 presunul od kupónov k priamym predajom svojim ľuďom.
Väčšina Čechov aj Slovákov bola proti rozdeleniu, preto politici referendum nedovolili a hosť videa to nazýva formálne legálnym, ale nelegitímnym.
Dekomunizácia začala premenovaním staníc metra a ulíc, no v menších mestách sa dodnes drží napríklad ulica Rudé armády.
Lustračný zákon vylúčil bývalých funkcionárov a agentov ŠtB z vysokých postov; Slovensko ho po roku 1996 nepredĺžilo.
Súdne procesy s komunistickými funkcionármi ako Jakeš sa väčšinou skončili bez trestu.
Havel dal krajine morálnu autoritu, kým pomsta režimu voči Palachovi siahala až k exhumácii jeho tela.
Česko v roku 2026 zakázalo propagáciu komunistických symbolov, takže na bleších trhoch mizne červená hviezda.
Kupónová privatizácia mala urobiť z každého občana vlastníka a vytvoriť triedu podnikateľov.
Viktor Kožený a jeho Harvardské fondy ukázali, ako sa dala privatizácia zneužiť na podvod storočia.
Reštitúcie vrátili majetok pôvodným majiteľom, medzi nimi aj Havlovcom palác Lucerna.
Nespomína že reštitúcie sa týkali iba konfiškátov po februári 1948
Česko po rozdelení profitovalo zo silnejšieho priemyslu, kým Slovensko malo zbrojárske a ťažké podniky orientované na východ.
Baťa postavil v Zlíne firemné mesto, ktoré prežilo znárodnenie a značka z neho paradoxne ešte zosilnela.
Brno ukazuje osud Zbrojovky, Zetoru a výstaviska, ktoré patrilo k výkladným skriniam socialistického priemyslu.
Pražské podniky ČKD a Praga, vrátane električiek Tatra, vyrábali pre celý východný blok a po roku 1989 väčšinou upadli.
Škoda sa vďaka Volkswagenu stala príbehom úspešnej transformácie.
Praha sa po páde opony stala turistickou mekkou, ale do centra sa zarezávajú socialistické stavby a magistrála.
Pražské sídlisko Jižní Město ukazuje, že panelák sa dá rekonštrukciou vrátiť do normálneho života.
Česko vstúpilo do NATO v roku 1999, kým Slovensko pre Mečiarovu politiku a neplatné referendum z roku 1997 zaostalo.
Železná opona pri Bratislave, s bunkrami a zabitými utečencami, je dnes Cyklomost slobody a pamätník pri sútoku Moravy a Dunaja.
Obe krajiny vstúpili v roku 2004 do EÚ, Slovensko prijalo euro a Česko zostáva pri korune.
Mikloš vysvetľuje, že Slovensko po pomalom štarte dohnalo reformy, a nezamestnanosť kedysi dosahovala 11 % oproti 3 % v Česku.
Bratislava pôsobí na autora ako mesto zložené z pekného starého centra a bolestivých socialistických zásahov.
Most SNP a zbúranie Podhradia sú preňho príkladom urbanistických chýb socializmu.
Petržalka mala byť výkladnou skriňou socializmu pri rakúskej hranici, no stala sa najväčším sídliskom v strednej Európe.
Rómska osada v Plaveckom Štvrtku ukazuje sociálny problém, ktorý socializmus neriešil, len presídľoval.
V Dunajskej Strede tvoria väčšinu Maďari, Orbán tam financuje školy aj futbalový klub DAC a Slovensko reagovalo sprísnením zákona o občianstve.
Autor ukazuje maďarskú menšinu ako dnešný geopolitický problém, ale nevysvetľuje, že tu žije preto, lebo hranica z roku 1920 prešla cez súvislé maďarské územie, ktoré Maďarsko v roku 1938 nakrátko získalo späť.
Na slovenských futbalových štadiónoch sa rivalita DAC a Slovana mieša s národnostnými emóciami.
Vlasovova armáda pomohla v máji 1945 Pražskému povstaniu a v Prahe má pomník, čo Kremeľ vníma ako provokáciu.
Ružový tank a premenované ulice pri ruskom veľvyslanectve ukazujú, že Česi sa k sovietskej minulosti stavajú ironicky a kriticky.
Česko pod Petrom Pavlom organizuje muničnú iniciatívu pre Ukrajinu, kým Slovensko pod Ficom blokuje rozhodnutia EÚ.
Fico podľa hostí videa oslabuje nezávislé inštitúcie a vraždu Jána Kuciaka pripomínajú ako zlomový bod slovenskej demokracie.
Záver: nostalgia za socializmom je hlavne nostalgia za mladosťou, a obe krajiny sú dnes pevne na Západe, no každá ide inou rýchlosťou.