Úvod / Nyitóoldal
   
 
Oto Psenak  14-05-22   6,852  
0

V tomto roku sa už 18. krát na pódiu amfiteátra v Dulovciach stretnú slovenské folklórne súbory detí a mládeže. O tomto pozoruhodnom podujatí sa až doposiaľ málo vie, pritom je ojedinelé svojho druhu, keďže je miestom stretávania sa slovenskej mládeže z územia dnešného Slovenska, slovenských enkláv bývaléj historickej vlasti i potomkov vysťahovalcov z amerického kontinentu. Tradícia folklórnych slávností v Dulovciach siaha do roku 1997, ale jeho základom bolo založenie detského folklórneho súboru Lúčik o tri roky skôr v r. 1994. Priblížime si zrod i históriu tohoto podujatia, ktoré môže byť inšpiratívne aj pre iných. Je dobrým príkladom toho, ako môže niekoľko lokálpatriotov svojim úsilím a z vcelku skromných prostriekov urobiť pre svoju obec niečo významné.  

Obec Dulovce (Nová Ďala)
Obec s 1820 obyvateľmi leží v Podunajskej nížine na juhozápadnom výbežku Pohronskej pa­horkatiny v okrese Komárno. Dodnes si obec zachovala poľnohospodársky charakter s rozvíja­júcim sa súkromným podnikaním.
Dejiny obce sa odvíjajú od 12.storočia, stredoveké črepy sa našli pri stavbe tunajšieho futba­lového štadióna. Aj keď nálezisko nebolo podrobne preskúmané, možno predpokladať, že na týchto miestach sa nachádzalo pôvodné jadro obce. Dulovce majú stredovekú históriu , pô­vodne bola obec osadou Starej Ďaly (dnešné Hurbanovo). Osamostatnila sa asi v 14.stor., a preto materské mesto dostalo meno Stará Dala a odtrhnutú osadu odlíšili menom Nová Ďala. Ďala sa spomína v roku 1365 ako kráľovský majetok, ktorý počas panovania kráľa Ľudovíta Veľkého (1332 - 1382) krátko patril k majetkom ostrihomského arcibiskupa. Za panovania kráľa Žigmunda sa prvým svetským zemepánom obce a osady roku 1412 stal Žigmund Bucsanyi z Bučian. Obec prežívala mimoriadne ťažké časy v období tureckých vojen. V druhej polovici 16. stor. bola Nová Ďala a jej okolie veľmi riedko osídlené. Po uzavretí Žitavského mieru roku 1608 sa osada dostala úplne do područia Turkov. V roku 1669 obyvatelia osady odmietli zásobovať Turkov pri obliehaní Nových Zámkov, tak na príkaz Karu Mustafa osmanské hordy celkom osadu vyplienili. Obec zanikla a až v roku 1690 začalj^osadu obsadzovať Csúzyovci Slovákmi zo slovensko-moravského pomedzia, začiatkom 18. stor. prichádzajú Slováci z Považia, severného Slovenska, horného Pohronia a posledných 60 kolonistov sem prišlo v roku 1740. Nová Ďala sa postupne rozvíjala, v roku 1715 bolo v obci 24 dmácností a v roku 1828 obec už mala 80 domov s 562 obyvateľmi. Rozvíjala sa i v duchovnej oblasti, školské vyučovanie sa spomína už v roku 1781, prvým známym rechtorom bol Michal Barcsay, v roku 1886 bola otvorená materská škola,roku 1891 obecná pisáreň. Po Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní sa začala násilná maďarizá­cia, ktorá vyvrcholila začiatkom 20.storočia a neobišla ani Novú Ďalu. Novoďalania jej odolali a svoje slovenské povedomie si uchovali do dnešných dní. Vysťahovalectvo neobišlo ani túto malú dedinku slovenského juhu. V rokoch 1903 - 1912 sa do Ameriky vysťahovalo viac ako 15 občanov, v medzivojnovom období odišlo 6 obyvateľov do Francúzska.
I. svetová vojna si vyžiadala z radov Novoďalanov 38 obetí, ale po jej skončení vznikom I.ČSR sa začal nový rozvoj obce. Budovali sa nové domy, r. 1920 sa objavil prvý bicykel, neskôr prvé rádio. V roku 1928 bola rozšírená škola, avšak potrebám obce prestávala vyhovovať. 1. sep­tembra 1935 slávnostne odovzdali verejnosti novú budovu cirkevnej školy, otvárací prejav pred­niesol biskup Buzalka. Hospodárska situácia obce nebola ľahká, mnoho obyvateľov odchádzalo na sezónne práce. Napriek všetkým problémom doby sa v obci rýchlo rozvíjal kultúrno-spolo-čenský život. Ochotníci naštudovali ročne 1-2 divadelné hry, ktoré sa hrávali na Podháji, rozší­rilo sa čítanie, občania si kupovali viaceré noviny a časopisy, dobre fungovala obecná knižnica, v roku 1930 bola založená dychovka a v roku 1935 vznikol futbalový klub NSC Nová Ďala.
Mocenské a politické zmeny z konca 30-rokov 20.stor. neblaho zasiahli do života Novej Ďaly. Po Viedenskej arbitráži v roku 1938 pripadla obec Maďarsku. Zanedlho ju obsadili maďarské vo­jenské útvary, ktoré evidovali všetkých občanov, osobitne mužov. Vyučovacím jazykom sa stala maďarčina, zmenili sa pomery a obec ťažko znášala útrapy II.svetovej vojny. 7.novembra 1944 nemeckí vojaci odvliekli z obce väčšinu cigánskeho obyvateľstva, ôsmi z nich sa už nikdy ne­vrátili. Vojna sa pomaly chýlila ku koncu, sovietske predvoje Nemcov vyhnali už v januári 1945 a obec bola oslobodená 27.marca 1945. Za slobodu zaplatilo životom svojich 39 obyvateľov.
Povojnové obdobie menilo a zmenilo i život Novej Ďaly. V roku 1946 bolo založené gaz­dovské spoločenstvo, neskôr zmenené na Zväz slovenských roľníkov. Názov obce sa zmenil na Dulovce v roku 1948, povojnový život sa postupne dostával do nových koľají. Obec začala meniť svoju tvár, rozvíjala sa individuálna bytová výstavba, najväčší rozmach dosiahla v 70.-80. rokoch minulého storočia... Aj keď sa Dulovčania úporné bránili združstevňovaniu, nakoniec podľahli všeobecnému trendu a v rámci možností doby sa snažili o rozvoj svojej dediny. V roku 1956 sa začala výstavba všešportového areálu,r. 1957 bola postavená rímskokatolícka fara, o rok neskoršie dostavali predajne, v budove MNV bola umiestnená pošta, zriadilo sa miestne kino. V máji 1961 sa začala výstavba novej školy, ktorá bola slávnostne otvorená 1. septembra 1962. Obec spájala so svetom nová automatická telefónna ústredňa, do prevádzky sa odovzdala ma­terská škola, nová školská jedáleň, nová administratívna budova JRD, predajne potravín, nový dom smútku, budovy MNV (dnes obecný úrad). V roku 1989 sa ukončila budova novej zá­kladnej školy s kompletným vybavením. Obec je v súčasnosti plne plynofikovaná, do všetkých ulíc je zavedený vodovod , vznikol nový park, bytové vybavenie a ďalšie vymoženosti modernej doby. Do obce patria dve osady, Kamenica, kde žije 16 rodín a Podháj, kde sa usadzovali emi­granti, ktorí sa vrátili z Ameriky. V súčasnosti je na Podháji vinohradnícka pivnica PD Domo­vina Dulovce.
Obec okrem malých výnimiek obývalo a obýva výlučne obyvateľstvo rímskokatolíckeho vie­rovyznania. Veriaci kedysi patrili pod farnosť vo Svätom Petri, ktorá sa spomína už v roku 1226. Veriaci z Duloviec chodili na sväté omše do Svätého Petra,ale aj do Pribety. V rokoch 1859 -1860 bola vo dvore Jozefa Rusnáka postavená zvonica, sväté omše sa odbavovali u richtára Pavla Hamrana. Rímskokatolícky kostol sv.Lukáša evanjelistu s retardujúcimi neskoroklasicistickými a romantickými prvkami bol postavený roku 1872, ale ešte v roku 1911 nebol konsekrovaný. Ako uvádza chronostikum na veži, budova bola obnovená roku 1983. Je to jednoloďová stavba s rov­ným uzáverom presbytéria, vežou vstavanou do štítového priečelia s pristavenou sakristiou. V obci sa nachádzajú viaceré kríže a pamätníky obetiam prvej a druhej svetovej vojny.
Obyvatelia si od svojho príchodu do Novej Ďaly až do dnešných dní zachovali svoju slo­venskosť, čo na južnom Slovensku nie je zákonitý jav , lebo mnohé obce boli za stáročia po­maďarčené. Štatistiky po celé stáročia uvádzajú Novú Ďalu ako čisto slovenskú obec a niektorí vizitátori z 18. a 19 storočia obdivovali tunajšiu slovenčinu. Tradície, obyčaje a zvyky sa v Novej Ďali udržali do polovice 19. storočia, avšak^aj tu ich menil nový život.
Stará zástavba obce sa do dnešných dní nezachovala. Charakterizovali ju trojpriestorové domy, murované z pálených tehál s tvrdou krytinou, ale i domy z nabíjanej a vykladanej hliny pod sed­lovou strechou krytou trstinou. Pri domoch boli otvorené úzke dvory, pred nimi vahadlové studne, neskôr kolesové. Novoďalania nosili jednoduchý kroj, ktorý sa udržal najmä u staršej ge­nerácie žien do dnešných dní. Do 50-ych rokov minulého storočia bolo v obci rozšírené výšiv-kárstvo, hlavne vzor Toledo, v zimných mesiacoch ženy priadli z konopí priadzu na plátno, ktoré potom bielili. Konopné semená lisovali v stupách na rastlinný olej. V 30-ych rokoch mi­nulého storočia sa rozširovali remeslá. Spomienkou na tieto časy je asi 150-ročná stolárska dielňa Kolomana Feketeho.
Vývoj počtu obyvateľstva bol po celé stáročia progresívny. V roku 1869 bývalo v obcii 777 obyvateľov, na začiatku XX.storočia sa ich počet zvýšil na 1036, v roku 1930 na 1516, v roku 1970 , napriek tomu, že Dulovce nepatrili oficiálne k rozvojovým obciam, až 2424 obyvateľov. Postupne počet obyvateľov klesal, dnes žije v Dulovciach 1820 obyvateľov.
Veľké politicko-spoločenské zmeny posledných desaťročí zmenili i život Duloviec, rozvíja sa súkromné podnikanie, mladí Dulovčania získavajú vzdelanie a prácu v krajinách Európskej únie.








