Príslušníci československého odboja 1939-1945, ktorí sa narodili, alebo pôsobili v novozámockom okrese / Az érsekújvári járásból származó csehszlovák ellenállók (1939-1945)
Oto Psenak 
12-05-23 
6,962 
Vojenský historický ústav Praha v spolupráci s Vojenským historickým ústavom Bratislava vydali v r. 2005 publikáciu "Vojenské osobnosti československého odboje 1939-1945", v ktorej sme našli niekoľko osobností, ktorí sa narodili alebo kratśí-dlhší čas pôsobili v okrese Nové Zámky.
BAKOŠ Štefan JUDr.
kapitán pechoty, (major pechoty), prednosta osobného oddelenia povstaleckej armády a referent aktívnych dôstojníkov a rotmajstrov 1. čs. armády na Slovensku
* 24.12.1911 Malá Maňa, okr. Nové Zámky
+24.5.2000 Bratislava
Syn Lukáša a Anny. Absolvoval reálne gymnázium. Na vykonanie voj. prez. služby v p. pl. 12 v Komárne nastúpil 1. 10. 1935, potom čo úspešne ukončil štúdiá na Právnickej fakulte v Bratislave. V októbri 1935 až septembri 1936 absolvoval ŠDPZ v Nitre, kde prešiel teoretickým a praktickým výcvikom veliteľa družstva a čaty. V septembri 1936 absolvoval inštruktorský' kurz a v júni 1937 kurz strelecký.
V hodnosti ppor.pech. bol daný do zálohy. Ako záložný dôstojník vykonával v Levoči v rámci p. pl. 16 rôzne funkcie - od 1.10.1937 ako veliteľ čaty a od 1.8.1938 roty. Od marca 1939 až do svojho pridelenia na vel. 2. divízie do Banskej Bystrice 1. 9. 1939 pôsobil ako veliteľ čaty v ŠDPZ v Levoči, od 11.5.1939 Banskej Bystrici. 15.5. 1939 bol aktivovaný v hodnosti por.pech. Koncom októbra 1939 bol premiestnený do p. pl. 3 vo Zvolene a vo VVT Lesť prevzal velenie 3. p. roty. V marci 1940 sa vrátil späť na veliteľ 2. divízie, kde ako pridelený dôstojník sprav, oddel. bol zakrátko ustanovený sprav, dôstojníkom I. kategórie. V roku 1940 absolvoval 3-týždňový pechotný kurz pre aktivovaných dôstojníkov v Pezinku (15. 6.-6. 7.) a sprav, kurz na MNO v Bratislave (10.-14.6.), absolvoval tiež guľometný výcvik. Ako npor.pech. (povýšený k 1. 8.1940) bol 1.10.1940 pridelený na sprav, oddel. VPV v Banskej Bystrici ako obranný dôstojník veliteľstva. Roku 1941 absolvoval 4-týždňový aplikačný kurz pre aktivovaných dôstojníkov vo VA v Bratislave.
16.12.1941 odišiel do poľa k ZD ako pridelený dôstojník sprav, oddel., z poľa sa vrátil 23.11.1942. Bol zaradený na osobné oddel. VPV v Banskej Bystrici, kde bol už ako stot.pech. (povýšený k 1.1.1943) 1.5.1943 ustanovený za jeho prednostu. 24.4.1944 sa stal zároveň referentom aktívnych dôstojníkov a rotmajstrov. 29.8.1944 ho vel. 1. čs. armády na Slovensku ustanovilo za prednostu osobného oddel. povstaleckej armády, rovnakú funkciu zastával aj po jej reorg. 9. 9.1944, avšak len do 15.9.1944, ked mu bola zároveň zmenená hodnosť na kpt.pech. 21. 9.1944 prevzal úlohu referenta aktívnych dôstojníkov a rotmajstrov a vo funkcii pôsobil až do rozpadu veliteľstva. Po potlačení Povstania sa skrýval v horách do 25.3.1945, ked sa prihlásil do čs. armády.
Od 5.4.1945 pôsobil na sprav. oddel. MNO (v Košiciach, aj Prahe) ako pridelený dôstojník zástupcu prednostu oddelenia, 1.6.1945 bol povýšený na škpt.pech. Od januára do septembra 1946 pracoval ako referent dôstojník slov. národnosti a do septembra 1947 ako pridelený koncepčný dôstojník všeobecnej skupiny. Ako mjr.pech. (povýšený s účinnosťou od 1.10.1946) absolvoval v čase od 3.11.1947 do 25. 6. 1948 kurz pre vyšších vojenských železničných veliteľov na Železničnom traťovom veliteľstve (ŽTV) v Prahe a od 1.10.1948 pôsobil na ŽTV v Bratislave. V čase marca a apríla 1949 tam vyučoval v rámci výcvikového kurzu pre nižších vojenských železničných veliteľov. 15.2.1950 bol prevedený do kategórie, resp. služobného odboru dôstojník tylu, druh vojska - železničiari.
