Tzv. účelové dotácie šli prevažne do športu

Oto Psenak

11-04-13

4,027

Mestské zastupiteľstvo na svojom zasadnutí 28. marca 2011 rozhodlo o prerozdelení účelových dotácií na šport, kultúru, školstvo a cirkev. Ide o každoročný rituál, kde poslanci rozdeľujú balík cca 250 tis. Eur (7,5 mil. Sk) na základe žiadostí a vlastného dôkladného zváženia. V skutočnosti je to len jedna tretina prostriedkov v danej rozpočtovej kapitole 642, o zbytku sa zrejme rozhoduje iným spôsobom (podrobnejšie viď článok). K ďalśiemu skresleniu dochádza tým, že niektoré podobné aktivity sa financujú cez rozpočty mestských podnikov, čo je svojrázne novozámocké riešenie.

Tak sa môže stať, že kým o 150,- € pre Badbinton klub rozhoduje v rámci schválenej rozpočtovej kapitoly adresne celé mestské zastupiteľstvo, o cca 70.000,- € na vydávanie novín Castrum Novum, alebo o cca 80.000,- € za vysielanie NZTV tak nerozhoduje. Zmieniť sa je potrebné aj o paralelnom systéme dotácií, ktoré často tie isté neziskovky dostávajú z mestských podnikov, predovšetkým fy Brantner s.r.o. formou "sponzoringu". Opäť ide o desaťtisícové(?) položky a opäť mimo kontroly mestského zastupiteľstva.
Po vysvetlení súvislostí, bez ktorých by bol obraz neúplný, sa môžeme venovať prerozdeleniu tohtoročných dotácií:

Pre úplnosť sme do kapitoly športu zahrnuli i náklady na nájomné a prevádzku športových zariadení. Údaj o ročných nákladoch na Zimný štadión (*) sme čerpali z poslednej dostupnej výročnej správy Bytového podniku za r. 2009. Ani takto skompletizované údaje nie sú úplné z dôvodov spomenutých v úvode. Zreteľne je však vidno, že prideľovanie dotácií odzkadľuje silu jednotlivých skupín a ich schopnosť presadiť svoje záujmy v mestskom zatupiteľstve. Tak sa môže stať, že len náklady na dve "primátorské" mestské médiá prevyšujú sumu všetkých dotácií na kultúru dvojnásobne. Cca 500 aktívnych novozámockých športovcov dostáva od mesta takmer 500 tis. € dotácií na šport, kým 2.500 nezamestnaných, na riešenie svojej oveľa naliehavejśej situácie rovnú 0 (nulu) peňazí i pozornosti. Rovnako väčśina z cca 100 občanov mesta bez prístrešku nad hlavou, ktorým ide noc čo noc o holé prežitie, dostáva pomoc blízku nule. Ale mohli by sme pokračovať mladými rodinami bez šance získať prvý byt, atď. A tento očividný nepomer zrejme nebude len v tom, že poslední menovaní sa doteraz nedovtípili založiť si neziskovky. Z týchto pokrivených pomerov vedie von zrejme jediná cesta - všetky činnosti je potrebné vrátiť z mestských podnikov späť pod mesto a ich financovanie pod verejnú kontrolu. Následne je možné si vytvoriť verný obraz o reálnych tokoch peňazí do jednotlivých oblastí a upravovať ich podľa skutočných potrieb a priorít občanov mesta.