Kniha týždňa: Pavol Kosnáč, Hugo Gloss Eds.: Súdržnosť na Slovensku. Čo drží krajinu pokope a na čom sa rozpadá? (DEKK Inštitút Brat. 2023)
Pred rokom sme predstavili združenie nezávislých analytikov DEKK Inštitút (článok tu...). Dnes prinášame ich hlavnú publikáciu - zborník "Súdržnosť na Slovensku", ktorá bola financovaná z verejnej zbierky. Súdržnosť je centrálny pojem okolo ktorého prebiehajú aktivity združenia. Vedúcimi projektu knihy boli Pavol Kosnáč, riaditeľ DEKK Inštitútu, odborník na politológiu, psychológiu a antropológiu a Hugo Gloss, prevádzkový riaditeľ DEKK Inštitútu a výskumník. Autormi jednotlivých kapitol je 13 akademikov zo slovenských aj zahraničných univerzít a 7 expertov z praxe. Reprezentujú široké spektrum vedných odborov (sociológia, psychológia, história, politológia) a praktických oblastí (štátna správa, integrácia cudzincov, obrana).
Kniha upozorňuje na stagnujúcu alebo klesajúcu dôveru ľudí v inštitúcie i medzi sebou navzájom. Dôvera je podľa autorov kľúčom pre stabilitu a rozvoj spoločnosti. Kniha je súčasťou širšieho projektu „Mozaika kohézie“, ktorého cieľom je interdisciplinárne skúmať sociálnu kohéziu a vytvárať odporúčania pre politikov. Autori plánujú pokračovať v sérii publikácií zameraných na súdržnosť, dôveru a kooperáciu. Snažia sa aj o zlepšenie dátovej infraštruktúry na Slovensku, aby bolo možné pravidelne merať a analyzovať faktory ovplyvňujúce sociálnu kohéziu.
Kniha obsahuje celkom 16 kapitol, z ktorých každá sa venuje jedinečnému aspektu spoločenskej kohézie. Nasleduje aktualizovaný a doplnený opis všetkých kapitol:
1. Trendy (ne)dôvery na Slovensku (Pavol Kosnáč, Hugo Gloss)
Prvá kapitola sa zameriava na analýzu horizontálnej (medziľudskej) a vertikálnej (inštitucionálnej) dôvery na Slovensku. Autori skúmajú dáta z World Values Survey a ukazujú, že miera dôvery stagnuje na veľmi nízkej úrovni, pričom Slovensko sa radí medzi krajiny s najnižšou dôverou v Európe. Historické traumy, ako maďarizácia počas Rakúsko-uhorskej monarchie, centralizácia v Prvej ČSR a represívne opatrenia Slovenského štátu, ovplyvnili dôveru v inštitúcie a medzi občanmi.
2. Sociálna kohézia v sociologickej a psychologickej perspektíve (Justín E. Lane, F. LeRon Shults)
Táto kapitola skúma teoretické modely sociálnej kohézie, vrátane Durkheimovej kolektívnej efervescencie a moderných konceptov, ako je teória sociálnej identity a fúzia identity. Historické kontexty Slovenska, od snahy o udržanie identity počas Rakúsko-Uhorska po pokusy o vytvorenie spoločnej česko-slovenskej identity, slúžia ako príklady pre pochopenie dynamiky súdržnosti.
3. Emócie a spoločenská súdržnosť (Samuel Žilinčík)
Táto kapitola sa venuje úlohe emócií pri budovaní alebo narúšaní sociálnej kohézie. Strach, hrdosť alebo pocit spolupatričnosti ovplyvňujú ochotu spolupracovať a dôverovať. Historické udalosti, ako snaha o asimiláciu Slovákov v Rakúsko-Uhorsku alebo využitie nacionalizmu počas Slovenského štátu, ukazujú, ako emócie dokážu mobilizovať spoločnosť, ale aj ju polarizovať.
4. Dôvera ako základný pilier sociálnej súdržnosti (Marianna Mrva, Roman Džambazovič)
Kapitolou sa tiahne myšlienka, že dôvera je kľúčová pre fungovanie modernej spoločnosti. Na Slovensku bola dôvera v inštitúcie historicky slabá, či už v dôsledku centralizovaných politík Prvej ČSR alebo autoritárskej povahy Slovenského štátu. Autori ponúkajú návrhy, ako ju posilniť prostredníctvom transparentnosti a efektívneho riadenia.
