Že aký chaos spôsobujú podobné ahistorické bludy v hlavách žiakov, ľahko zistíme v ich referátoch na internete... Pre ôsmaka vlastne ani nemusí byť jednoduché vybrať si medzi Chalupkovým romantickým pátosom - žiaľ neukotveným v slovenských dejinách a veľmi praktickou teóriou menšieho zla Mons. Jozefa Tisu ( "kde sa veľkí bijú, malým načim zaliezť pod stôl"). Skončí to obyčajne zle, veď "reči sa vedú, chlieb sa je". Ostatne tešme sa, že si autori školských osnov dosiaľ nespomenuli na Krčméryho podobne didaktickú básničku "Ohoľ ho!" t.j. Okradni ho!...
2013-02-12 13:59:59 brutt
..nazor autora prispevku naozaj netreba nijako komentovat.Vyzaruje z neho diletantizmus a sovinizmus,ktoré su odrazom jeho diagnozy cocotarius naentu...
2013-02-07 21:36:30 Admin
Laci, uvažujme spolu.
Od r. 1863 je táto skvelá vec v obehu, od r. 1919 sa ju dokonca učia všetci školáci naspamäť povinne... Ako je potom možné, že ešte nikdy nikto toto skvelé posolstvo naučené naspamäť v ZŠ neuplatnil v praxi? Prečo je taká veľká núdza o pozitívnych hrdinov, ktorí boli obetovali život (podľa možnosti vlastný) pre slobodu?
Bola tu nemecká okupácia, bola tu ruská okupácia, ale príkladom udatných Lemiakov sa akosi nikto nedal strhnúť... Možno to súvisí práve s tými Lemiakmi?
27. sept. 1848 pri útoku slovenských dobrovoľníkov na Starú Turú bránil notársky pomocník síce nie slobodu, len mestskú pokladničku. Zato mu odťali ruky-nohy a hodili do ohňa. Nestal sa však hrdinom Sama Chalupku, veď stál presne na opačnej strane barikády... Ten sa musel vrátiť o nejakých 1500 rokov späť, aby našiel (vybájil) kladných hrdinov podľa svojho gusta... Z tej básne vanie taká endemická nepoctivosť...
2013-02-06 19:29:46 Ladislav Moravík
Oti, hlavným motívom básne nie je boj Lemiakov proti Rimanom, ale boj proti zotročovaniu a za slobodu.
Posolstvom básne aj pre súčasníkov je dôležitosť morálneho víťazstva nad momentálnou presilou doby.
Lež večná meno toho nech ovenčí sláva,
kto seba v obeť svätú za svoj národ dáva.
A ty mor ho! — hoj mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu;
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.
Vyššie uvedené šesťveršie má univerzálnu platnosť. Môže aj dnes, mladému človeku v dobe morálneho relativizmu ukázať správny vektor jeho ďalšieho smerovania.
Nemusíme túto paradigmu prijať, potom však je potrebné mládeži ponúknuť iné morálne vzorce správania.
Ak disponuješ s predstavou lepšieho a správnejšieho etického správania, prosím nenechaj si ho pre seba a oboznám nás s ním.
2013-02-05 23:31:14 Admin
Laci, Chalupka mohol považovať Lemiakov sa Slovákov, ale považujeme azda my dnešné školopovinné deti za potomkov nejakých Lemiakov? A môže byť epizóda barbarov z periférie proti čerstvo pokresťančenému Rímu považovaná za prejav "protifeudálneho cítenia slovenského ľudu", ako píšu vo svojich referátoch?
2013-02-03 17:06:23 Ladislav Moravík
Necítim sa Oti odborník na romantickú literatúru, preto sa nechcem púšťať do siahodlhých polemík, predsa len si myslím, že Hugovmu románu nič neubralo na majstrovstve a stále sa zaraďuje medzi klenoty svetovej literatúry aj napriek tomu, že archeológovia nenašli hrob krásnej Esmeraldy a hrbatého Quasimoda a že si tieto postavy vymyslel.
Ak sa chceš ale veľmi opierať o historické fakty v básni Mor ho!, tak ťa môžem ubezpečiť, že dej a motív nestoja úplne na vode. Chalupka vychádza zo Šafárikovho diela Dejiny slovanskej reči a literatúry (1826) v ktorej opisuje boj Lemiakov s vojskom rímskeho cisára Konštantína II., ktorý sa odohral v roku 358. Chalupka Lemiakov považoval za slovenské kmene. V tých časoch to nie je nič nezvyčajné. Napr. aj maďarský romantizmus si prisvojoval rôzne postavy, ktoré nemali s týmto etnikom nič spoločné. Tak vznikla aj legenda, ktorá zaradila Attilu medzi maďarských panovníkov.
2013-02-03 13:04:37 Admin
Milý Laci,
predsa by som len nerezignoval na historické fakty v dielku, ktoré sa tvári ako heroický epos na historickú tému. Paralela s Petöfim sa mi nejaví ako príliš trefná: "V Lambergovom srdci nôž, na Latourovej šiji sľučka, a azda ďalší ich budú nasledovať..." - toto si predsa autor nevycucal z prsta...
2013-02-03 10:29:06 Ladislav Moravík
Milý Oti,
si zrejme jediný koho poznám, kto Chalupkovu báseň Mor ho! označil za "prihlúplu". Doteraz som sa s podobnou literárnou kritikou na Chalupkovu adresu nestretol, ani v odborných, ani v laických kruhoch. Nuž, ale beriem, môžeme mať odlišný umelecký a literárny vkus.
Hľadať v umeleckom diel čisto historické fakty doteraz nikoho nenapadlo a obzvlášť u romantikov. Diela takých velikánov, ako F. Schiller, G.G.Byron, A.S. Puškin, či S. Pefőfi sú presiaknuté symbolikou, heroizmom, únikom do lepších, vysnívaných svetov. Taká je napr. aj Pefőfiho báseň Akasszátok föl a királyokat! (Obeste kráľov!), ktorú taktiež nemožno brať doslovne a autora označiť za lumpa a vraha.
Záverom môžem len dodať, aké šťastie máme, že sa školské osnovy literatúry pripravujú inde a nie v redakcii "Nové Zámky a okolie", smutne by sme skončili.
Oto Psenak 
13-02-01 
2,989 
Po niekoľkých rokoch, keď sa na slovenských základných školách žiaci neučili básničky naspamäť, je to tu opäť: ôsmaci sa usilovne bifľujú prihlúpy Chalupkov opus Mor ho! - t.j. Zabi ho! Práve takouto bohumilou veršovankou sa v r. 1864 rozhodol obšťastniť pospolitý ľud evanjelický farár v Hornej Lehote Samuel Chalupka, ktorý sa ani nie 15 rokov po slovenskom povstaní proti Kossuthovej revolúcii pre heroickú zápletku vrátil poriadne ďaleko - až do doby vlády rímskeho cisára Konštantína (272-337) s ktorým sa mali - dávno pred príchodom z pravlasti - stretnúť jeho slovenskí junáci v smrteľnom boji.