1997
Dňa 21. februára 1997 sa stretávajú organizátori a spolupracovníci pri príprave Južnosloven-ských detských a mládežníckych folklórnych slávností, Gejza Hamran (starosta, Dulovce), Šte­fan Ježo, (predseda MO MS Dulovce), Mgr. Mária Rusňáková, Ľudmila Kliská (Dulovce), Eva Holá (ZŠ Dulovce), Mária Katarína Hrkľová, MK SR, Jaroslav Ševčík, Terézia Vidovecová, OÚ Komárno, Stanislav Lukáč, Alexander Mrázik, (MO MS, OV MS Komárno), Miroslav Pius, (ria­diteľ Národného osvetového centra), Dr. Ing. Arpád Szénássy (Vydavateľstvo KT spol. s r.o. Ko­márno), Milan Krasko, František Mrkva, (Rímskokatolícky farský úrad Dulovce) aby dali slávnostiam náležitý punč, pripravili pozvania pre súbory, propagačné materiály, riešili najroz­ličnejšie organizačné problémy, oslovujú sponzorov...
Zaujímavým obohatením návrhov bolo vystúpenie Árpáda Szénássyho, ktorý oboznámil prí­tomných s prezentáciou kníh Malej vlastivednej knižnice a navrhol vydanie publikácie o Du-lovciach, ktorá zmapuje históriu a život obce, jej najpozoruhodnejšie monumenty a významné osobnosti obce. Na ceste k úspešnému festivalu nestojí v podstate nič, okrem nedostatku fi­nancií. Podujatie nemá tradíciu, nemá priestory, nemá sponzorov, má však veľké ambície a ho­rúce srdcia svojich zakladateľov.

V apríli 1997 dulovské slávnosti získavajú významnú inštitucionálnu pomoc v spolupráci s Domom zahraničných Slovákov (DZS) z Bratislavy, kfcrý sa stáva oficiálnym spoluzakladateľom a spoluorganizátorom podujatia až do svojho zániku v roku 2006. Cestu Dulovce - Bratislava spája záujem a starostlivosť o úspešnú prípravu a priebeh slávností. O tom, ako ťažko sa získa­vali prví sponzori, hovorí 76 listov, ktoré zaslala vedúca súboru Lúčik, riaditeľka ZS Mgr. Mária Rusňáková a úspešné boli 3.

Nad slávnosťami preberá záštitu predseda Národnej rady Slovenskej republiky Ivan Gašparo-vič, čo je pre organizátorov mimoriadne záväzné. Slávnosti zaujmú prvých sponzorov a Dulov­čania v obci, pracovníci Domu zahraničných Slovákov v Bratislave s veľkým a s úspešným nasadením zabezpečujú celý komplex činností, ktoré realizácia slávností potrebuje. Prvú infor­mačnú tlačovú poradu pripravil DZS vo svojich priestoroch na Štefánikovej ul. 25 v Bratislave a pri voňavých dulovských koláčoch sa šíria do médií prvé informácie o folklórnych slávnostiach v Dulovciach.

Slávnosti sa konajú od prvých chvíľ až po dnešné dni s pevne stanovenou koncepciou, dramaturgiou a programom, ktorých duchovným otcom bol Jaroslav Ševčík s pomocou hlavných organizátorov. Podujatie sa koná v júli a má presne stanovený program, ktorý sa v základe nemení, ale poskytuje vysokú variabilitu.

Sobota: Krojovaný sprievod obcou Nedeľa: Rímskokatolícka svätá omša
Programy: Poslali nás naši k vašim - Kvety nášho rodu - galaprogram, vystúpenie súborov zahraničných Slovákov vystúpenie najlepších programov. Na zelenej pažiti - detské hry a tance Z domova - vystúpenie súborov zo Slovenska.

Prípravy vrcholili a keď sa na zelenú pažiť dulovského štadióna prvýkrát vyrojí takmer 400 detí, organizátori si naplno uvedomia ťarchu zodpovednosti, ktorú prebrali na svoje plecia.

Slávnosti nielen morálne ale i finančne podporuje vtedajší predseda NR SR Ivan Gašparovič, prispieva Vodohospodárska výstavba Bratislava, Nadácia Korene, Matador, a.s. Puchov ,ktorý bol prvým sponzorom , Elektrovod Žilina, PVOD - Domovina Dulovce, Komárňanské pekárne a cukrárne, a.s., Komárňanské tlačiarne a Vydavateľstvo KT spol. s.r.o - Komárno, FRAP Pribeta, Soneco Komárno, Hydrostav a zlatý sponzor Madleniak - Drevovýroba Dulovce, ktorý sa pri­činil o stavbu prvého javiska slávností. Bez prvých odvážnych sponzorov neznámeho poduja­tia, ale aj bez obetavej a nezištnej práce Dulovčanov by sa nikdy nepodarilo uskutočniť nielen prvý, ale žiadny ročník slávností. Mediálnym partnerom bolo Rádio Local, FM Komárno.Hlav­nými organizátormi sa stali Miestny odbor MS, Obecný úrad, Základná škola , Rímskokatolícky farský úrad Dulovce, spoluorganizátormi Dom zahraničných Slovákov, Bratislava, Vodohospo­dárska výstavba, Bratislava, Nadácia Korene, Bratislava a Matica slovenská.Vychádza prvý plagát, programový list a bulletin s prvým motívom Južnoslovenských detských a mládežníckych fol­klórnych slávností Dulovce ' 97. Na obálke je v žitnom poli Dulovčanka s typickým krojom a okrem príhovorov organizátorov vzácne slová Jána Chryzostoma Korca, Nitrianskeho sídel­ného biskupa: "K Južnoslovenským detským a mládežníckym slávnostiam Vám posielam srdečný pozdrav. Nech Vás budúca i ušľachtilá zábava formuje na čestných , usilovných a spravodlivých ľudí, aby ste sa stali požehnaním nášho Slovenska! V modlitbách" Ján Chryzostom Korec.

Prichádza sobota, 26. júl 1997 a s ňou vzácni hostia Ivan Gašparovič, predseda NR SR Au­gustín Marián Húska, podpredseda NR SR prvý podpredseda MS Stanislav Bajaník, riaditeľ Domu zahraničných Slovákov Rastislav Šaling, jeho zástupkyňa Mária Katarína Hrkľová, vý­znamní predstavitelia okresu Komárno, obce Dulovce a hostia zo širokého okolia. A hostia naj­vzácnejší, mladí folkloristi zo Slovenska i zahraničia - DFS Limborka, Praha - Česká republika, Východná Slovák Dancers, Missiaaauga - Kanada, DFS Pukance, Stará Pazova - Srbsko, DFS Harmónia, Slovenský Komlóš - Maďarsko, DFS Dolinka, Veľká Maňa , DFS Maňa, DFS Zem-plínik, Michalovce, DFS Prvosienka, Bratislava, DFS Klnka, Bratislava, Detská ľudová hudba Novobanskí hudáčkovia, Nová Baňa a domáci DFS Lúčik, Dulovce - Slovenská republika.

Krojovaný sprievod vedie slávnostne vyzdobený kočiar s najvzácnejšími hosťami z NR SR a šarmantnú spoločnosť im robí Michaela Tomčová, ktorá smelo získava informácie o ich prvých dojmoch z Duloviec. Tradičnými "syrovníkmi", čo je dulovský tvarohový koláč ,vítajú známych i neznámych hostí pohostinné Dulovčanky.

Celoročná práca organizátorov prináša svoje ovocie, predseda NR SR Ivan Gašparovič, ktorý nad prvými slávnosťami prebral záštitu, otvára dulovské slávnosti, aby ho na prvom pódiu sláv­nosti vystriedalo prvých 370 detí, ktoré roztáčajú svoje čarovné kolá pod geniálnou taktovkou Jaroslava Ševčíka.

Novinár mesačníka Slovenské zahraničie Jaroslav Kolár vtedy o slávnostiach napísal:"... malá slovenská Detva urobila skúšku na výbornú. Dúfajme, že sa týmto podujatím začala aj nová ka­pitola v rámci tradičných stretnutí slovenských detí z celého sveta. Dulovský festival je prí­spevkom nielen v smere k slovenskému folklóru, ale i príspevkom k novej kvalite vzťahov medzi Slovenskou republikou a Slovákmi mimo jej hraníc." Kolárove slová boli prorocké, slávnosti dali priestor na prezentáciu slovenského folklóru pre tisíce detí zo Slovenska a sveta, boli a sú nenahraditeľným svetom folklórneho umenia slovenských detí, miestom priateľských stretnutí, ľudskej spolupatričnosti, lásky a dulovskému detskému folklórnemu súboru Lúčik otvorili široké dvere do sveta folklóru. Dr. Ing.Árpád Szénássy doržal svoj prísľub a v roku 1997 vychádza v Malej vlastivednej knižnici ako 56, zväzok publikácia Dulovce - slovenská obec Podunajska. Vy­dávajú ho Komárňanské tlačiarne a Vydavateľstvo spol. s.r.o. , riaditeľ Ing. Štefan Meszlényi z poverenia samosprávy v Dulovciach, autorov Márie Hrkľovej a Ing. Alexandra Reška. Zodpo­vedným redaktorom je, dnes už žiaľ nebohý, Dr. Ing. Árpád Szénássy. Rok 1997 je hviezdnym rokom pre kultúrno-spoločenský život Duloviec, vznikli ojedinelé folklórne slávnosti a vyšla prvá publikácia o obci. A doba prinášala nové a nové výzvy, dulovský folklórny svet sa rozši­roval, ako uvidíme, i v rokoch budúcich.