Pramene: VÚA-VHA, zb. KL; AMV ČR Praha, 135-2-8/24.
Literatúra: Dôstojníci a štáby povstaleckej armády. Organizačná štruktúra l. československej armády na Slovensku. Banská Bystrica 1994.
(Alexej Maskalík)
DŘÍMAL Josef
krycí jména KOMITA, Joca Komita, major, vedoucí Obrany národa Bratislava - město
* 22.7.1892 Žeravice, okr. Hodonín,
+4.10.1980 Bratislava
Syn Josefa a Kateřiny, roz. Jandáskové. Manželka Anna, roz. Štefániková, dcery Tatiana, Zora, Elena, Eva. Obecnou školu vychodil v rodných Žeravicích a tříletou méšťanku v nedalekém Bzenci, kterou ukončil s výborným prospěchem a na doporučení pokračoval ve studiích v české matiční reálce v Hodoníne. Za aktivní účast v Sokole mu hrozil trest vyloučení ze všech středních škol Rakousko-Uherské monarchie. Po maturitě v roku 1912 se zaměstnal u stavební firmy Korn v Krakove, kde se zároveň připravoval na studia na vysokou školu technickou.
V r. 1913 nastoupil voj. prez. službu u c. k. pěšího pluku č. 91 v Českých Budějovicích, se kterým byl ihned odvelen na srbskou frontu. V prosinci 1914 z bojiště zběhl.
V hodnosti poručíka vstoupil v květnu 1915 do srbského vojska, kde byl zařazen na zpravodajské oddělení armádního velení. Od 6. 10. 1915 velel četě srbských komitů, ale již v prvý prosincový den v bojích o Topolski Vis padl do bulharského zajetí a před c. k. polním soudem v lagodine byl nucen k odpovědnosti za zločin velezrady a úkladů proti monarchii. Byl odsouzen na trest smrti. Na Vánoce 1915 se mu podařilo z vězení utéci a po kruté zimě, prožité v pralesích Dunaje se dostal v březnu 1916 do neutrálního Rumunska. Zde byl již v dubnu 1916 zařazen do 3. pěšího pluku První srbské dobrovolnické divize, v jejíž sestavě v bojích o Kokardžu byl 6.10. 1916 těžce raněn. Po částečném vyléčení se vrátil na rumunskou frontu, odkud odešel do Soluně. V květnu 1918 byl odvelen do Francie a po absolvovaní důstojnického kursu v St. Maixent zařazen k 22. čs. pluku francouzských legií a odeslán na alsaskou, později champagnenskou frontu. V říjnu odešel do Itálie, kde se podílel na organizovaní československých legií.
Do Československa se vrátil koncem r. 1918 s 52. transportem v hodnosti kapitána-plukovního pobočníka 35. střel, pluku italských legií. V polovině března 1919 byl přidělen k vojenskému referátu Ministerstva pro správu Slovenska do Bratislavy, avšak po vpádu maďarských rudých gard na slovenské území odešel 1.6. k operační vojenské skupině do prostoru Komárno - Nové Zámky - Parkan. Vojenská skupina pod jeho velením zastavila postup nepřítele u Nových Zámků, což bylo obecně považováno za značný úspěch a vrchní velení operační armádv tento čin ocenilo sestavěním Pluku Nové Zámky z bojujících jednotek pod jeho velením.
Po skončení bojů a urovnaní hraničních sporů byl po započítané čtrnáctileté legionářské službě k 31.1.1923 přeřazen do zálohy, fako válečnému invalidovi mu byla udělena trafiční licence v Bratislavě. V r. 1940 mu však byla, přes nákladné investice, jako nežádoucímu cizinci odňata bez náhrady.
V létě 1939 stanul v čele Obrany národa Bratislava - město, první odbojové organizace, která zde pracovala samostatně a zároveň úzce spolupracovala s dalšími organizacemi Obrany národa na severozápadním, jižním a východním Slovensku, majíce úzké spojení s ústředím Obrany národa v protektorátu. Dřímal vybudoval širokou síť spolupracovníků, zabezpečujících ilegální přechody československých vojáků do zahraničí, osobně mnohé uprchlíky ukrýval a za pomoci jugoslávských diplomatů vystavoval falešné pasy.
Zpravodajsky spolupracoval především se skupinou Demec, vedenou npor. Michalem Zibrínem, a Zeta, vedenou npor. Karlem Hostašem, a rovněž zprostředkovával výměnu korespondence mezi Slovenskem a protektorátem.
