---

A akoby to nestačilo, v bristkom týždenníku The Spectator zo 7. októbra 1938 sme si prečítali, že popri Poliakoch a Maďaroch profitovali z Mníchovskej dohody slovenskí autonomisti. Rovnaký týždenník v marci 1939 na celej strane sumarizuje výsledky polročnej slovenskej autonómie a konštatuje, že zlikvidovala všetky demokratické výdobytky získané za 20 rokov československej vlády a slovenský režim charakterizuje ako klerikálny a fašistický.

Mladý slovenský historik Ján Mitáč z ÚPN  v júni t.r. uverejnil obsiahlu štúdiu o Viedenskej arbitráži - zmätené dielko, kde selektujúc fakty v intenciách Ladilava Deáka a Martina Vietora (Marcela Wittmana) po stý krát predostrie typovú slohovú šablónu o tom, ako sa maďarské elity nechceli zmieriť, ako sa netajili, destabilizovali a viedli kampaň. Ako ohrozovali a týrali....

Autor na základe osobných svedectiev mapuje pohnuté osudy slovenských učiteľov zo  Slovenskej Ligy, kolonistov.  Sme svedkami všakovakých perzekúcií, rušenia čsl. pozemkovej reformy, udalostí v Komjaticiach, Šuranoch, odnárodňovania. Autor uvádza, že maďarské úrady predpokladali, že slovenské obyvateľstvo v r. 1918 nechcelo preč z Uhorska. J. Mitáč to nepredpokladá. Aj na čsl. pozemkovú reformu má iný názor. Toľko k obsahu štúdie.
Autor hneď v úvode uvádza, že sa bude venovať iba vybraným skupinám obyvateľstva. Tento selektívny prístup zrejme spôsobil, že sa nezmienil o niektorých okolnostiach. Nedozvieme sa o vyhlásení slovenskej autonómie, ani o odmietnutí plebiscitu z čsl. strany na komárňanských rokovaniach. Nedozvieme sa ani o organizovanej evakuácii úradov, exponovaných funkcionárov, kolonistov z budúceho arbitrážneho územia v druhej polovici októbra (podľa rôznych zdrojov od 50 do 81 tis. osôb). Autor sa ťaziskovo venuje odsunutým obyvateľom, ale neuvedie ich počty:  išlo o 740 rodín kolonistov a 900 učiteľov.  Mohlo byť didaktické prorovnať tieto čísla so 130 tis. osobami vyhnanými a odídenými z Felvidéku v r. 1919-1924. Rovnako by čo-to naznačilo porovnanie s Košickým vládnym programom: "Němci a Maďaři, kteří se přistěhovali na území Československé republiky po Mnichovu 1938, budou z republiky vykázáni ihned, pokud nepodléhají trestnímu stíhání."
Na záver azda iba konštatovanie, že metóda J. Mitáča je vlastná viacerým jeho generačným druhom. Stavajú nás do role  futbalových fanúšikov, ktorí sledujú vysielanie kde kamera po celý čas sníma výlučne lavičku náhradníkov. Nepoznáme skóre a nevieme ani koľko hráčov je aktuálne na trávniku. Práce z dielne mladých slovenských historikov robia našu minulosť neistou a nepredvídateľnou...

2013-11-09 20:53:52 Juraj
Pan Moravik,

dnes je 9.11.2013. Z tohoto pohladu sa na veci pozerate vy. Avsak k datumu 23.9.1938 mohla vlada CSR vychadzat iba z toho, co sa stalo k tomuto dnu. Ziadny predosly plan spojencov ktorom hovorite NEBOL k tomuto dnu aktualny a sami sa k nemu nehlasilo. Lebo ho sabotoval Adolf Hitler a k tomuto dnu jeho nove poziadavky ODMIETALI aj zapadni spojenci.

Nebavime sa ani o predoslych ani neskorsich udalostiach, bavime sa o stave v konkretny den.

A specialne pre pana Psenaka, je tam uplne jasne, kto je vinnik a agresor a ake mal plany a hlavny hrac to nacrtol uz v Mein Kampfe. Citovat zrejme nemozem, podobne ako vyjadrit nezor na ludi, ktory tuto politiku obhajuju, lebo minule sa mu to nepacilo a prispevok nepresiel. Robit z obete vinnika, to je naozaj cynizmus najhrubsieho zrna.