ROK 1998

Slávnosti v roku 1997 v Dulovciach ohromili návštevníkov vystúpením detských folklórnych súborov, ktoré bolo , najmä vďaka starostlivému výberu Jaroslava Ševčíka, na mimoriadne vy­sokej úrovni. Ševčíkova vynikajúca povesť medzi slovenskými folklórnymi súbormi doma i vo svete im dávala garanciu, že i v malej neznámej dedinke slovenského juhu sa môže uskutočniť kvalitné podujatie. Účinkujúce súbory patrili k top súborom na Slovensku, ale mimoriadne úspešné detské folklórne súbory pricestovali aj z komunít zahraničných Slovákov. Podujatie žilo, organizačný štáb pravidelne zasadal a po vytvorení umeleckých predpokladov realizácie slávností, opäť bola nastolená jedna z najzávažnejších podmienok úspešnej budúcnosti prezen­tácie folklórneho umenia mladých Slovákov z domova i zo sveta. Amfiteáter. Amfiteáter, kto­rého výstavbu si neúnavný Ševčík predstavoval ako "rýchlu a lacnú stavbu", ale už projektová príprava ukázala, že stavba nebude lacná a sily museli spojiť všetci, ktorí žičili detskému folklóru, Dulovciam a deťom zahraničných Slovákov. Letný amfiteáter mal byť situovaný v bezprostred­nej blízkosti budovy dulovskej školy. Priestor za školou priam ideálne zodpovedal všetkým po­žiadavkám potrebným k poriadaniu letných kultúrnych aktivít a samotná budova školy poskytovala bázu pre služby, stravovanie a prípravu na samotné vystúpenia. Plánovaný rozmer javiska bol 10x12 m s prírodným pozadím, s prístupom na scénu z dvoch strán. Keďže priestor javiska mal byť uzavretý z troch strán , nároky na používanie zvukovej aparatúry nemali pred­stavovať veľkú záťaž. Ďalej boli navrhované 2 reflektory divadelného typu, visiace svetlá nad ja­viskom i v priestoroch amfiteátra, ako šatňové priestory mali slúžiť triedy školy, kapacita hľadiska bola plánovaná pre 600 miest na sedenie a 600 miest na státie. Už prvé predstavy mapovali ná­ročnosť stavby, premiestnenie zeminyúpravu terénu, postavenie stĺpov osvetlenia a ozvučenia, respektíve svetelnej rampy a zvukového panela, betónový podklad javiska a prístupových ciest, schodov, drevenej paluby na javisko, dosiek pre hľadisko a betónových podstáv, bočných vý-krytov pre javisko, skladacie paravany to boli len prvé technické parametry a práce, ktoré bude potrebné zrealizovať pri budovaní amfiteátra a jeden z najdôležitejších faktorov - financie. Túžba po dôstojnom stánku pre nové folklórne slávnosti na južnom Slovensku bola v Dulovciach ne­ochvejná a za týmto účelom vtedajší predstavitelia obce a obecné zastupiteľstvo prijali uznese­nie na výstavbu amfiteátra s rozpočtovým nákladom 2 150 700 korún. Obec si odvážne zobrala na tento účel úver vo výške jeden milión korún, podala si žiadosť na Ministerstvo kultúry SR -Štátny fond PRO SLOVAKIA na štátnu dotáciu o ďalší milión korún s pevnou vierou, že Mi­nisterstvo kultúry žiadosti vyhovie. Konkurz na výstavbu amfiteátra vyhrala firma SFH z Nových Zámkov. Budovatelia amfiteátra verili, že majiteľ firmy Ing. Hegedús, rodák z Duloviec a pra­covníci firmy vyvinú všetko úsilie, aby sa ďalší ročník konal v novom amfiteátri. Ďalší dulovský sen sa napĺňal a 26.júla 1998 bol dulovský amfiteáter slávnostne otvorený. Vtedajší starosta obce Gejza Hamran sa netajil pýchou nad nadšením občanov, keď povedal. "Amfiteáter má kapacitu 500 miest na sedenie s možnosťou rozšírenia o 100 a veľké javisko, ktoré vyhovuje zaužívaným normám. Základnou podmienkou úspechu bolo porozumenie medzi poslancami obecného za­stupiteľstva a porozumenie medzi občanmi. Môžem s potešením vyjadriť vďaku všetkým Du-lovčanom, ktorí priložili ruky k dielu a s výsledkom môžeme byť nielen spokojní, ale môžeme byť naň aj pyšní." Prišla dlhoočakávaná chvíľa. Otec Anton Hlinka, spolu s miestnym kňazom Františkom Mrkvom a misionárom z brazílskej Transamazónii Gašparom Habarom, rodákom z Duloviec vysvätili amfiteáter. Pásku v slovenských národných farbách prestrihla Mária Kata­rína Hrkľová. Aktéri slávnostného aktu akoby symbolicky napínali myšlienky slávností - rodáci, ktorí sa snažili o vytvorenie nového kultúrneho stánku a tradície, slovenské zahraničie v osobe

Antona Hlinku, ktorý žil v exile, v Nemecku a vrátil sa na Slovensko Gašpar Habara, ktorý pô­sobí v zahraničí. Tento deň sa nezmazateľne zapísal do kultúrnych dejín Duloviec, hviezdna chvíľa dávala sily do ďalších snažení.

Južnoslovenské detské a mládežnícke slávnosti Dulovce ' 98 sa konali pod záštitou ministra kultúry SR Ivana Hudeca, čo predstavovalo pre organizátorov veľkú výzvu. Starostlivo sa pri­pravovali aj na programovú stránku podujatia. Vytvorili čestný výbor, ktorého členmi boli: Ján Sokol, bratislavsko-trnavský arcibiskup, metropolita Slovenska, Ivan Hudec, minister kultúry vlády SR, Dušan Mikolaj, generálny riaditeľ sekcie miestnej a osobitej kultúry Ministerstva kul­túry SR Júliu Binder, riaditeľ Vodohospodárskej výstavby š.p. Bratislava, Jozef Markuš, predseda Matice slovenskej, Igor Kovačovič, druhý podpredseda Matice slovenskej, Rastislav Šaling, ria­diteľ Domu zahraničných Slovákov, Mária Katarína Hrkľová, zástupkyňa riaditeľa DZS, Viliam Hornáček, správca Nadácie Korene, Alojz Luknár, riaditeľ umeleckého a kongresového centra ISTROPOLIS Bratislava, Miroslav Pius, riaditeľ Národného osvetového centra, Ernest Macho, prednosta Okresného úradu Komárno, Gejza Hamran, starosta obce Dulovce. Zloženie čestného výboru dáva obraz , aký význam pripisovali vtedajší predstavitelia štátnej správy, cirkvi, MS a iných inštitúcií vzniku nového kultúrneho fenoménu na južnom Slovensku. Organizačné a rea­lizačné práce zabezpečovali nadšení Dulovčania a priaznivci slávností z Bratislavy a Komárna: Gejza Hamran, starosta obce Dulovce, František Mrkva, správca Rímskokatolíckeho farského úradu, Dulovce, Štefan Ježo, predseda MO MS Dulovce, Daniel Hamran, predseda Poľnohos­podárskeho výrobného družstva Domovina, Dulovce, Maria Katarína Hrkľová, zástupkyňa ria­diteľa DZS, Alojz Luknár, riaditeľ umeleckého a kongresového centra ISTROPOLIS Bratislava, Jaroslav Ševčík, režisér, Mária Rusňáková, riaditeľka ZŠ Dulovce, Terézia Vidovencová, zástup­kyňa prednostu OÚ Komárno, Stanislav Lukáč, vedúci Odboru školstva, mládeže a telesnej kul­túry OÚ Komárno, Alexander Mrázik, štátny intendant Podunajského kultúrneho centra Komárno, Árpád Szénássy, zodpovedný riaditeľ Vydavateľstva KT, Gabriela Kobulská, riaditeľka Domu MS Komárno, Ľudmila Kliská a Ľudovít Kraslan členovia.

V programe Poslali nás naši k vašim vystúpili súbory zahraničných Slovákov z USA, Českej republiky a Maďarska.Slovenský súbor Krivan Slovák Ensemble pricestoval z Clevelandu v Ohio a predviedol ukážky tancov a piesní z regii^nov Slovenska, odkiaľ kedysi prichádzali ich pred­kovia do USA - zo Šariša,Zemplína, Liptova, Horehronia a Myjavy. Slovenské piesne a tance, ktoré žijú v srdciach najmladšej generácie vysťahovalcov dokazujú, že sú a budú súčasťou ich duchovného a kultúrneho sveta. Atraktívnym vystúpením obohatila program Detská ľudová hudba Cvrčkovci zo Salgotariánu, ktorá sa v tom čase už predstavila nielen v Maďarsku, ale aj Poľsku, Taliansku, Grécku, Lotyšsku a vo Veľkej Británii. Zaujímavé bolo i národnostné zlože­nie hudobnej skupiny vystupovali v nej hudobníci a speváci slovenskej, maďarskej a nemeckej národnosti. Detský folklórny súbor Limborka z Prahy patril a dodnes patrí k vynikajúcim det­ským folklórnym súborom zahraničných Slovákov, je ozdobou folklórnych slávností v Českej republike i vo svete a v Dulovciach účinkoval po druhýkrát. Hosťujúce súbory zo Slovenska or­ganizátori pozvali z južnoslovenského a stredoslovenského regiónu. V programoch Na zelenej pažiti a Z domoviny vystúpili detské folklórne súbory Zornička zo Zvolena, Zvonček zo Slád­kovičova, Štúrovčatá zo Štúrova, Lipka z Komárna, Dudváh z Križovian nad Dudváhom, Detská ľudová hudba Novobanskí hudáčikovia z Novej Bane, Mládežnícky folklórny súbor Dunaj z Ko­márna a hostiteľský súbor Lúčik z Duloviec. V galaprograme Kvety nášho rodu súbory pod re­žijným vedením Jaroslava Ševčíka , moderovaním Adriany Domanskej a Jany Kukučkovej (Slovenky z Rumunska) predviedli malí folkoristi svoje najúspešnejšie programy a vo vírivom zá­verečnom tanci rozkrútili dulovské hľadisko. Nekončiace ovácie nadšeného obecenstva, dych vy­rážajúce tanečné kreácie umocňovali krásu slávností. Dulovské slávnosti roku 1998 sa končili, detské ruky dlho mávali z okien autobusov s nádejou na návrat k pohostinným Dulovčanom. Hlavní organizátori Miestny odbor MS, Obecný úrad, Základná škola, Rímskokatolícky farský úrad v Dulovciach a Dom zahraničných Slovákov z Bratislavy so spoluorganizátormi Vodo­hospodárska výstavba, š.p. Bratislava, Nadácia Korene, Okresný úrad, Podunajské kultúrne cen­trum a Dom MS v Komárne mohli byť s priebehom podujatia spokojní a sponzori PVOD Domovina Dulovce, GIH Dulovce, FRAP Nesvady, Víno Nitra s.r.o., Hotel a vináreň Starý orech Hurbanovo - Bohatá vďačne podporili úchvatné podujatie. Chýr a slávnostiach, ktoré sa pevne zakoreňovali v prajnej dulovskej spoločnosti, prinieslo Rádio Local FM. Južnoslovenské detské a mládežnícke folklórne slávnosti Dulovce sa stávali pevnou súčasťou slovenského fol­klórneho neba za necelé tri roky a ich organizátori už vzhliadali k novým ročníkom.