23.9.1940 byl zatčen agenty Ústředny státní bezpečnosti, kteří krátce před tím zachytili pasy čtyř českých důstojníků. Po zdlouhavém vyšetřování na ÚŠB v Bratislavě byl uvězněn v táboře pro politické vězně v Ilavě. 19.1.1941 jej eskortovali do Hodonína, kde byl odevzdán gestapu. Po pokračujících výsleších v Hodoníne, Uherském Hradišti, Brně a Vídni byl souzen v Norimberku pro zločin velezrady a úkladů proti říši. Posléze byl převezen do Brna, odkud byl bez vynesení konečného rozsudku 15.1.1943 odtransportován do koncentračního tábora Osvětim. Průvodní list brněnského Sondergerichtu nesl poznámku „RU" tj. návrat nežádoucí. Z osvětimského tábora nastoupil 18.1.1945 cestusmrti do Mauthausenu, a pak do Melku a Ebensee, kde se 5.5.1945 dožil svobody.
Od r. 1946 pracoval jako ředitel bratislavského Slovenského mlékárenského družstva, později odešel do Družstva pro hospodaření se zemědělskými výrobky. Vstoupil do Demokratické strany, co se mu po únoru 1948 stalo přítěží. 16. 3.1953 byl spolu s rodinou v rámci akce B vystěhován z Bratislavy do Kfečna u Prievidze, do kvazi trestanecké kolonie. Do Bratislavy se mohl navrátit až v roku 1960, kdy byl po mnohých žádostech soudně rehabilitován. Dům byl však nájemci zničen a přilehlá zahrada byla vyvlastněna pro hřbitov sovětských osvoboditelů, známý Slavín. Zaměstnal se jako pokladník na JZD Prievoz, kde pracoval až do 78 roku života.
Vyznamenání: Orděn svjatoj Anny, Medaglia de la Unita di Italia, Croix de Guerre, Orden beli orao, Medaglia Commemorativa di Guerra 1915-1918, Československá revoluční medaile Československý váléčný kříž 1918, Ordinul Mihail Vlteazul, Českoslovesnká medaile Vítězství, Croce di Guerra al Valore Militare, Pamětní kříž československého dobrovolce z let 1918-1919, Československý válečný kříž 1939, Rad Slovenského národního povstání.
Dílo: Boli časy, bolí... Cestami smrti. Bratislava, 70-roky, s. 220. Nepublikované.
Prameny: Archív Muzea SNP Banská Bystrica; VÚA-VHA; VA Trnava.
Literatura: JABLONICKÝ, J.: Z ilegality dopovstania. Bratislava 1969; ZUDOVÁ-LEŠKOVÁ, V.: „...a zvoláš-li Slovan, nechť se Ti ozve čbvěk..." Bojovník, 1993, č. 22; Obrana národa na Slovensku (Česi v čs. demokratickom odboji na Slovetisku v rokoch 1939-1941). HaV 1993, č. 6.
(Zlatica Zudová-Lešková)
GAJDOŠ Pavol
kapitán delostrelectva (generálmajor in memoriam) zástupca veliteľa pre výchovu a osvetu - osvetový dôstojník 2. čs. samostatnej paradesantnej brigády v ZSSR
* 28.3.1914 Velká Maňa, okr. Nové Zámky
+24.10.1994 Bratislava
Syn roľníka Leonarda (?-1962) a Kataríny, rod. Hoťkovej. V rokoch 1926-1934 študoval na Reálnom gymnáziu v Nových Zámkoch a Zlatých Moravciach, 1934-1935 absolvoval jeden ročník Pedagogickej akadémie v Bratislave. September 1935 - august 1938 učiteľ štátnej meštianskej školy v Humennom, od septembra do novembra 1938 učil v ľudovej škole v Závadke. November - december 1938 učiteľ poverený správou Štátnej ľudovej školy v Humennom.
1.3.1939 nastúpil voj. prez. službu v del. pl. 9 (v máji 1939 premenovaný na del. pl. 1) v Bratislave. 1. 3. bol odoslaný ako frekventant do Školy na dôstojníkov ľahkého delostrelectva v Josefove a 28.4. do ŠDDZ v Žiline. V hodnosti čat.ašp. bol 30.8.1940 prepustený na trvalú dovolenku. 1.10.1940 povýšený na dôst.zást. v zál. 7.1.1941 prezentovaný do činnej služby ako akademik vo VA Bratislave. 4. 7.1941 mu bola
prepožičaná hodnosť por.del z povolania na čas pobytu na fronte. 1.10.1941 bol povýšený na por.del. a ustanovený za čakateľa na služobné miesto v služobnej kategórii dôstojníkov absolventov VA s účinnosťou a poradím od 1.10.1941. Od 3. 7.1941 nasadený na vých. fronte s del. pl. 1 ako veliteľ čaty a neskôr 1. dôstojník batérie, po reorg. slov. armádnej skupiny zaradený do del. pl. 31 v ZD. V apríli 1942 bol del. pl. 31 daný k dispozícii vel. nem. 6. armády, presunul sa z priestoru Zitomíra a Ovruča do priestoru asi 60 km sv od Charkova, kde bol začlenený do zostavy nem. XVII. armádneho zboru. 13.5.1942 počas bojov v priestore osady Tarnovaja Gajdoš padol do zajatia. Počas zajatia bol v tábore v Orankách a Krasnogorsku.