2013-11-09 08:51:08 Ladislav Moravík
Pán Juraj, pekne a správne ste uviedli celú chronológiu udalosti, ktoré predchádzali Mníchovu.
Dostali ste sa však len po 23. september 1938, deň vyhlásenia mobilizácie. Mníchovská dohoda však bola podpísaná v noci z 29. na 30. septembra. Čiže mobilizáciu vláda vyhlásila ešte pred jej podpísaním.
Áno, vláda i prezident argumentovali spojencom, že splnenie týchto požiadaviek Hitlera neuspokojí. Ich predpoklad bol správny, ale spojenci v tom čase uplatňovali politiku appeasementu a s Nemeckom radšej vyjednávali. Už 10. 9. 1938 Veľká Británia a Francúzsko predostreli vláde ČSR ultimátum: buď akceptujú požiadavky Hitlera a spojenci budú naďalej garantovať hranice okliešteného štátu, alebo západné mocnosti ponechajú Československo vo vojenskom konflikte s Nemeckom osamotené.
Tu sa teda natíska otázka, ak ČSR vedela už 10.9. že musí prijať Henleinove a Hitlerove požiadavky, načo bola 22.9. vyhlásená mobilizácia? Stále hovoríme o období PRED Mníchovom.

2013-11-09 03:27:52 Juraj
Tak to Vam potom ohladne Mnichova par veci uniklo.
19.9.1938 - stretnutie predsedov britskej a francuzskej vlady, kde rozhodli, ze CSR ma ustupit nacistom
20.9.1938 - CSR vlada velmi spravne argumentuje, ze to nemecku agresiu pravdepodobne nezastavi (de facto navrh odmieta)
21.9.1938 - natlak francuzskej a britskej vlady. Ten isty den CSR vlada navrh PRIJIMA. Rozhodnutie je verejne oznamene (precitane v rozhlase).
22.9.1938 - vlna masivnych protestov, vlada kvoli nepopularite kroku podava demisiu,
Este pred zmenou vlady odchadza Chamberlain na stretnutie s Hitlerom. Hitler stupnuje poziadavky, Chamberlain nesuhlasi. Dochadza k zmene postoja Britov aj Francuzov.
23.9.1938 - vyhlasenie mobilizacie PO JEJ SCHVALENI Britmi a Francuzmi.

Co sa tyka Madarska, ste prilis toleratny, ak jeho postoj a ciele oznacujete za "odlisnu koncepciu".

2013-11-08 20:57:37 Ladislav Moravík
Milý Juraj, trochu ste sa zaplietli Vy. ČSR prijala Mníchovskú dohodu. Mobilizácia bola ešte pred je prijatím a abdikáciou prezidenta Beneša. Vtedy však bola zbytočná, nakoľko by sme ostali bez medzinárodnej podpory.
O tom, že nacisti nedodržali slovo sa nikto neškriepi. Hitlerovi nešlo o nemeckú menšinu v Čechách, ale o rozbitie republiky a posunutie svojich hraníc na východ. Lenže v tom čase už Československo nemobilizovalo. Prezident Hácha prijal 15.marca 1939 rozhodnutie "Vodcu" o zriadení protektorátu. Slovensko deň pred tým vyhlásilo samostatnosť.
Čo sa týka Maďarska. Nejedná sa o zradu, ale o dve rozličné koncepcie, z ktorých mohla uspieť vždy len jedna.
Slováci sa považovali za svojbytný národ s právom na sebaurčenie. Maďarská politická garnitúra vychádzala z koncepcie jednotného uhorského národa a nedeliteľnosti Uhorského kráľovstva. V tom spočíval celý spor medzi Slovenskom (predtým ČSR) a Maďarskom.

2013-11-08 10:29:46 Juraj
K Viedenskej arbitrazi a revizionizmu zo strany ludakov.

Nikto nevycita Madarsku, ze sa po Trianone citilo ukrivdene. Rovnako absolutne nikto nepopiera, ze aj ludaci sa po arbitrazi snazili o reviziu. To je prirodzeny jav a v oboch pripadoch vyplyva z toho, ze v druhom state zostala nasobne pocetnejsia mensina. Raz v neprospech Madarov, druhy krat v neprospech Slovakov.

