V prvej časti knihy autorka podrobnejšie rozoberá definíciu „gritu“ (vytrvalosť). Duckworth ilustruje, ako spoločnosť často preceňuje talent a podceňuje úsilie. Duckworth zdôrazňuje, že v rovnici úspechu sa úsilie počíta dvakrát: najprv na transformáciu talentu na schopnosti a potom schopnosti na dosiahnutie úspechu. Príbeh Davida Luonga, jej bývalého žiaka, ktorý sa z priemerného študenta stal raketovým inžinierom, ukazuje, že ani nadanie nemusí určovať osud. Davidova húževnatosť a schopnosť poučiť sa z neúspechov mu umožnili postupne prekonávať svoje slabiny.

V druhej časti knihy autorka opisuje, ako môžeme pestovať „grit“ zvnútra. Prvá kapitola sa venuje záujmu: Duckworth tvrdí, že najlepšie výsledky dosahujeme vtedy, keď sa venujeme niečomu, čo nás skutočne baví. Popisuje, ako sa mnohí úspešní ľudia snažili v mladosti nájsť svoje skutočné záľuby a potom sa im venovali dlhodobo. Hovorí o cieľavedomom tréningu, ktorý je nevyhnutný na zlepšovanie schopností. Príklad elitných športovcov ukazuje, že excelentnosť sa skladá z mnohých malých a neustále opakovaných krokov. Kapitola o cieľoch rozvíja myšlienku, že najvytrvalejší sú tí, ktorí majú jasný zmysel svojho úsilia, ktorý presahuje ich vlastné záujmy. Duckworth tu cituje príklady ľudí, ktorí našli hlbší význam v tom, čo robia, a spojili svoje ciele s niečím, čo prispieva k blahu spoločnosti. Kapitola o nádeji zase zdôrazňuje optimizmus a vieru v zlepšovanie, ktorá je základom vytrvalosti.

V tretej časti sa Duckworth zaoberá tým, ako vonkajšie prostredie a kultúra formujú „grit“. Vysvetľuje, že výchova a tréning môžu byť kľúčové pre rozvoj vytrvalosti. Kapitola o rodičovstve a výchove k „gritu“ ponúka praktické rady pre rodičov a učiteľov. Duckworth opisuje, ako podpora a vysoké očakávania môžu deti naučiť vytrvalosti, ale aj to, že musia mať príležitosti na samostatné prekonávanie výziev. V kapitole o „ihriskách vytrvalosti“ opisuje, ako šport a iné organizované aktivity prispievajú k rozvoju húževnatosti. Dôležitá je aj kapitola o kultúre, kde Duckworth zdôrazňuje, že byť obklopený ľuďmi s vysokými štandardmi a príkladmi vytrvalosti podporuje podobné správanie.

Duckworth ponúka aj koncept hierarchie cieľov, ktorý pomáha rozpoznať, kedy prestať v sledovaní konkrétnym cieľom. Najnižšie ciele sú každodenné aktivity, ktoré podporujú vyššie ciele. Ak sa nižšie ciele stanú neefektívne, mali by sme ich opustiť, aby sme sa mohli sústrediť na to, čo naozaj napĺňa naše najvyššie životné zámery. Tento systém pomáha ľuďom zamerať sa na to, čo je skutočne dôležité, a zároveň byť flexibilný v menení stratégie, ak si to situácia vyžaduje. To je obzvlášť důležité keďže odvrátenou stranou "grit"-u môžu byť prípady, keď veľké nasadenie a vytrvalosť viedli ku kolapsu a sebadeśtrukcii...

Kniha „Grit“ je silným argumentom proti kultu talentu a presvedčivým svedectvom o moci nadśenia a vytrvalosti. Duckworthova práca inšpiruje a motivuje čitateľov, aby vytrvali pri svojich cieľoch, ale zároveň rozumne zhodnotili, kedy je lepšie zmeniť smer. Je to dielo, ktoré spája vedecký výskum so životnými príbehmi a ponúka praktické nástroje na budovanie vytrvalosti.