Letákmi vyzýval príslušníkov slov. armády k prechodom na stranu ČA a pracoval medzi internovanými slov. vojakmi v Usmani (pluk slov. dobrovoľníkov vytvorený z bývalých príslušníkov slovenskej 1. p. div., ktorí prešli do zajatia ČA na konci októbra 1943 južne od Kachovky). 17. 1. 1944 bol prezentovaný do 2. čs. samostatnej paradesantnej brig. v Jefremove a zaradený ako veliteľ delostreleckej batérie. 18. 3. ustanovený za osvetového dôstojníka 2. čs. samostatnej paradesantnej brigády a od 9. 6. oddielu pre zvláštne úlohy ZÚ. S účinnosťou od 1. 5.1944 povýšený na npor.del. Redaktor cyklostylovaného brigádneho spravodaja Plameň slobody. Od januára 1944 zástupcavel. brig. prevýchovu a osvetu - osvetový dôstojník 2. čs. paradesantnej brig. v ZSSR, brig. v Jefremove a zaradený ako veliteľ delostreleckej batérie. 18. 3. ustanovený za osvetového dôstojníka 2. čs. samostatnej paradesantnej brigády a od 9. 6. oddielu pre zvláštne úlohy ZÚ. S účinnosťou od 1. 5.1944 povýšený na npor.del. Redaktor cyklostylovaného brigádneho spravodaja Plameň slobody. Od januára 1944 zástupca vel. brig. prevýchovu a osvetu - osvetový dôstojník 2. čs. paradesantnej brig. v ZSSR, s ktorou sa zúčastnil bojov v Karpatsko-duklianskej operácii a po vysadení na povstalecké územie bojov pri jeho obrane.
7.3.1945 bol povýšený na kpt.del. Od marca 1945 osvetový' dôstojník Škôl pre dôstojníkov zbraní a služieb v Poprade, Kežmarku a Ružomberku. 15.6.1945 pridelený na HSVO pri MNO v Prahe a 1.9. povýšený na škptdel. O týždeň neskôr ustanovený za zástupcu náčelníka HSVO. 6. 1. 1947 povýšený na mjr.del. Od 28. 3. 1947 do 30.6.1949 absolvoval VVÚ. 1.10.1948 povýšený na ppltdeL Od 1.7. do 1.9.1949 pôsobil na 7. oddel. MNO. 1. 9.1949-30. 5.1950 absolvoval kurz na výcvik dôstojníkov gšt. pre vyššie vojenské železničné veliteľstvo. Od júna do októbra 1950 bol v prípravnej škole na štúdium v ZSSR, od októbra 1950 do konca augusta 1951 študoval v zdokonaľovacom kurze dôstojníkov železničnej dopravy v Leningrade. 3.9. 1951 v hodnosti pplk.gšt. ustanovený za zástupcu vel. pre výcvik a školenie a súčasne za náč. školského oddelenia ŽU v Pardubiciach. Od augusta 1952 do augusta 1953 náčelník ZU, od augusta 1953 do augusta 1954 náčelník správy voj. dopravy GŠ.
28.3.1953 povýšený na plk. Od augusta 1954 starší učiteľ katedry tylu VA v Prahe. 1955-1962 náčelník správy preprav}' vojsk v Bratislave. 1962-1968 náčelník Krajskej správy voj. dopravy v Bratislave. 1968-1969 zástupca náčelníka kádrovej správy MNO. R. 1969 riaditeľ odboru Ministerstva pôšt a telekomunikácií SSR. Roku 1995 bol pri príležitosti 50. výročia víťazstva nad fašizmom prezidentom SR vymenovaný do hodnosti genmjr. in memoriam.
Vyznamenania: Československý' vojnový kríž 1939 (1944), Čs. vojenská pamätná medaila so štítkom ZSSR (1944), Čs. medaila Za chrabrosť pred nepriateľom (1945), Rad Slovenského národného povstania L tr. (1946), Čs. vojenská medaila za zásluhy I. st. (1946), Československý vojenský rad bieleho leva Za víťazstvo I. st. (1948), Orden Krasnoj zvezdy (1959), Orden otečestvennoj vojny II. st. (1969).