To, co je ale problem (a to celkom zasadny) su ciele medzivojnovej madarskej politiky. Ono sa totiz nesnazilo o napravu krivd ani o etnicky spravodlivu hranicu, to su rozpravky pre naivnych. Ono sa snazilo o obsadenie celeho Slovenska, nakoniec heslo "mindent vissza" o nicom inom nehovori.

Takto ale potvrdilo svoju poziciu agresora a vo svoj neprospech aj to, ze hranica CSR, ktora bola stanovena na vojenskom, nie etnickom zaklade (Dunaj-Ipel) vychadzala z realneho poznania cielov madarskej politiky, ktore boli nezavisle od velkosti madarskej mensiny u nas.

2013-11-08 10:19:18 Juraj
Pan Moravik, unika vam casova naslednost.

Co sa tyka nacistov, skusim este raz:
1. Spojenci odporucali prijat CSR podmienky Nemecka.
2. CSR ich prijala. Potialto vam to sedi.
3. Nacisti napriek splneniu svojich poziadaviek pohrozili utokom. T.j. CSR dodrzala to, co odporucili jej spojenci.
4. Nasledovala mobilizacia vo VB a Francuzsku.
5. Spojenci odporucili CSR mobilizaciu (diplomatickou recou - konstatovali, ze vzhladom na agresivitu Nemecka nemozu odporucat CSR konat inak, ako konaju oni sami).

Neviem, ake ine konanie by ste odporucali. Ide o uplne prirodzenu a opravnenu reakciu, ktoru spojenci podporili. Myslite si co chcete, ale nacisticke Nemecko vystupovalo ako uplne jasny agresor, co je v prikrom rozpore s pokusmi pana Psenaka prezentovat ako vinnika CSR. Naopak, ziadne ustretove gesta zo strany CSR nemohli nacistov uspokojit, oni uz mali jasnu viziu co dalej..

2013-11-08 09:02:54 Ladislav Moravík
ČSR mobilizovať mohla, ale bojovať už nie. Spojenci nebránili ČSR v mobilizácia, ale odporúčali prijať Nemecké podmienky. Teda natíska sa otázka, načo mobilizovať, keď armáda aj tak zasiahnuť nemôže.
Hranice medzi ČSR a neskor SR a Maďarskom každá krajina brala za dočasné. Maďarsko, ani Slovenská republika neboli zmierené s Viedenskou arbitrážou. Diplomati obidvoch štátov pri bilaterálnych rokovaniach s Nemeckom sa snažili nemeckých predstaviteľov nakloniť na svoju stranu, aby bola Viedenská arbitráž pozmenená. Samozrejme, pre každú stranu iným spôsobom.
Nemci túto vzájomnú revnivosť obratne využívali a aby si udržali obidvoch spojencov, sľubovali revíziu "na konci nemeckého víťazstva".
Nakoniec, ako vieme o hraniciach bolo definitívne rozhodnuté po vojne bez nemeckej réžie.

2013-11-08 05:45:31 Juraj
Ohladne garancie hranic Madarskom. Hovorime tu o garancii hranic po Viedenskej arbitrazi (zdoraznujem PO). Odstupnenim prakticky celeho etnicky madarskeho uzemia a zmene etnickych pomerov tak, ze v CSR zil ZLOMOK Madarov v porovnani s poctom Slovakov v Madarsku, pominuli aj oficialne dovody, ktorymi Madarsko zakryvalo svoje aktivity ("naprava krivd Trianonu").

Madarsko zvolilo rovnaku strategiu ako nacisticke Nemecko. Po uspokojeni svojich poziadaviek okamzite odmietlo garantovat nove hranice a to napriek tomu, ze k nemu boli viac nez ustretove. Pretoze nepochybujte o tom, ze arbitri (nemecki nacisti a talianski fasisti) CSR urcite nenadrzali.

Kedze v CSR zostalo len 67.000 Madarov, ale do Madarska pribudlo stvrt miliona Slovakov (k tym, co tam uz boli), nemozem suhlasit s vasim vyrokom, ze od Madarska sa garancia novych hranic nedala ocakavat. Pricom nejde o teoreticku uvahu. Ono sa k tomu, ze ich bude garantovat povodne zaviazalo, ale nedodrzalo to.

2013-11-08 05:36:34 Juraj
Pan Moravik, myslim, ze sa mylite.