ROK 1999

V čase vzniku Južnoslovenských detských a mládežníckych folklórnych slávností (JDMFS) Dulovce sa na Slovensku venovalo udržiavaniu a rozvoju folklórnych tradícií venovalo asi 300 detských folklórnych súborov. Nepoznáme však okrem dulovského Lúčika ani jeden, ktorý podnietil vznik folklórnych slávnosti a osobitne v prostredí južného Slovenska. Aj s odstupom času je pozoruhodná spontánna aktivita zakladateľov^ktorá už v treťom roku viedla k slávnos­tiam disponujúcimi výraznými prvkami kvalitne organizovaného kultúrneho podujatia. Príprava tretieho ročníka prebiehala podfa dôsledne vopred vypracovaných podkladových materiálov prí­pravného a realizačného výboru. Slávnosti, ktoré od I.ročníka boli koncipované veľkoryso sa po­zoruhodne rýchlo stabilizovali a úlohy sa realizovali v kooperácii dvoch subjektov. Dulovskí organizátori zabezpečovali materiálno-technické predpoklady podujatia, pozývali detské fol­klórne súbory zo Slovenska, Dom zahraničných Slovákov (DZS) súbory zo slovenského zahra­ničia .spoločne sa venovali umeleckej príprave , zabezpečovaniu sponzorov, propagácii a medializácii podujatia. Tento postup sa ukázal ako úspešný a fungoval počas celej spolupráce DZS s Dulovčanmi. Písomná Dohoda o spolupráci OU Dulovce a DZS na príprave a realizá­cii JDMFS Dulovce, kde sa stanovili záväzky oboch strán sa stal dobrým aj formálnym zákla­dom na realizáciu slávností i v budúcnosti. Od euforického zanietenia zakladateľov slávnosti dostávajú systematické piliere stability. Na písomnej dohode má nemalú zásluhu vtedajší riadi­teľ DZS PhDr. Claude Baláž.

Slávnosti sa stávajú významným kultúrno - spoločenským podujatím v širšom regióne južného Slovenska a účasť detských folklórnych súborov zahraničných Slovákov od prvých chvíľ im dá­vala medzinárodný rozmer. Sústreďovali okolo seba milovníkov folklóru z domova i zo sveta a stávali sa živým dôkazom vplyvu slovenského ľudového tanca ako jedného z najosobitnejších fenoménov ľudovej kultúry aj v malej dedinke bez hlbších folklórnych tradícií.

Prišlo leto a 24.júla sa o štrnástej hodine pohol krojovaný sprievod ulicami obce a nadšení Du­lovčania tlieskali a kývali mladým tanečníkom, spevákom, muzikantom a detským folklórnym sú­borom. Zo zahraničia pricestovali Malí Belania z Novej Belej v Poľsku, Kis Tabán z Békéšskej Čaby v Maďarsku, Púčik z Brna z Českej republiky, Slovenská sporiteľňa z Báčského Petrovca v Srbsku, Eldagsen z Nemecka a zo Slovenska prišli Hrabovčatá z Hraboviec nad Topľou, Ratolesť z Detvy, Gerulatá z Rusoviec, Lipka z Komárna,Matičiarik z Nových Zámkov, Malý Vtáčnik z Prievidze, Borinka z Nitry a domáci Lúčik z Duloviec. Veselá detská tanečná riava zaplnila am­fiteáter, pozdravila ho riaditeľka Odboru základných, umeleckých a materských škôl Ministerstva školstva SR Daniela Jančová a riaditeľ Podunajského osvetového strediska v Komárne František Škreko, ktorý sobotňajšie programy slávností aj moderoval. Nedeľný program otvorila slávnostná svätá omša, ktorú celebroval neúnavný spolupracovník slávnosti dulovský kňaz František Mrkva. Dar zeme - bochníky chleba svätil s prianím, aby chlieb, láska a porozumenie boli vždy prítomné nielen v obci slávností, ale všade odkiaľ prišli malí folkoristi. Popoludní rozkvitli na dulovskom javisku Kvety nášho rodu v programe, ktorý moderovala Adriana Domanská, milovníčka folklóru a vzácna priateľka dulovských slávností. V hľadisku tlieskali vynikajúcim výkonom tanečníkov Dulovčania, návštevníci zo širokého okolia a vzácni hostia - Jozef Zloch, poslanec NR SR, Sta­nislav Mičev, riaditeľ Odboru sekcie kultúrneho dedičstva a miestnej kultúry Ministerstva kultúry SR, Claude Baláž, riaditeľ Domu zahraničných Slovákov, jeho zástupkyňa Mária Katarína Hrkľováján Tazberík, generálny riaditeľ Národného osvetového centra a Jozef Burič, NOC. Šev-číkova režisérska tvorivá genialita slávila ďalší triumf a pripravila nádherné chvíle krásy folklóru.

K nepochybnému úspechu slávností prispela systematická práca Dulovčanov, záštita Minis­terstva školstva SR spolupráca Domu zahraničných Slovákov, Národného osvetového centra v Bratislave, Podunajského osvetového strediska, Domu MS v Komárne, Okresného úradu v Ko­márne, PV Domovina Dulovce. Obohatením bol finančný a materiálny príspevok sponzorov GIH Dulovce, Hotel a vináreň Starý orech Hurbanovo - Bohatá, ARTIK Hurbanovo, Ing. Alž­beta Pitlová,VeV s .r.o. Bratislava, GATO Dulovce, Drevovýroba Madleniak - Dulovce, Podu­najské osvetové stredisko Komárno, FRAP - Pribeta a Figaro Bratislava. Dulovce ' 99 sa končili, ich príprava a úspešná realizácia si vyžiadala maximálne nasadenie a vysokú profesionalitu ce­lého realizačného tímu, ale organizátori už mali pred sebou víziu IV. ročníka slávností a pri­pravovali slávnostné vyhodnotenie dňa 10. októbra 1999. Návštevníci, ale najmä účinkujúci v ankete, ktorú organizátori na záver slávností uskutočnili, vysoko hodnotili domácu a priateľskú atmosféru podujatia, znalci folklóru a organizátori tradičných slovenských folklórnych slávnosti však nezabudli vyzdvihnúť precíznu organizáciu , vynikajúcu dramaturgiu, réžiu a vznik novej tradície. Rok 1999 bol rokom stabilizácie dulovských slávností, najväčšie ťažkosti sa zdali byť pre­konané. V roku 1996 tancovali na provizórnom dulovskom javisku 2 súbory, Lúčik a Tatra Slo­vák Dancers, v roku 1999 ich bolo 13 s 323 účinkujúcimi, pomer bol neporovnateľný. A prichádzal rok 2000, nové sto a tisícročie, nové túžby, nové nádeje, ďalší mladí ľudia , ktorým učaroval slovenský folklór.


ROK 2000

Prichádzal elektrizujúci rok 2000, o ktorom snívali mnohé generácie a s ním prišli aj mnohé vízie, nové začiatky v najrozličnejších oblastiach života ľudstva.Aj v Dulovciach snívali organi­zátori slávnosti ďalej svoj folklórny sen a upevňovali jeho piliere. Pri príprave a realizácii IV. ročníka Južnoslovenských detských a mládežníckych folklórnych slávností stáli osvedčení or­ganizátori minulých rokov a hľadali nové dimenzie podpory kultúrnych aktivít dulovského po­dujatia. Vychádzali zo známej premisy, že nie je možné dovoliť bez stopy zaniknúť svedectvá dávnych čias, jedinečné kultúrne dedičstvo predkov, však tradičná kultúra je zdrojom nových kultúrnych impulzov. Ich nositeľmi sú aj príslušníci najmladšej generácie Slovákov doma i v slo­venskom zahraničí a dulovské slávnosti poskytujú nový priestor na prezentáciu umenia mla­dých folkloristov, na sústavné podnecovanie a rozvíjanie tvorivých schopností detí a mládeže, na prehlbovanie slovensko-slovenských vzťahov, priateľstvo a ľudskú spolupatričnosť.

V piatok 22. júla 2000 sa zraky organizátorov, účinkujúcich a návštevníkov slávností upierali na nízke šedé dulovské nebo s obavami, či ich , doteraz k slávnostiam vždy prajné počasie, ne­sklame. Usmiate tváre detí zahnali mraky a slávnostný krojovaný sprievod, ktorý viedli Gejza Ha­mran, starosta obce, František Mrkva, miestny rímskokatolícky kňaz, Štefan Ježo, predseda MO MS a Mária Katarína Hrkľová, zástupkyňa riaditeľa DZS, sa vydal na cestu ulicami Duloviec. Súbory mávali svojimi ornametníkmi na vyobliekané skupiny Dulovčanov, ktorí na počesť sláv­ností a malých návštevníkov vyzdobili domy, okná, ploty nádhernými výšivkami, krčiažkami a dulovskými krojmi. Tanečníci krátkymi ukážkami tancov lákali divákov na programy a sprievod rástol a rástol a kým sa pretancoval k amfiteátru, mnohonásobne zmohutnel. Preplnený amfi­teáter krátkym príhovorom pozdravili Štefan Ježo a Mária Katarína Hrkľová, poďakovali sa or­ganizátorom , sponzorom a dulovská zvučka otvorila IV ročník slávností.Poslali nás naši k vašim - program zahraničných Slovákov otvoril DFS Rozmarín z Maďarska, ktorý predviedol mnohé zo zvykov svojich predkov. A naši z Báčskeho Petrovca v intenciách nového veku od­vážne priniesli na dulovskú scénu detský muzikál. Aj keď organizátori z Domu zahraničných Slo­vákov mali obavy, ako dulovské obecenstvo prijme toto vystúpenie, malo mimoriadny úspech a potlesk dlho doznieval. Muzikál autorov Belu Félixa a Kvetoslavy Benkovej Vrabčiaci získal mnohé ocenenia v Srbsku, na celorepublikovej súťaži sa umiestnil na druhom mieste a získal ceny za scénografiu, za najlepšiu hru a hudbu. Vrabčiaci za necelú polhodinku predviedli celý život vrabcov, od narodenia, cez prvý let, návštevu vrabčej školy, večný súboj s mačkami a uká­zali , že sila slabých je v jednote a spojenectve. A spolupatričnosť dominovala počas celých sláv­ností.

Defilé folklóru pokračovalo programom Na zelenej pažiti, kde detskými hrami vystúpili DFS Rozmarija, Prešov, Hájenka, Bratislava, Malý Vtáčnik, Prievidza, Pilsko, Oravské Veselé, Zlat-ňanka, Zlaté Moravce, Dunaj a Dunajíček z Komárna, Lúčik a Malý Lúčik z Duloviec. A hry prešli do strhujúcich tanečných kreácií, ktoré nadšené obecenstvo odmeňovalo dlhotrvajúcim potleskom. V prajnom južnoslovenskom prostredí sa striedali tance z východného, stredného a západného Slovenska, aby sa veľkým oblúkom vracali k tancom interpretovanými domácim Lú-čikom. Prirodzený detský prejav, tradície, tanec a spev dlho zneli nad dulovským amfiteátrom, zvoľna sa niesli doďaleka a zvestovali svetu - prvý deň ľV. ročníka dulovských slávností končil, aby otvoril požehnanú nedeľu. Rok 2000 bol mimoriadny , kresťania na celom svete slávili dve­tisíc rokov od udalosti, ktorá významne ovplyvnila ľudstvo na celom svete. Bol to Jubilejný rok príchodu Ježiša Krista a jeho prebývania medzi nami. Slávnosti sa konali v Ríme, v kresťanskom svete. Ján .Ch. kardinál Korec vtedy pre časopis DZS Slovenské zahraničie povedal. "My si bu­deme pripomínať prítomnosť Kristovu v našom národe od roku 829 , keď bol na Slovensku pos­vätený prvý kresťanský kostol kniežaťa Pribinu a od roku 880, keď bola založená na Slovensku v Nitre" diecéza sanctae eccleasiae Nitrensis - svätej cirkvi nitrianskej", a to ešte za života svä­tého Metoda, ktorého nástupcom sa mal stať svätý Gorazd. Myšlienky na kresťanské začiatky nášho národného života a na stáročný život národa s cirkvou by nás mali sprevádzať po celý Jubilejný rok. Mal by to byť pre nás čas vďaky, čas tichej radosti, ale aj čas mnohých spýtavých otázok o tom, ako naša generácia prežíva v duchu našich kresťanských tradícií, či a nakoľko nás kresťanstvo oživuje, či je Kristus stále živo prítomný medzi nami."