Dielo: Nový začiatok. In: Nad Tatrou sa blýska. Praha - Bratislava 1946, s. 255-260; Spomienky. VHA Trnava, ŠZ X-420; Plameň slobody In: Bojovník, XXXIV, 1989, č. 7, s. 8; Skutočný hlas Slovenska. Bojovník, XXXIV, 1989, č. 2, s. 5.
Pramene: VA Trnava, KML; Archív OVO MO SR Bratislava, Osobná karta.
Literatúra: ŠÁDA, M. - KRÁTKY, K. - BERÁNEK, J.: Za svobodu Československa, sv, 2. Praha 1961; Vojenské aspekty Slovenského národného povstania. Bratislava 1994.
(Jozef Bystrický)
STANEK Ján Juraj
major gšt. (generálmajor), veliteľ obranného úseku II. taktickej skupiny pri Telgárte, veliteľ 2. práporu 2. čs. samostatnej paradesantnej brigády, náčelník štábu čs. vojsk
v Taliansku
* 4.7.1909 Hrušovany, okr. Topoľčany
1 17.2.1996 Benešov
Syn železničiara Juraja Pavla a Anny, rod. Drábikovej. Manželka Anna, vdova - vydatá Zemanova (1910-), syn Jiŕí Jan (1947-). V rokoch 1921-1927 študoval na reálnom gymnáziu v Nových Zámkoch, 1927-19829 na Obchodnej akadémii v Nitre.
1.10.1929 bol prezentovaný do voj. prez. služby v p. pl. 21 v Čáslavi. Na konci marca 1931 ako dalej slúžiaci poddôstojník v hodnosti des. premiestnený do p. pl. 7 Tatranský v Nitre. 1.4.1933 si predĺžil záväzok na dobrovoľné vykonávanie ďalšej činnej služby ako dalej slúžiaci poddôstojník na dobu jedného roka. V polovici septembra 1933 v hodnosti čat. nastúpil do VA v Hraniciach. Po absolvovaní VA 1.7.1935 vymenovaný za por.pech a ustanovený na funkciu vel. pešej čaty p. pl. 48 v Benešove. V tom istom dni sa zaviazal k dalšej činnej službe na dobu šiestich rokov. Od 25.9. 1935 slúžil v Josefove ako vel. čaty, 30.4.1937 prevzal funkciu vel. 3. roty a na konci decembra funkciu dočasného vel. 2. roty. Počas mobilizácie 1938 vel. pešej roty. Službu v čs. armáde pred rozbitím ČSR skončil ako vel. 7. roty.
Po prijatí do slov. armády zaradený na sprav, oddel. VI. zboru v Spišskej Novej Vsi. S účinnosťou od 17. 5.1939 bol povýšený na npor. a pridelený ako sprav, dôstojník na Vyššie veliteľstvo 3 v Prešove, 31.7. premiestnený na Vyššie veliteľstvo 1 v Trenčíne, kde od 18.8.1939 do 14.2.1940 pôsobil vo funkcii prednostu 2. oddel. št. (v októbri 1939 premenované na vel. 1. div.). Ťaženia proti Poľsku sa zúčastnil ako prednosta 2. odd. št. 1. div. {Jánošík). 15.2.1940 nastúpil na štúdium vo Vysokej vojennej škole v Bratislave. 1.1.1941 povýšený na stot. pech. Po vstupe Slovenska do vojny proti Sovietskemu zväzu odišiel 27.6. do poľa s vel. armády {Ladislav). Na Slovensko sa vrátil 12.8. a pokračoval v štúdiu na Vysokej vojennej škole. Na vých. fronte opäť pôsobil od začiatku marca do začiatku druhej polovice mája 1942 ako stážista na vel. 134. peš. pl. nem. 44. p. div. a vel. nem. 297. p. div. Po skončení stáže bol zaradený ako pridelený dôstojník na operačnom oddelení MNO v Bratislave. Na začiatku druhej polovice septembra 1942 odišiel na vých. front k RD, kde 29.9. prevzal funkciu prednostu 2. odd., ktorú vykonával do polovice júna 1943.1.1.1943 bol zaradený prednostu 2. odd., ktorú vykonával do polovice júna 1943.1. L. 1943 bol zaradený do skupiny dôstojníkov gšt. Od začiatku októbra 1943 do konca januára 1944 pracoval ako prednosta obranného oddel. MNO v Bratislave a od 1.2.1944 ako prednosta sprav, oddel. MNO.