Dovody vseobecnej mobilizacie v 1938 sa vztahuju k tomu, ze po tom, co CSR v inak bezvychodiskovej situacii akceptovala uzemne poziadavky nacistickeho Nemecka, nacisti odmietli novu hranicu garantovat a pohrozili utokom. Toto v mnohom hovori o charaktere nacistickej politiky. Nejde teda v ziadnom pripade o neakceptovanie Mnichovskej dohody, ale naopak. Co sa tyka medzinarodnych dosledkov, aj tu je to trosku inak, kedze Francuzsko aj VB v tejto situacii mobilizovali a CSR vyslovene prehlasili, ze nemozu odporucat CSR, aby konala inak. Nie je to teda ako tvrdite.

2013-11-07 22:05:11 Ladislav Moravík
Milý pán Juraj.
Oficiálny dôvod (čiastočnej) mobilizácie na jeseň 1938 je všeobecne známy a určite ho pozná aj Oti. S takto vyhlásenou mobilizáciou sa ale dá veľmi polemizovať a na to zrejme narážal aj autor príspevku.
ČSR nemala v tom čase inú možnosť ako prijať rozhodnutie mocností z Mníchova. Ak by republika nebola akceptovala Mníchovskú dohodu, bola by označená za štát, ktorý nerešpektuje mierové dohody a vojenský zásah Veľkonemeckej ríše by bol pokladaný aj na pôde Spoločnosti národov za úplne oprávnený.
Čo sa týka Maďarského kráľovstva, to nám hranice nemalo prečo garantovať, keďže počas celého medzivojnového obdobia dávalo jasne najavo, že nesúhlasí so stratou území.
Nakoniec, od Maďarska ani nikto nečakal, že si nebude robiť územné nároky. ČSR zradili spojenci (Francúzsko a Veľká Británia) a nie Maďarsko a Nemecko.
Situáciu vtipne vystihol publicista Ján Kalina:
"Pre nedostavenie sa spojencov, vojna sa nekonala."

2013-11-07 11:14:22 Juraj
Selekciu z vasej strany plne chapem. Nie je pre vas zrejme 2x prijemne citat citaty z Mein Kampfu, ktore uplne vyvracaju vas "mierne idealizovany" pohlad na ciele nemeckej politiky voci CSR.

Na druhej strane je pomerne smutne, ze ste tie dovody mobilizacie nepochopili. Skuste si otvorit Vojenske dejiny Slovenska k prislusnemu roku, ide o elemetarne fakty.

2013-11-07 10:55:02 Admin
Vidíte, Juraj, viete Vy aj inteligentne diskutovať. Bol som nútený selektovať Vaše komenmty, dúfam, že sa nehneváte. A s tou mobilizáciou je to naozaj tak, ako píšete: Ne-tu-ším a z úvodu článku pochopítre, že je toho čoraz viac...

2013-11-07 02:33:10 Juraj
A co sa tyka rezimu na Slovensku po 1938. Je zvlastne, ako autor clanku kritizuje prave ludakov, teda tu silu, na ktoru sa Madarsko povodne najviac spoliehalo pri realizacii svojich planov. Nakoniec, madarska vlada chcela cez humanistu a demokrata Janosa Esterhazyho tychto ludakov podplacat uz vo volbach 1935.

2013-11-07 02:26:15 Juraj
Mne sa paci to sebavedomie, ked autor clanku bez vzdelania v oblasti historie, ktory sa tu minule priznal, ze ani len netusi aky dovod mala mobilizacia v 1938 (http://www.watson.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=2054%3A75-vyroie-vyhlasenia-veobecnej-mobilizacie-v-r-1938&catid=37%3Adefault&Itemid=1#comment-1051) vyhlasi nejake dielo za zmatene.

Podme teda k tej "typovej slohovej sablone". Tajili sa madarske elity svojimi ambiciami po ovladnuti celeho Slovenska, destabilizovali a viedli kampan? Pomozeme si obrazkom z madarskej wikipedie:
[img]http://upload.wikimedia.org/wikipedia/hu/d/d2/F%C3%BClek_v%C3%A1ra.jpg[/img]

2013-11-06 17:04:41 karol
p. Psenak, na vaše hlúposti sa azda ani nedá reagovať. preto nereagujem, len konštatujem to, čo si o vašich promaďarských protislovenských pamfletoch myslí väčšina mysliacich čitateľov...