Dokumenty doby: Ponuka na dobrovoľný výkup domu pod hrozbou vyvlastnenia z roku 1989

Oto Psenak

25-09-21

957

Dokument, ktorý dnes prinášame, na prvý pohľad pôsobí ako bežné lajstro aké v čase socializmu kolovali po úradoch. V skutočnosti však lámal životy ľudí. Ponuka odkúpenia domu pod hrozbou vyvlastnenia znamenala pre nich zlom a stratu, z ktorej sa nikdy nespamätali. Vytrhnutí zo svojho prostredia, odrezaní od koreňov, dožívali v panelákových bytoch, kde im chýbali nielen domáce zvieratá dvor či záhrada, ale aj pocit domova. V ich domoch a malých hospodárstvach bolo materializované ich celoživotné snaženie a identita. Zrazu sa ocitli v kuchynke s plynovým sporákom, bez dvora, bez priestoru a často aj bez zmyslu života. Ich nové byty sa stali len akýmsi núdzovým ubytovaním, v ktorom dožívali s pocitom krivdy a straty. V príbehoch týchto ľudí sa odráža podstata režimu, ktorý pod rúškom pokroku a modernizácie zasahoval do najintímnejšej sféry ľudského života. Rozhodnutie o odkúpení/vyvlastnení bolo viac než len úradný dokument. Bol to symbol bezmocnosti jednotlivcov voči štátnej moci a totalitnému režimu.

Toto je však iba úvodná kapitola dramatického príbehu obyvateľov Andovskej a Jeruzalemskej ulice. Ten totiž v ich prípade odkúpením/vyvlastnením nekončil, lebo už o mesiac sa celkom nečakane zrútil režim.
Bývalí majitelia sa okamžite prihlásili o svoje obydlia ktoré boli už nominálne majetkom štátu. Skôr než sa čokoľvek vybavilo štát v roku 1990 previedol aj tento nehnuteľný majetok na obce. A práve tam čakalo bývalých majiteľov nepríjemné prekvapenie. Nová demokratická samospráva totiž ich majetky odmietla vydať a začala okolo nich robiť "politiku". Nebolo tomu tak všade, ale v Nových Zámkoch samospráva rozhodne nesúhlasila s vydaním nehnuteľností ich pôvodným majiteľom. Na čele mesta stál v tom čase zhodou okolností bývalý vedúci stavebného odboru Okresného národného výboru Ondrej Csanda. Majiteľom domčekov neostávalo než sa s Mestom súdiť. Zďaleka nie všetci vytrvali a absolvovali 6-ročnú súdnu tortúru. Mnohí rezignovali, zinfarktovali, pomreli od žiaľu.
A ani pre šťastlivcov, ktorým sa podarilo vysúdiť svoje domy späť, nenasledoval happy-end. Primátori ktorí prišli po Csandovi nechali "nevysúdené" majetky zarásť kríkmi a následne ich predali spriazneným developerom za babku. Realitné projekty sa realizovali s jediným cieľom - maximalizovať zisk a tie posledné aj s nebývalou brutalitou zasiahli do životného priestoru obyvateľov "vysúdených" domov...