V ileg. odbojovej činnosti spolupracoval s odboj skupinou Flóra, vedením KSS a VÚ. Po odzbrojení bratislavskej posádky 1.9. opustil Bratislavu, 2.9. pricestoval do Banskej Bystrice, kde sa prihlásil na vel. 1. čs. armády na Slovensku a na druhý deň bol určený za vel. obranného úseku II. TS pri Telgárte, v ktorom pôsobili jednotky skupiny Jánošík, od polovice septembra 1944 obranného úseku Plesnivec S účinnosťou od 1.10.1944 povýšený na škpt.gšt. 28.10.1944 povýšený na mjr.gšt. Po prechode do hôr vytvoril vojensko-partizán. skupinu Jánošík, s ktorou sa na Soliskách 4.11. 1944 pripojil k 2. čs. sam. paradesantnej brig. a 30. 11. sa stal vel. 2. práp. 26. 12. 1944 v priestore Veľkého Boku po zranení padol do nem. zajatia. Väznený v Banskej Bystrici a Bratislave, od 18.1.1945 v Berlíne, potom v zajat. táboroch v Nemecku. 30. 4. vyslobodený partizánmi v južnom Tyrolsku, 4. 5. prevzatý americkou armádou, dopravený do Neapola k Čs. voj. misii, 21.5. včlenený do Čs. vojenskej misie v Nea-
poli, ustanovený za náč. št. čs. vojsk v Taliansku.
Po návrate do ČSR bol 18.7.1945 premiestnený do Prahy na hl. št. na OBZ, od 4.9. v hodnosti ppllegšt. (povýšený 1.8.1945) ustanovený za vel. 4. rýchlej divízie v Žiline. Od 15.1. do 25.3.1946 popri výkone funkcie vel. div. bol menovaný aj za vel. voj. jednotiek zasadených na vých. Slovensku proti banderovcom. 20.2.1947 povýšený s účinnosťou do 1.10.1946 do hodnosti plk.gšt. 1.12.1947 ustanovený za vel. 9. div. v Nitre. Podľa hodnotenia veliteľa V. zboru brig.gen. Mikuláša Markusa, z októbra 1948, S. sa ako veliteľ divízie osvedčil veľmi dobre, mal zmysel pre povinnosť a zodpovednosť, bol veľmi iniciatívny, veľmi sebavedomý, ctižiadostivý, veľmi prísny, prudký, čiastočne neúprimný a demagóg. V hodnotení veliteľa VO 4 zbor.gen. Michala Širicu z decembra 1948 sa však uvádzalo aj to, že S. je až nápadne politicky aktívny, čo robí dojem, že tak robí pre vlastný prospech a nepresvedčil okolie svojej pôsobnosti,
že by mal kladný postoj k ľudovodemokratickému zriadeniu. 31. 5.1949 premiestnený do VVU v Prahe. V septembri 1949 zatknutý a v januári 1950 odsúdený.
1951 v hodnosti plkgšt. prevedený do zálohy. Od 1951 robotník. 30. 5. 1990 povýšený
do hodnosti generálmajora.
Vyznamenania: Pamätná medaila (1940), Za hrdinstvo III. st. (1940), Za zásluhy (1943), Za hrdinstvo 2. st. (1943), Pamätný odznak I. st. (1943), Deutscher Adlerorden III. Kl. mit Schweten, Vojenný víťazný kríž V. tr. (1944), Československý'vojnový kríž 1939 (1945,1946), Čs. medaila Za chrabrosť pred nepriateľom (1944, 1946), Rad Slovenského národného povstania L tr. (1945), Čs. vojenská medaila Za zásluhy I. st. (1946), medal Za pobedu nad Germanijej (1946).
Dielo: Boj telgartskej skupiny o Telgart, zv. Malý Stalingrad. In: Nad Tatrou sa blýska... Praha - Bratislava 1964, s. 143-152.
Pramene: VA Trnava, zb. KL; VÚA-VHA, sb. KL; AMV ČR Praha, fascikel Z-867; VHA Trnava, f.ŠZX-280.
Literatúra: PRIKRYL, V.: Pokračujte v horách. Praha 1947; GEBHART, J. - ŠIMOVČEK, J.: Partizáni v Československu 1941-1945. Bratislava - Praha 1984; TAKÁČ, L: Nezabudnite na Telgárt. Banská Bystrica 1992.
(Jozef Bystrický)
ŠIMOVIČ Samuel
kapitán delostrelectva (plukovník delostrelectva), veliteľ delostreleckého oddielu a výcvikového strediska nováčikov 1. čs. armády na Slovensku
* 31.8.1907 Bzince,okr Nitra
+ 22.5.1996
V rokoch 1924-1928 vyštudoval 4-ročný učiteľský ústav s maturitou v Modre. Voj. prez. službu nastúpil 1. 10. 1928 v Ružomberku. V rámci nej absolvoval ŠDDZ v Domažliciach. Následne pracoval ako učiteľ v Štátnej ľudovej škole v Nových Zámkoch. Ešte ten istý rok prestúpil na štátnu meštiansku školu. Tu pôsobil až do septembra 1938.25.9.1938 bol zmobilizovaný a až do 12.11. konal činnú službu ako veliteľ batérie del. pl. 201.1.12.1938 si našiel miesto v Učiteľskom ústave v Modre, kde sa medzičasom presťahovala aj jeho rodina.