Dulovce, okrem malých výnimiek, obýva výlučne obyvateľstvo rímskokatolíckeho vierovyz­nania, preto s radosťou prijímalo, že nedeľná svätá omša sa stala súčasťou slávnosti.V Jubilejnom roku organizátori pozvali do Duloviec arcibiskupa metropolitu Jána Sokola, ktorý pozvanie pri­jal a celebroval slávnostnú svätú omšu, koncelebroval miestny kňaz František Mrkva. Veriaci na­plnili amfiteáter do posledného miesta a mnohí postávali aj okolo neho, aby boli prítomní mimoriadneho zážitku. Svätá omša trvala takmer dve hodiny, otec arcibiskup pozdravil slávnosti, účinkujúcich, divákov a ocenil namáhavú prácu organizátorov. Dlhý potlesk potvrdil, že jeho slová vliali veriacim novú nádej a vlastne vyjadril aj ich pocity.

Slávnosti vrcholili galaprogramom Kvety nášho rodu, v ktorom vystúpili účinkujúci detských folklórnych súborov s najlepšími programovými číslami. Program prerušovaný potleskami trval tri hodiny. Šarmatná moderátorka Adriana Domanská neraz musela so svojím vstupom chvíľu čakať, kým potlesk doznel.Program bol nielen ukážkou bohatosti umenia mladých folkoristov, ale aj ich schopnosti dvíhať zo sedadiel vďačných divákov. Láska k folklóru spojila javisko a hľa­disko, roztancovala všetkých s nádejou na ďalší ročník. Veľký kultúrny zážitok autorsky opäť pri­pravil vzácny režisér a choreograf Jaroslav Ševčík. ľV.ročník dulovských slávnosti folklóru sa končil a organizátori si úctou čítali pozdrav Jána Sokola, arcibiskupa metropolitu.

"Sú dní Južnoslovenských detských a mládežníckych folklórnych slávností. Som tomu rád,
že sa aj v tejto oblasti zveľaďuje dedičstvo otcov. Aj to bol dôvod, prečo som prišiel spoluslú-
žiť Eucharistiu, Nech tomu Pán žehná a dá veľa podnetov k rastu týchto slávností. Spomína Ján Sokol, arcibiskup metropolita." Dulovce, 23.7.2000

Hlavným mediálnym partnerom bol Slovenský rozhlas v Bratislave.


ROK 2001

Už prvé slávnosti v Dulovciach upozornili na seba nadšením organizátorov,účinkujúcich a ná­vštevníkov pre vzácne prejavy ľudovej kultúry najmladších nositeľov folklóru z domova i zo sveta. Bol prijatý dlhoročný názov podujatia, ktorý sa nezmenil do dnešných dní. V druhom roku bol vybudovaný prírodný amfiteáter, vykryštalizovala sa dramaturgická stavba slávností. JDMFS obdivuhodne zmobilizovali občanov Duloviec, ktorí okrem pomoci pri slávnostiach po­zývali rodákov z celého Slovenska na dni s veľkým vplyvom na kultúrny rozvoj obce. Blížil sa Vročník a organizátori cítili veľkú zodpovednosť za ich kvalitnú prípravu. Dňa 2.marca 2001 sa stretli zástupcovia prípravného a realizačného výboru v Dulovciach, aby sa dôstojne pripravili na jubilejný Vročník. Mária Katarína Hrľová v úvodnom príhovore v skratke priblížila zámer sláv­nosti, ich vznik a vývoj. Stručne zhodnotila všetky ročníky, vyzdvihla vysokú profesionalitu rea­lizačného tímu , precíznu prácu miestnych organizátorov a vynikajúcu spoluprácu so Slovenským rozhlasom. Pre Vročník slávností v mene Domu zahraničných Slovákov ponúkla organizačnú pomoc pri príprave a realizácii slávností, pri umeleckom zabezpečení programov, mediálnu pomoc v SRo , STV a v časopise Slovenské zahraničie. DZS zabezpečí účasť troch slovenských detských folklórnych súborov zo zahraničia. O prípravách v miestnych podmienkach informo­vala Mária Rusňáková, navrhla zachovať námety, názvy programov a ponúkla obohatiť program sobotným večerným vystúpením. Starosta obce Gejza Hamran pripomenul, že Vročník sláv­ností je potrebné pripraviť z hľadiska obsahu i imidžu na vysokej úrovni, vytvoriť podmienky na hladký priebeh, vytvoriť harmonogram činnosti komisií, ktoré budú zabezpečovať jednotlivé čin­nosti pri príprave a reralizácii podujatia. Osobitne vyzdvihol nevyhnutnosť kvalitného ozvučenia amfiteátra počas oboch dní. Pozitívne hodnotil spoluprácu s Domom zahraničných Slovákov, ktorá sa uskutočňuje neformálne, ale aj na základe Zmluvy o vzájomnej spolupráci. Zástupca Národného osvetového centra Peter Homolka prisľúbil metodickú i odbornú pomoc pri výbere detských folklórnych súborov zo Slovenska.Peter Kolenič zo Slovenského rozhlasu v rámci dob­rej spolupráce s DZS pri príprave a realizácii V. ročníka JDMFS navrhol zabezpečiť profesionálne ozvučenie slávností technikou SRo, účasť redaktorov SRo na slávnostiach, možnosť priameho prenosu (resp.zostrihu) z galaprogramu, odvysielanie záznamov zo slávností v kultúrnej časti Ra-diožurnálu a v zahraničnom vysielaní SRo, propagáciu a medializáciu v SRo pred slávnosťami. Manželia Saňkovci z DFS Klnka z Bratislavy ponúkli pomoc pri realizácii slávností ,ako aj od­bornú pomoc Ingrid Saňkovej pri zostavovaní a réžii programov. Aj krátke nahliadnutie do vte­dajšej zápisnice ukazuje, že úlohy, ktoré si organizátori z Duloviec či Bratislavy dali, boli nemalé a predstavovali len torzo z práce, ktorú bolo potrebné do 28. júla zrealizovať.

V. ročník dulovských slávností organizátori mali ambície propagovať nielen v médiách, ale aj prípravou kvalitného propagačného materiálu, plagátov, pozvánok a vydaním bulletinu, ktorý by zmapoval uplynulých päť rokov snov, snáh, tvorivej práce a úspechov. Listovaním v týchto materiáloch ešte aj po rokoch dýcha neuveriteľná túžba po naplnení dulovského sna. Prípravný a realizačný výbor Gejza Hamran, starosta Duloviec, František Mrkva, správca rímskokatolíckeho farského úradu,Dulovce Štefan Ježo, predseda MO MS Dulovce, Mária Rusňáková, riaditeľka ZŠ Dulovce, Daniel Hamran, predseda PVD Domovina, Dulovce, Pavol Stračiak, riaditeľ Domu za­hraničných Slovákov, Mária Katarína Hrkľová, zástupkyňa riaditeľa DZS, Pavel Šrámek, pro­gramový riaditeľ a Peter Kolenič, zástupca programového riaditeľa Slovenského rozhlasu v Bratislave, Jaroslav Ševčík, režisér, Adriana Domanská, moderátorka, Ružena Lužová, manažérka kultúry DZS , Gabriela Kobulská, riaditeľka Domu MS v Komárne ale aj ich mnohí pomocníci vyvinuli mimoriadne úsilie, aby sa slávnosti stali nezabudnuteľným zážitkom pre všetkých, ktorí prišli do Duloviec v roku 2001.

A opäť prišiel júl a opäť sa napĺňala malá dedinka na južnom Slovensku milovníkmi folklóru. Starosta obce Gejza Hamran, už tradične prijal na obecnom úrade hostí, vedúcich súborov, no­vinárov , priblížil históriu a súčasnosť obce s prianím dobrého pobytu. Už známy krojovaný sprievod potešil Dulovčanov a amfiteáter zaplnili súbory, hudby, diváci. Zvučka zaznela nad roz-jasaným davom.Na javisko vybehlo 20 detí zo všetkých súborov a odriekali.: "Poslali nás naši k vašim, aby prišli vaši k našim. Ak neprídu naši k vašim, tak nech prídu vaši k našim. Poslali nás otec , mať, že tu máme hrať, spievať a tancovať. "Adriana Domanská vítala zahraničných hostí.: "A mňa poslali zasa k vám, že vás tu predstaviť mám! Ale najprv sa vás opýtam, odkiaľ ste pri­šli k nám?" Radostne volali malí zahraniční Slováci.:" Nás poslali naši z Hložian z Juhoslávie. A my sme prišli z chorvátskeho IlokuLA my sme až z Ukrajiny prišli, aby sme sa s vami zišli." Tanečníci z DFS Ľudovít Štúr z Iloku v Chorvátsku, Jednota Hložany v Juhoslávie a Turia do­lina z Turích Remiet na Ukrajine priniesli slovenské tance a rytmy svojich komunít, aby ich so srdcom na dlani ponúkli dulovským divákom. Z večera je jasno, Čie sú to kone, Kapura, kapura, Pánska stolica, Išla som na tanec, Včera večer na valale... Tanec striedal tanec, pieseň zas pieseň potlesk dlho znel z vďačných dlaní divákov. Do sveta detských hier v programe Na zelenej pa­žiti obecenstvu dali nazrieť DFS Klnka, z Bratislavy, Lúčik z Duloviec, Vrchárik z Hriňovej zo Slovenska a DFS Jednota Hložan a Ľudovít Štúr zo slovenského zahraničia. V. ročník slávností ponúkol viaceré novinky. Program z Domova otvorili najmenší Dulovčania, po prvýkrát vystú­pili deti materskej školy s tancami Kukulienka, Anička dušička, Anička maličká, Šošovička, hrá­šok, fazuľa... a úspech bol nevídaný. Mnohé oči sa zaleskli slzami radosti a hrdosti, však v obecenstve tlieskali mamy, otcovia, starí rodičia, tety, ujovia, krstné mamy... a potlesk neutíchal, keď vystúpil miestny Lúčik, Prvosienka, zo Šamorína, Klnka z Bratislavy, Vrchárik z Hriňovej.

