Práve o  tomto byte bola reč v liste p. Dolobáča ako o korupčnom plnení a práve p. Dolobáč môže mať určitú zásluhu i na tom, že o byt sa p. doktorka ešte stále súdi a stále ho nemôže odkúpiť...

JUDr. Šókyová prišla k bytu ešte v r.1992, keď jej ho pridelili ako zamestnankyni Elektrosvitu. Bolo to  za čias riaditeľa Ing. Imricha Baka a pani doktorka mala veľké šťastie, lebo v tom čase už v novozámockých podnikoch bolo oveľa ľahšie dostať výpoveď, než podnikový byt. Od tejto doby p. doktorka obýva byt nepretržite ako nájomca so zmluvou na dobu neurčitú.

V jej prípade sa prihodila galiba v čase, keď všetci ostatní - väčšinou už bývalí - zamestnanci Elektrosvitu odkupovali svoje byty od správcu konkurznej podstaty v r. 2002 - 2003 za zostatkovú cenu, tak ako určoval Zákon o konkurze a vyrovnaní, ktorý chránil nájomcov podnikových bytov skrachovaných podnikov tým, že byty vynímal z konkurznej podstaty a umožnil nájomníkom si ich odkúpiť za zostatkovú cenu. Museli mať však vyrovnané nedoplatky na nájomnom. A tu bol problém, keďže manželia Šókyoví mali nedoplatky na nájomnom a svoj byt si počas trvania konkurzu odkúpiť nestihli...

Vtedy to nestihli a dnes to urobiť nemôžu, keďže p. Juraj Manca, ktorý vystupuje v súdnych sporoch vedených p. Dolobáčom v úlohe veriteľa (jeho uznaná pohľadávka v hodnote 700 Eur má dnes skutočne hodnotu zlata) si nechal na byt zapísať záložné právo a pani doktorka je nútená sa s ním už 7-my rok ťahať po súdoch a čakať, kým sa jej podarí uplatniť si svoje zákonné právo na odkúpenie bytu za zostatkovú hodnotu.

Azda sa raz dočká. Iba ak by jedného pekného dňa zaklopal na jej dvere p. Oláh, že ho tiež ubytovali do rovnakej izby v tomto hoteli...


Fragment z výpisu listu vlastníctva ukazuje právne ťahanice o posledný podnikový byt a.s. Elektrosvit

Asi toľko k osudom posledného podnikového bytu Elektrosvitu a.s. a o jeho nájomníkoch. V skutočnosti p. doktorka o publicitu z našej strany ani veľmi nestojí a ponúkala nás zaujímať sa radšej o byt u susedov...

Tak sme sa na chvíľu pristavili i v susednom vchode. Tam je tiež byt, ktorý kedysi patril Elektrosvitu a.s. Dnes je vlastníctvom p. Dolobáča mladšieho, resp. p Andrei Dolobáčovej rod. Ficovej.

Ján Dolobáč ml. dokázal prísť k podnikovému bytu fabriky, v ktorej bol jeho otec členom predstavenstva,  ešte pred dovŕšením 18 rokov. Podľa tvrdenia p. doktorky Šókyovej dokonca i celá rekonštrukcia bytu mala byť hradená z prostriedkov Elektrosvitu...
 




Z podkladov to naozaj vyzerá, že mladík narodený 27. januára 1980, si už 1. januára 1998 mohol prevziať kľúčiky od svojho bytu...
 
Nuž áno, takto to v našom seriáli o Elektrosvite chodí - pozitívny hrdina z predchádzajúceho dielu sa v tom dnešnom vyfarbuje ako záporrná postava.
Nezúfajme však, možno už zajtra sa postaví na stranu bežných občanov, prípadne oklamaných veriteľov...
Tešíme sa na ďalšie pokračovania!