Tu pôsobil do 15.7.1939.
Po vzniku Slovenského štátu bol pridelený slov. armáde. V hodnosti por.del. sa stal veliteľom batérie po reorg. del. pl. 1 v Bratislave (od septembra 1940 v Topoľčanoch). Aj tu uplatnil svoje inštruktorské a pedagogické schopnosti. 1.8.1940 bol povýšený na npor.del. V tejto funkcii zotmi až do vypuknutia vojny proti ZSSR. 28.6.1941 bol odvelený do poľa ako veliteľ batérie. Na Slovensko sa vrátil už 16. 8.1941. Stal sa veliteľom 5. výcvikovej batérie. 1.1.1942 bol povýšený na kpt.del. 4.8. bol opäť odvelený do poľa ako veliteľ 7. batérie III. odd. del. pl. 31 ZD na území okupovanej Ukrajiny. V lete 1943 sa spolu s div. presunul na okupované územie Bieloruska. Z frontu sa vrátil na Slovensko v septembri 1943. Zadelený bol do Štátnej slovenskej vojenskej reálky v Turčianskom Sv. Martine ako veliteľ školskej roty. Tu sa angažoval v prípravách Povstania.
Po jeho vypuknutí sa spolu s martinskou posádkou zapojil do obrany Strečnianskej tiesňavy ako veliteľ del. odd.. Po jej ovládnutí nem. armádou riadil a organizoval rozmiestnenie del. bat. a ich obranné boje na prístupovej ceste k Vrútkam a Martinu. V obrannom postavení pri Martine zotrval až do 20.9, ked sa so svojimi delostreleckými jednotkami presunul do priestoru obcí Rakša, Háj, Čremošné a začlenil do rámca I. TS. Tu sa podieľal na budovaní obranného postavenia, ktorého úlohou bolo zabrániť postupu Nemcov zo smeru Jasenovo, Dubové a Štubnianske Teplice (dnes Turčianske Teplice) na Čremošné a Malý Šturec. 30.9. sa stal vel. výcvikového strediska pre zmobilizovaných nováčikov povstaleckej armády v Brezne, ktoré sa vytvorilo v rámci V. TS a s činnosťou začalo po ich nástupe 10.10. V dôsledku ústupu V. TS však musel už 23.10. činnosť výcvikového strediska prerušiť. Časť nováčikov pod jeho velením bola presunutá do Harmanca k I. TS. Dňa 20.10. mu slov. vláda odňala voj. hodnosť. Po potlačení SNP ustúpil so skupinou jemu zverených nováčikov do hôr cez Staré Hory na Donovaly a Prašivú. 3.11. 1944 bol zajatý, keď sa pokúšal prejsť rieku Hron a odvlečený do Nemecka. Zo zajatia sa vrátil až 7.6.1945. Po krátkom zotavení a preverení komisiou SNR na prijímanie voj. gážistov sa 15.7.1945 stal veliteľom I. odd. del. pl. 9 v Topoľčanoch. 1.11. bol
prevelený do Nových Zámkov ako veliteľ II. odd. del. pl. 9 a zároveň ako vel. miestnej posádky. 28.10.1945 bol povýšený na škpt. a 1.10.1946 na mjr.del. 1.10.1948 sa stal pplk.del. 15.1.1949 bol prevelený do ŠDDZ v Košiciach, kde od apríla pôsobil ako riaditeľ. Krátko nato absolvoval strelecky' kurz pre vyšších dôstojníkov delostrelectva v Olomouci. Do zálohy bol preradený v roku 1958 v hodnosti plukovníka.
Vyznamenania: Československý vojnový kríž 1939 (1946), Rad Slovenského národného povstania II. tr.), Čs. medaila Za chrabrosť pred nepriateľom (1946).
Dielo: Delostrelci v bojoch o Turiec. In: Pamäť ľudu 3. Vojaci v Slovenskom národnom povstaní. Bratislava 1989, s. 182-193.
Pramene: VÚA-VHA, sb. KL; VHA Trnava, f. ŠŽ SP, ŠZ X-146, ŠZ X-302, ŠZ X-432, ŠZ X-479 - spomienky Samuela Šimoviča.