Večer sa amfiteáter opäť naplnil, pod dulovskú hviezdnu oblohu priniesli svoj Pozdrav Du-lovciam vystúpenia Vojenského folklórneho súboru Armády SR Jánošík zo Zvolena a FS Dunaj z Komárna. Novinka, ktorú iniciovala, Mária Rusňáková sa stretla s priaznivým ohlasom obe­censtva a vyspelí tanečníci boli rozprávkovým obrazom budúcnosti detí a mládeže, ktorí len za­čínali svoju umeleckú dráhu. Čo tanečník, čo pár každý iný, a predsa ako celok pôsobili nádherne, prirodzene, jednotne a výrazne umocnili radosť z folklóru. Vystúpenia "dospelác-kych" folklórnych súborov sa od týchto chvíľ stali trvalou súčasťou JDMFS.

Slávnostná svätá omša v nedeľu predpoludním už bola trvalou súčasťou slávností, celebroval ju miestny kňaz František Mrkva.

Vďačne prichádzali dulovskí veriaci do svojho amfiteátra, slávili slovo Božie a s úctou sa sklá­ňali pred najvyšším, ďakovali za dar viery a ich spev dopĺňali aj speváci z folklórnych súborov.

Čas slávností sa napínal ,amfiteáter sa opäť naplnil a Dulovčania vítali vzácnych hostí poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča, generálneho tajomníka Spolku Slovákov v Poľsku Ľudomíra Molitorisa a ďalších, ktorých očaril pôvab slávností.

Popoludní po piatykrát rozkvitli Kvety nášho rodu. Súbory Lúčik , Prvosienka, Klnka, Vrchá­rik, Dunaj, Jánošík a zahraničné súbory Ľudovít Štúr, Jednota Hložany, Turie Remety cifŕovali čar­dášmi, Šarišskou polkou, Myjavským párovým Krúcenou, Goralskou trojkou zo Ždiaru, Horehronským dupákom, cigánskymi piesňami a mnohými slovenskými ľudovými piesňami dví­hali zo sedadiel divákov a návštevníci dulovských slávností sa dostávali medzi tisíce a tisíce divá­kov na Slovensku i vo svete, ktorí každoročne navštevujú slovenské folklórne slávnosti a festivaly, aby spoznávali dedičstvo predkov, obohatili sa svojbytným fenoménom, akým je slovenský folklór.

Diplomy, pamiatkové vázy, slová vďaky a uznania, túžby po návratoch...Koniec krásne koru­noval dielo i vďaka podpore Ministerstva kultúry SR, Matice slovenskej a sponzorom Valérie Lu-káčovej z Komoče, Dánke a Petrovi Vorosovi z Dvorov nad Zitavou, Mliekospolu, Nové Zámky, IVIKORu- Jánovi Hegedúsovi zo Svätého Petra, VEĽOBu , Zelenina ovocie - L.Benko z Nových Zámkov, KOSEXu z Novej Stráže, TOP GOLD s.r.o. Nové Zámky, Kvetinárstvo - Terézie Len-gyelovej zo Svätého Petra, J+J Ing. Jozefovi Jobbágyovi zo Svätého Petra, Adriane Pastavovej, sú­kromnému podnikateľovi Židekovi zo Svätého Petra, PVOD Domovina Dulovce, súkromnému podnikateľovi Antonovi Pastorekovi z Novej Trstenej, EKO SHOPu - Angele Kováčikovej zo Svä­tého Petra, Motelu a vinárni Starý orech Hurbanovo- Bohatá a sladkým koláčikom rodičov ta­nečníkov zo súboru Lúčik.

V. Jubilejný ročník Južnoslovenských detských a mládežníckych folklórnych slávností končil, ale organizátori , ktorí dávno podľahli čaru folklóru, už boli mysľou ďalej...


ROK 2002

Dulovské slávnosti v roku 2001 boli vyvrcholením päťročných snáh organizátorov vytvoriť komplexné folklórne podujatie v podmienkach južného Slovenska. Po celý čas niesli v sebe hlbokú úctu k dedičstvu predkov, vytvorili srdečne prostredie pre prezentáciu veľkého umelec­kého bohatstva malých folkloristov, nezabudnuteľné zážitky pre účinkujúcich, divákov a ná­vštevníkov júlových dní v Dulovciach. JSÔMF a ich systematická realizácia podnietila rozvoj činnosti viacerých detských folklórnych súborov na južnom Slovensku a bolo pre ne cťou vy­stupovať na slávnostiach. Hlavní organizátori hodnotili slávností roku 2001. Hodnotili ich ako mimoriadne úspešné a pracovníci Domu zahraničných Slovákov, napriek svojím existenčným problémom v roku 2001, v tomto roku v ňom pôsobili až 4 riaditelia, statočne splnili svoje zá­väzky a významne prispeli k vysokej umeleckej a organizačnej úrovne JDMFS. Niekoľko čísel nemôže priblížiť dni, týždne, mesiace a roky slávností, ale poskytne aspoň letmý pohľad na vý­sledky nezlomného nadšenia ich organizátorov. Slávnosti poskytli za uplynulé obdobie priestor pre vystúpenie 2 056 detí, z toho 550 detí zahraničných Slovákov, pre 53 detských folklórnych súborov a skupín, z toho pre 16 folklórnych súborov Slovákov zo sveta (Česká republika, Chor­vátsko, Juhoslávia - dnes Srbsko, Kanada, Maďarsko, Poľsko, Ukrajina, USA a jeden nemecký súbor). Kontinuita vytvárala predpoklady pre kvalitnú prípravu a realizáciu VI.ročníka JDMFS, nad ktorými prebrala záštitu po prvýkrát a zatiaľ aj poslednýkrát žena, vzácna žena, žiaľ dnes už nebohá, vtedajšia prvá dáma, manželka prezidenta Slovenskej republiky, Irena Schusterová. Šťastné obdobie spolupráce DZS s jej tímom, keď v Prezidentskom paláci prijímala významné predstaviteľky umeleckého, kultúrno-spoločenského zahraničných Slovákov, vyvrcholil jej zá­štitou nad radostnou a krásnou chvíľou dulovských júlových dní.

Aj v roku 2002 slávnosť pripravovali osvedčení organizátori Obecný úrad Dulovce, Miestny odbor MS Dulovce, Základná škola Dulovce ,Rímskokatolícky farský úrad v Dulovciach a Dom zahraničných Slovákov, Bratislava, spoluorganizátorom bol Dom Matice slovenskej v Komárne a hlavným mediálnym partnerom Slovenský rozhlas v Bratislave. Neodmysliteľnou súčasťou po­dujatia sa stali prijatia predstaviteľov súborov a zástupcov hlavných organizátorov starostom obce Gejzom Hamranom na Obecnom úrade Dulovce. Modro-bielo-žltá obecná zástava, erb obce, slávnostný stôl s iskrivým dulovským vínom každoročne otvárali bránu histórie a súčas­nosti pre hostí slávností, ktorí zas priblížili svoje domovské krajiny, ich zvyky, tradície a prácu, úspechy a snahy súborov. Zaujímavé boli najmä osudy Slovákov zo sveta, ktorí práve v jedinečnej slovenskej ľudovej kultúre našli predpolie na uchovávanie tradícií. Z troch základných častí tra­dičnej kultúry práve folklór a v rámci neho ľudový spev a tanec zostávajú neprekonaným fe­noménom kultúrnej sebaidentity zahraničných Slovákov. Je obdivuhodné , že slovenský folklór stáročia pretrváva a desiatky súborov ho pestujú z pokolenia na pokolenie a s úspechom ho pre­niesli do XXI. storočia. Po prijatí u starostu Duloviec sa začína už tradičný program VI. ročníka Južnoslovenských detských a mládežníckych folklórnych slávnosti. Slávnostný krojovaný sprie­vod obcou viedli starosta Gejza Hamran,tajomníčka manželky prezidenta republiky Mária Mu-chová - Bajorová a riaditeľ DZS Karol Palkovič. Prizerajúcim Dulovčanom mávali tanečníci ornamentníkmi, tabuľami, zástavami, balónmi , tancom a spevom lákali na sobotňajšie pro­gramy. A Adriana Domanská ktorá mnohé roky verne a s láskou moderuje programy slávností ,víta všetkých, pre ktorých sa počas šiestich rokov stah dulovské slávnosti sviatkom detskej ra­dosti a krásy. 27. júl 2002, zvučka volá deti zahraničných Slovákov do programu Poslali nás naši k vašim.Tanečný súbor Červený mramor prišiel z neďalekého Tardoša v Maďarsku, kde sa ťaží chýrečný, ako inak, červený mramor, strieda ich detský folklórny súbor Klásky z dvestoročnej Kovačice z Juhoslávie, ale súbor žiari mladosťou a bohatstvo v klasoch je ich bohatstvom. Na­čierajú do čistého žriedla slovenského tanca a spevu, ním žijú a rastú do krásy. Folklórnou mamou malých i veľkých folkloristov z Markovca v Chorvátsku je Bránka Baksa. Folklórny súbor Fraňo Strapač dôsledne vedie od úspechu k úspechu, od festivalu k festivalu , aby ho po prvýkrát priviedla na dulovské javisko. Detské hry a tance , prekáračky, riekanky a rečňovanky na pomyselnej zelenej pažiti rozihrajú deti DFS Kolovrátok z Humenného, Ďumbier z Lip­tovského Mikuláša,Slnečnica z Piešťan, Dunajíček z Komárna.Lúčik z Duloviec, Dunajíček z Komárna, Žitavanček z Dvorov nad Zitavou a Matičiarik z Nových Zámkov, aby prešli do pro­gramu Z domova a priniesli kyticu tancov a spevov od východu až po juh Slovenska. Bohat­stvo krojov, belosť rukavcov, pestrofarebnosť výšiviek... do neskorého podvečera neutíchajú tlieskajúce dlane vďačných divákov.

Prvý deň slávností vrcholí, pre radosť malých tanečníkov a potešenie obecenstva prichádza slávny folklórny súbor Lipa z Bratislavy. Tekovské tance, východoslovenské karičky, čardáše... Lipa prináša do Duloviec dar vysokej kvality tanca, aby umocnila lásku k folklóru, dávala ľudom radosť a úsmev.Ovácie, potlesky.... Inšpiratívna myšlienka Márie Rusňákovej pozývať každoročne folklórny súbor dospelých nachádza pevné miesto v štruktúre programov slávností. Programom Pozdrav Dulovciam sa končil prvý deň slávností, účinkujúci, diváci, organizátori plní eufórie sa tešili na slávnostnú nedeľu.