5. Sociálna kohézia na Slovensku z pohľadu historika (Roman Holec)
Historická analýza ukazuje, ako Rakúsko-uhorská maďarizácia, asymetrické postavenie Slovenska v Prvej ČSR a ideologická kontrola počas Slovenského štátu fragmentovali spoločenské tkanivo. Historik poukazuje na význam budovania kolektívnej pamäti, ktorá dokáže vytvoriť pozitívne základy pre budúcu súdržnosť.
6. Sociálna kohézia a nacionalizmus (László Vörös)
Kapitola skúma vzťah medzi národnou identitou a sociálnou súdržnosťou. Rakúsko-uhorská politika podporovala nacionalistické hnutia ako obranný mechanizmus Slovákov. V Prvej ČSR zas pokusy o jednotnú česko-slovenskú identitu prehlbovali napätie. Počas Slovenského štátu bol nacionalizmus zneužitý na ospravedlnenie represívnych opatrení.
7. Spoločenská súdržnosť na Slovensku počas modernizácie a úloha spolkov (Elena Mannová)
Táto kapitola analyzuje, ako občianske spolky a organizácie prispeli k udržiavaniu sociálnej kohézie počas rôznych historických období. Spolky ako Matica slovenská zohrali významnú úlohu v Rakúsko-Uhorsku, ale počas Slovenského štátu boli často zneužívané na propagandu.
8. Správa o stave kohézie na Slovensku (Marína Zavacká)
Kapitola zhrňuje aktuálny stav sociálnej kohézie na Slovensku a identifikuje kľúčové výzvy, ako je polarizácia, nízka dôvera v politické inštitúcie a slabá angažovanosť občanov. Autorka ponúka dáta z prieskumov, ktoré dokumentujú dlhodobé trendy a problémy.
9. Elity a sociálna kohézia na Slovensku (Soňa Szomolányi)
Autorka skúma úlohu politických, kultúrnych a ekonomických elít pri formovaní sociálnej súdržnosti. Kritizuje neschopnosť niektorých elít zastupovať verejný záujem, čo prispieva k oslabeniu dôvery v štátne inštitúcie.
10. Katolíci a sociálna kohézia na Slovensku: Historická (seba)viktimizácia a historická (seba)reflexia (Agáta Šústová Drelová)
Katolícka cirkev zohrávala významnú úlohu pri formovaní identity Slovákov, najmä počas Rakúsko-Uhorska a Prvej ČSR. Počas Slovenského štátu cirkev podporovala režim, čo zanechalo kontroverzné dedičstvo.
11. Cesta k sociálnej súdržnosti: Estónska skúsenosť (Marianna Makarova)
Kapitola ponúka pohľad na úspešné stratégie budovania sociálnej kohézie v Estónsku, kde sa podarilo integrovať početnú ruskú menšinu. Slovensko by mohlo využiť podobné princípy na riešenie polarizácie.
12. Spravovanie štátu a sociálna súdržnosť (Viktor Nižňanský)
Autori analyzujú vplyv decentralizácie na sociálnu súdržnosť. Poukazujú na to, že silnejšie regióny a transparentná verejná správa môžu zvýšiť dôveru medzi občanmi a štátom.
13. Integrácia cudzincov a cudziniek po slovensky (Michaela Pobudová, Marta Králiková)
Táto kapitola sa zameriava na výzvy a príležitosti pri integrácii cudzincov na Slovensku. Lepšia inklúzia môže posilniť kohéziu a minimalizovať konflikty.
14. Prierez vývojom dôvery k vláde na Slovensku (1990–2023) (Martin Slosiarik)
Kapitola dokumentuje klesajúcu dôveru v politické inštitúcie od 90. rokov a skúma, ako politické škandály a neefektívne politiky prispeli k tomuto trendu.
15. Historické korene slovenskej rusofílie, jej dôsledky a možné riešenia (Daniel Šmihula)
Rusofília má historické korene v náboženských a politických tradíciách. Kapitola analyzuje jej vplyv na sociálnu polarizáciu a navrhuje spôsoby, ako znížiť jej negatívny dosah.
16. Je Slovensko zraniteľné? Armáda a patriotizmus (gen. Daniel Zmeko)
Posledná kapitola sa venuje úlohe ozbrojených síl pri posilňovaní spoločenskej stability. Generál Zmeko zdôrazňuje potrebu investícií do obrany a budovania pozitívneho patriotizmu ako základov kohézie.