Literatúra: BOSÁK, R: Z bojových operácií na fronte SNP. Bratislava 1979; BYSTRICKÝ, J.: Zaisťovacia divízia na okupovanom území Ukrajiny a Bieloruska (november 1942 - október 1943). VH 2000, č. 3-4.
(Igor Baka)
ŠTEFÁNIK Ján Matej
štábny kapitán, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku
* 23.2.1901 Brezová pod Bradlom
+ 18.8.1987 Turčianske Teplice
Syn Jána (1863-1912), roľníka a garbiara a Alžbety, rod. Janíkovej (1870-1935). V rokoch 1910-1914 navštevoval meštiansku školu, najprv v Šamoríne a od roku 1911 v Modre. V rokoch 1915-1918 študoval v učiteľskom ústave v Šoproni a 1918-1919 v Modre, kde maturoval. Od roku 1919 pôsobil ako učiteľ vo viacerých ľudových a meštianskych školách.
Roku 1921 nastúpil do voj. prez. služby v p. pl. 7 v Nitre. V roku 1922 absolvoval ŠDZ v Košiciach. Po návrate z vojenčiny v roku 1923, kde dosiahol hodnosť čat. v zál., pokračoval v učiteľskom povolaní, zároveň bol povýšený na ppor. v zál., v roku 1927 na por. v zál. Od roku 1923 pôsobil ako učiteľ v Nových Zámkoch, od roku 1929 v Martine. V rokoch 1930-1935 bol riaditeľom meštianskej školy v Tisovci, 1935-1939 školským inšpektorom v Bytči a 1939-1940 v Spišskej Novej Vsi. Popri svojej práci sa venoval tiež vedeckej a metodickej činnosti so zameraním na pedagogiku a literatúru pre deti a mládež.
V roku 1940 odišiel pre svoj postoj k vtedajšiemu režimu Slovenského štátu zo školských služieb a zamestnal sa v Matici slovenskej v Martine. V januári 1941 bol povýšený na npor. v zál. Za svoje opozičné postoje voči režimu bol v roku 1942 zatknutý a vyšetrovaný na OŠB a následne dva mesiace väznený. Po prepustení bol postavený pod policajný dozor v Brezovej pod Bradlom. Nútený pobyt v tomto prostredí sa týkal aj jeho rodiny. V júni 1944, ked mu hrozilo ďalšie zatknutie, bol ilegálnym VÚ prezentovaný do činnej voj. služby do Banskej Bystrice ako npor. Zúčastnil sa na prípravách SNP.
Po jeho vypuknutí sa stal šéfom tlačovej skupiny voj.-propag. odd. polit. správy vel. 1. čs. armády na Slovensku. 6.9. začala skupina vydávať časopis Bojovník, ktorý prinášal situačné správy velenia armády na Slovensku a denne uverejňoval zahraničný prehľad udalostí na frontoch 13.9.1944 bol vymenovaný za armádneho osvetového dôstojníka. V nasledujúcich dňoch sa na jeho návrh vytvorila armádna osvetová skupina, do ktorej patrilo aj frontové divadlo pod vedením Andreja Bagara. Činnosť skupiny mohol rozšíriť až po príchode civilných osvetových a kultúrnych pracovníkov po 10.10.1944. Podieľal sa na vypracovaní programu prednášok osvetovej skupiny.
28.10.1944 bol povýšený na škpt. Po ústupe povstalcov do hôr žil ilegálne v Tisovci, na oslobodené územie sa dostal vo februári 1945. Po oslobodení až do roku 1954 bol tajomníkom Matice slovenskej, od roku 1954 bol vedúcim bibliografického odboru. Bol aj predsedom Bibliografickej komisie Slovenskej knižničnej rady. Zároveň nadviazal na svoju predvojnovú publikačnú činnosť. Od roku 1962 žil na dôchodku v Martine, zároveň externe spolupracoval s Maticou slovenskou.
Vyznamenania: Československý vojnový kríž 1939 (1945); Československá vojenská medaila za zásluhy I. st. (1946); Rad Slovenského národného povstania II tr. (1948).
Pramene: VÚA-VHA, zb. KML; AMV ČR, S/2-34-4.
Literatúra: KROPILÁK, M.: K osvetovej činnosti v povstaleckej armáde. Obrana lidu, 23, 1964, č 35; MOTOŠKA, V: SNP a uvedomovací proces v národe. Banská Bystrica 1967; KIŠ, Š.: Niektoré problémy politickej a osvetovej práce v l. československej armáde na Slovenshi počas Slovenského národného povstania. In: Zborník Múzea SNP 11, 1986; Vyvrcholenie národnooslobodzovacieho boja proti fašizmu na strednom Slovensku v rokoch 1944-1945 (zostavil Karol Fremal). Martin 1989.
(Igor Baka)
.