Dulovský kňaz František Mrkva nikdy neváhal, keď ho matičiari, organizátori kultúrnych podujatí požiadali o pomoc. Aj vďaka jeho pochopeniu vystupovali zahraniční Slováci v Du­lovciach. Hudobná skupina Vox Humana so sakrálnou hudbou a spevom z Vojvodiny (Srbsko) vystúpila v rímskokatolíckom kostole sv. Lukáša evanjelistu. Podporil vystúpenie divadla VHV z Báčského Petrowca a mnohé ďalšie kultúrne podujatia v Dulovciach. A tak dôstojný pán Mrkva ako po iné roky aj 28. júla 2002 slúžil pre dulovských veriacich a návštevníkov slávností svätú omšu, ktorú ozvláštnilo vystúpenie spevákov. Mládež v krojoch stúpala na javisko a niesla košíky s darmi dobroprajnej dulovskej zeme. Kyticu kláskov obilia, voňavé hrozno, ovocie... čo iné by malo charakterizovať malú dedinku Podunajskej nížiny na juhozápadnom výbežku Po­hronskej pahorkatiny. Amfiteáter bol naplnený do posledného miesta a aj vtedajšia návštevnosť ukázala a dokázala, že zaradenie nedeľnej svätej omše do programu dulovských slávností bol šťastným krokom a aj touto formou spájal obyvateľov , hostí a účinkujúcich.

A prišli posledné chvíle VI. ročníka slávností galaprogramom Kvety nášho rodu. Úchvatné lip­tovské kroje , rezká muzika, ovenčené hlavičky tanečníc Lúčika, čarokrásne bohaté sukne tanečníc z vojvodinskej Kovačice, modrotlače a široké rukávce Tardošaniek, vareškový tanec ich tanečníkov, vírivý tanec Slnečnice, temperamentné východoslovenské karičky Kolovrátka, dolnozemské zvyky Markovčanov, novodobá interpretácia ľudových tancov Dunajíčka, Zitavčeka a Matičiarika sa spo­jili v tvorivý živý prúd tanca a spevu. A prišli záverečné slová Adriany Domanskej: "V dobrom sme sa zišli, v dobrom sa rozídeme, keď od vás pôjdeme, spomínať budeme". A spomínať budú aj nad­šení diváci, ktorých výkony ich detí opäť dvíhali zo sedadiel. Keď sa kultúrna manažérka Domu zahraničných Slovákov Ruženka Lužová pýtala malých tanečníkov, ako sa im páčilo v Dulovciach, za všetkých odpovedali deti z Humenného: "Radi by sme prišli opäť."

Geniálny režisér folklórnych programov na Slovensku i vo svete Jaroslav Ševčík na týchto sláv­nostiach odovzdal pomyselnú režijnú taktovku mladšej generácii, a tak program slávností drama­turgicky a režijne pripravila Ingríd Saňková, umelecká vedúca detského folklórneho súboru Klnka z Bratislavy. Na slávnostnom vyhodnotení jej organizátori vyjadrili uznanie za schopnosť udržať kva­litu programov a tvorivo rozvinúť Ševčíkov odkaz. Diplomy, kytice , spomienkové darčeky a VI.roč­ník Južnoslovenských detských a mládežníckych folklórnych slávnosti sa stal históriou.



ROK 2003

Rok 2003 bol historickým rokom pre celé Slovensko,16. -17. mája pristúpili státisíce občanov Slovenskej republiky k referendovým urnám, aby povedali svoje áno Európskej únii. Referenda sa zúčastnilo 52,15 % oprávnených voličov a z nich 92,46% volilo našu novú európsku bu­dúcnosť, podobne ako naši susedia. V tom^období sme boli dennodenne konfrontovaní s otáz­kami európskej integrácie a utvárania nového európskeho spoločenstva. V týchto diskusiách rezonovali obavy zo straty národnej a kultúrnej identity v dôsledku utvárania bližšie nedefino­vaného nadnacionálneho európskeho národa. Mnohé z týchto obáv pretrvávajú dodnes, aj keď čas, ktorý uplynul dáva za pravdu tým hlasom, ktoré tvrdili , že úlohy kultúry tretieho tisícro­čia sa budú realizovať v národných kultúrach, ale v skutočnej zjednotnej Európe rešpektujúcej odlišnosti a osobitosti národných a národnostných kultúr a Európa bude kultúrou kultúr.Už vtedy sme predpokladali, že vzhľadom na najrozličnejšie integračné tendencie sa vytvorí i pro­tiklad, t.j., že ľudia budú hľadať v rámci zjednotenej Európy svoje korene, svoju vlastnú integritu a sami budú ochraňovať svoje kultúrne hodnoty. A zdá sa, aj s odstupom rokov, že zdanlivo regionálna myšlienka, "dulovského sna" vytvoriť pre deti a mládež miesto na prezentáciu ich fol­klórneho umenia korenšponduje s európskymi cieľmi , kde sa vytvárajú podporné programy , ktoré majú prispieť k zveľaďovaniu kultúrneho priestoru pre európske národy, hľadajú sa cesty nových foriem kultúrneho prejavu s cieľom deliť sa o spoločné európske kultúrne dedičstvo.

V týchto dimenziách, možno aj podvedome , uvažovali organizátori dulovských slávnosti, keď na dni 26. - 27. júla 2003 pod záštitou pani Ireny Schusterovej, manželky prezidenta Slovenskej republiky, pripravovali VII. ročník Južnoslovenských detských a mládežníckych folklórnych slávnosti Dulovce 2003. Po prvýkrát sa stretli osvedčení organizátori so staronovým partnerom Podunajským osvetovým strediskom v Komárne už vo februári 2003, aby sa opäť zhmotnil du­lovský sen - tancom, hudbou, spevom detských folklórnych súborov z domova i zo sveta. Sláv­nosti mali stálu a jasnú štruktúru a obavy, že upadnú do stereotypu sa nenapĺňali a ani nemali reálnu možnosť, keďže organizátori dbali na pozývanie rôznorodých a stále sa meniacich dets­kých folklórnych súborov. Malí umelci prichádzali z najrozličnejších kútov Slovenska a množ­stvo aktívnych slovenských detských a mládežníckych folklórnych súborov vo svete tiež poskytovalo bohatý a stále nový výber pre dulovské programy.

O 13. hodine 26. júla po siedmykrát prijíma starosta obce Dulovce , Gejza Hamran, pred­staviteľov a vedúcich folklórnych súborov z domova i zo sveta , oficiálne víta hostí a spoluor-ganizátorov pod slovenskou a obecnou zástavou, aby ich opäť previedol rozjasanou dedinou. Čelo radostného sprievodu vedú Karol Palkovič, riaditeľ DZS, miestny rímskokatolícky kňaz František Mrkva, Mária Katarína Hrkľová, zástupkyňa riaditeľa DZS, starosta obce Gejza Hamran a predseda MO MS Štefan Ježo. Nad hlavami mladých tanečníkov a spevákov vejú zástavy, or-namentníky, tance oživujú dulovské ulice, tanečníci dvíhajú tanečnice , krútia sa kolá pod vy­sokým modrým dulovským nebom. Sprievod víta plný amfiteáter a pár z každého súboru stúpa na javisko, v rukách nádherné vyšívané ornamentníky, ktoré evokujú nielen rodné mestá a de­dinky mladých folkloristov, ale sú aj živým obrazom tradície na plátne. Už v tradičných pro­gramoch slávností vystupujú zahraniční Slováci, DFS Junior Šarišan z Detroitu, USA, Bratstvo z Aradáča, Bazalička z Kulpína .Srbsko a Čierna Hora (dnes Srbsko) a najmenší tanečníci Lim-borky z Prahy, ČR. Práve v tomto súbore je krásny pár^mavej pleti a dokazuje, že slovenský fol­klór má priaznivcov aj u nich. Sú to naši, ktorých poslali vaši a temperamentné tance sú im blízke. Detské hry z čias dávnominulých sprítomňujú DFS Matičiarik z Banskej Bystrice, Ros­nička z Hurbanova, Dunajíček z Komárna, Matičiarik z Nových Zámkov, Oščadnička z Oščad-nice a s nadšením domáceho obecenstva vítaný súbor Lúčik z Duloviec. Programy moderuje Jozef Černek, súčasný predseda MO MS z Komárna, ktorý je na dulovských slávnostiach po pr­výkrát , je milo prekvapený ich mohutnosťou a návštevnosťou. V hľadisku pozorným zrakom sleduje program, réžiu a dramaturgiu Ingríd Saňkovej režisér a choreograf, jeden zo zakladate­ľov slávností - Jaroslav Ševčík, Jozef Markuš, predseda Matice slovenskej a vzácny hosť predseda Slovenskej ligy v Amerike, Ľudovít Pavlo. Pod horúcim dulovským nebom tanečníci zo Slo­venska v programe Z domova prinášajú spevy a tance svojich regiónov pretavené cítením XXI. storočia. Diváci skandujú "opakovať" a tanečníci pod emblémom slávností, matičným znakom, logom Domu zahraničných Slovákov, dulovskou obecnou zástavou končia svoj sobotňajší pro­gram s pozvánkou na večerné vystúpenie.

Vystúpenie FS Dunaj z Komárna a FS Krajňanec z Krajného svojím Pozdravom Dulovciam v neskorých večerných hodinách zasväcuje obecenstvo do tajomstva vyzretého tanečného prejavu, pripravujú krásne a hlboko ľudské okamihy v mnoznačnosti našich tradícií. Diváci vďačne a dlho tlieskajú, na vlnách času prichádza nedeľa - druhý deň slávností.

Nedeľa - 27.júla 2003, dulovský amfiteáter sa mení na pomyselný chrám, na javisku je vztý­čený kríž, svätú omšu celebruje zanietený kňaz František Mrkva a veriaci z obce, členovia sú­borov zaplnili amfiteáter. V kázni spomenie aj vzácny dar viery a kultúry, ktorú sme dostali od solúnských bratov, vyzdvihne význam slávností pre kultúrny rozvoj obce a ďakuje všemohú­cemu za dary ducha a zeme.

A popoludní opäť vedie cesta Dulovčanov a ich hostí tam, kde je sviatok folklóru. Nádherné, bohato zdobené aradáčske a kulpínske kroje Dolnej zeme, nesmrteľné Myjavské tance, výcho­doslovenské karičky, drobné nôžky najmenších tanečníkov Lúčika, ale aj ich väčších kamarátov, geograficky tak vzdialení, ale teraz v Dulovciach ako doma tanečníci z Detroitu, skvelý Matičiarik z Banskej Bystrice a ďalší Matičiarik z neďalekých Nových Zámkov, ale i vzdialenejšia Oščad­nička, Dunajíček i Rosnička z blízkeho Komárna a Hurbanova , papierové čákovy na hlavách

tancujúcich "vojačikov" , úchvatné tanečné kreácie, to sú Kvety nášho rodu dulovských slávností roku 2003. Spontánny a prirodzený prejav ako aj po iné roky uchvátil obecenstvo, potlesk ne­ustával, tanečníci vyzvali do tanca divákov a všetci sa spojili v jedno veselé tanečné kolo. Sláv­nostná dulovská nedeľa vrcholí, účinkujúci, diváci, hostia spoločne vzdávajú hold dedičstvu predkov a organizátori veria, že kým jestvujú takéto podujatia, tradície, tanec a spev na Slo­vensku a v slovenskom zahraničí neodnesie neúprosný čas. Veria a na slávnostnom vyhodnotení si opäť pripomenú, že slávnosti sa konajú v znamení rozvoja slovenskej kultúry, solidarity a spolupatričnosti detí z domova i zo sveta. Vďaka patrí i tradičným sponzorom, ku ktorým sa pridala v tomto roku Česká poisťovňa.

Slovenský rozhlas v Bratislave ako hlavný mediálny partner priblížil dulovské slávnosti ce­lému Slovensku, zabezpečil aj zvukovú techniku a patril k významnému kooperujúcemu čini­teľovi podujatia.

Darčeky, diplomy, úsmevy, objatia, slzičky , nádeje na návrat, rozlúčky... Hlavní organizátori si uvedomujú, že dôsledné zhodnotenie súčasného stavu slávností a načrtnutie ďalších pers­pektív ich ešte len čaká, ale s vierou vo vlastné sily a bohatstvo slovenského folklóru doma i vo svete začínajú pripravovať VIII. ročník Južnoslovenských detských a mládežníckych folklór­nych slávností Dulovce.



ROK 2004

Dulovce sa po ôsmykrát pripravovali na Južnoslovenské detské a mládežnícke folklórne sláv­nosti. Schopnosť organizátorov kliesniť cestu novej folklórnej tradícii na južnom Slovensku, tvorivosť a obetavosť slávili každoročne triumf na dulovskom javisku. Vďačné a vnímavé publi­kum, stovky účinkujúcich však ani netušili, aké úsilie museli vynaložiť dulovskí organizátori a pracovníci, aby vytvorili nielen príťažlivé podujatie , ale zabezpečili i kvalitné zázemie pre za­hraničných účinkujúcich, ale i slovenské súbory zo vzdialenejších oblasti Slovenska. Každoroč­ným problémom bolo finančné zabezpečenie slávnosti, však len účasť zahraničných Slovákov, napr. v roku 2004 stála takmer štvrťmiliónig korún, kde viac ako stotisíc korún museli finančne zabezpečiť samotní účinkujúci na autobusy, ktoré ich do Duloviec dopravili z domovských kra­jín. Ubytovanie , stravovanie, doprava súborov, propagačné materiály, plagáty a množstvo zdan­livo drobných, ale prepotrebných náležitostí vyžadovalo množstvo finančných prostriedkov. Napriek snahe miestnych organizátorov získavať financie prostredníctvom grantov z Minister­stva kultúry SR a Matice slovenskej, bolo nutné sústavne oslovovať sponzorov, rodičov detí z DFS, miestne Poľnohospodárske a výrobné družstvo Domovina a samozrejmosťou sa stával aj finančný príspevok Obecného úradu Dulovce. Neoceniteľným príspevkom bola spolupráca so Slovenským rozhlasom v Bratislave, ktorý bol nielen hlavným mediálnym partnerom , ale za­bezpečoval i ozvučenie programov počas celých slávností.

Dulovce ležia v Nitrianskom samosprávnom kraji (NSK), jeho ustanovením vznikala ďalšia možnosť získavania finančných prostriedkov na podporu slávnosti. Územie tohto kraja patrí k najstarším obývaným regiónom Slovenska najmä vďaka priaznivým prírodným podmienkam, ale toto územie vstupuje aj do našich kultúrnych dejín prostredníctvom svojho sídelného mesta Nitry. Nitra, matka slovenských miest, je vnímaná ako kolíska našej kultúry a písomníctva . Množstvo pamiatok, kultúrnych aktivít minulosti i súčasnosti dávala nádej, že aj malá dedinka slovenského juhu nájde podporu a porozumenie u predstaviteľov vyššieho územného celku. V roku 2004 sa Nitriansky samosprávny kraj stáva spoluorganizátorom podujatia a okrem tradič­ných organizátorov nachádzajú Dulovce podporu aj u Regionálneho osvetového strediska v

Nových Zámkoch. Nenahraditeľná je však aktivita obyvateľov Duloviec, ktorí bez akýchkoľvek honorárov pomáhajú realizácii svojich slávností. Záštitu nad slávnosťami opäť preberá Irena Schusterová a všetci organizátori, detské folklórne súbory a milovníci folkóru čakajú na deň D, ktorým je tentokrát 24. júl a hodinu H, ktorou 13. 30, prijatie u starostu obce. VIII. ročník Juž­noslovenských detských a mládežníckych folklórnych slávnosti Dulovce 2004 sa môže otvoriť.

VIII. ročník slávností prebiehal podľa tradičného programu , prijatím vedúcich súborov u sta­rostu obce sa nadväzovali prvé kontakty, hostia získavali prvé informácie o Dulovciach, hosti­telia o histórii súborov, o domovských mestách a obciach, odkiaľ účinkujúci prišli. V roku 2004 prišlo 10 detských folklórnych súborov a 3 folklórne súbory dospelých. Krojovaný sprievod niesol dobrú náladu ulicami Duloviec a pozýval na slávnostné otvorenie ďalších Južnosloven­ských detských a mládežníckych folklórnych slávností Dulovce 2004. Programy režijne pripra­vila Ingríd Saňková, asistentmi réžie boli Mária Rusňáková, Ružena Lužová a Peter Saňka, novinkou slávností boli ich moderátori - Kvetá Čániová - Benkova a Viktor Dudáš z Vojvodiny. Osobitne vzácne bolo vystúpenie Kvety Čániovej - Benkovej, muzikologický, skladateľky, spe­váčky, hudobnej redaktorky a vedúcej folklórneho súboru SKUS Petrovská družina.

Mgr. Art. Kvetoslava Čániová - Benkova patrí k najvýznamnejším predstaviteľkám hudobných osobností slovenskej kultúry v Srbsku. Rodáčka z Báčského Petrovca študovala na Hudobnej fa­kulte VŠMU v Bratislave a po návrate do vlasti pôsobila ako hudobná redaktorka, dramaturgická a režisérka RTV Nový Sad. Je poprednou speváčkou slovenských ľudových a tanečných piesní, autorkou mnohých ocenených lyrických, tanečných a detských piesní, zberateľkou slovenských ľudových piesní, vydala viaceré publikácie v cykle Od Málinca do Petrovca, ktoré patria k vzác­nym príspevkom k slovenskej -dolnozemskej etnomuzikologickej a etnologickej literatúre. Jej ochota moderovať programy VIII. JDMFS potešila organizátorov a ozvláštnila vystúpenia svoj­ským dolnozemským espritom. Benkova nebola v Dulovciach po prvýkrát, v roku 2000 pri­viedla na dulovské javisko petrovských Vrabčiakov - ojedinelé vystúpenie v rámci folklórnych slávností - detský muzikál, ktorý uchvátil obecenstvo a najmä malí diváci z ďalších folklórnych súborov mali možnosť stretnutia s modernou formou tanečného a speváckeho prejavu. Sláv­nosti otvorili predseda Matice slovenskej Jozef Markuš, predseda MO MS v Dulovciach Štefan Ježo a zástupkyňa riaditeľa DZS Mária Katarína Hrkľová, aby odovzdali priestor a slovo fol­klórnym súborom zahraničných Slovákov v programe Poslali nás naši k vašim. Naši boli tento­krát z Dolnej zeme , ich predkovia pred 300 - 250 rokmi opustili skalnaté polia a šli na juh, aby svojou neúnavnou prácou zmenili kraj močarísk a vyplienenú zem v prajnú domovinu.Tu na ší­rošírej rovine vykvitli slovenské komunity s jedinečnou a neopakovateľnou kultúrou. Hrdo pri­niesli na dulovské javisko malí Dolnozemci z DFS Bratia Banas z Josipovca v Chorvátsku, Petrovská družina z Báčského Petrovca, Vienok z Kysáča v Srbsku a Čiernej Hory (dnes Srbsko) a Harmónia zo Slovenského Komlóša v Maďarsku svoje tance, hry a spevy. Dolnozemské rytmy, nôty a tance najmladšej dolnozemskej generácie boli opäť darom tradície, ktorá sa nestratila ani v stáročnom živote slovenských dolnozemských komunít v inoetnickom obklúčení. Spolu so súbormi zo Slovenska hrali a tancovali nesmrteľné detské hry, aby už DFS Rosnička z Hur­banova, Červené jabĺčko z Rovinky, Hviezdička z Hriňovej, Jánošíček zo Zvolena, Nitranček z Nitry a Lúčik z Duloviec predviedli v programe Z domova tance svojich regiónov.

Folklórne popoludnie prešlo pomaly do večerného programu Pozdrav Dulovciam, ktorý sa postupne rokmi rozrastal a v sobotné júlové popoludnie 2004 vystúpili už tri folklórne súbory takmer domáci Dunaj z Komárna, FS Nitran z Nitry a FS Poleno z Bratislavy. Súbory čerpajú tanečné motívy z rôznych regiónov Slovenska, ale zameriavajú sa najmä na stvárnenie tanečných zvyklostí v podaní dievčenských kolies, verbunkov , čardášov a nechýba ani tanečný hit dulov­ských slávností tance z Myjavskej tanečnej oblasti širiakový, ukľakovaná a ďalšie a ďalšie tance,

aby končili vyhadzovaným, tanečníci dvíhajú dievčatá vysoko a biele holubičky čepcov žiaria pod dulovskou nočnou oblohou. Prekvapením večera bol folklórny súbor Poleno, keď jeho členo­via sa predstavili netradičným originálnym spracovaním tancov spojených s vtipným slovom a upravenými piesňami. O sebe hovoria.: "...berieme humor vážne, a preto sme väčšinu folklór­nych tém upravili na svoj obraz." A obraz Polena bol sršiaci nielen vtipom, ale aj vysokým ta­nečným umením, mimoriadne pobavil obecenstvo, ktoré výbuchmi smiechu a nekonečným potleskom ďakovalo za jedinečné a originálne vystúpenie. Pestrý repertoár, originálne spracovanie tancov FS Poleno, vynikajúca nálada na javisku i v hľadisku končili prvý večer slávností.

Počasie dulovským slávnostiam vždy prialo, ale po rokoch zákonite prišiel deň, keď sa obloha nad Dulovcami zatiahla a prietrž mračien nedovolila veriacim, účinkujúcim a hosťom zúčastniť sa svätej omši v amfiteátri. Po chvíli váhania sa František Mrkva, miestny rímskokatolícky kňaz rozhodne, svätá omša bude v priestoroch školy. Po krátkom čase je všetko pripravené a svätú omšu celebruje vzácny hosť Ms. Ján Pristač, rektor Kňazského seminára v Bratislave, priestory školy zaplnili veriaci a chodbami znejú piesne, kázeň a vďaka za dar viery a kultúry. Popoludní sa počasie umúdrilo, nad Dulovcami zažiarilo júlové slnko a záverečný program Kvety nášho rodu začína. Spolu tancujú deti, naše deti z domova i zo sveta. Najlepšie programové čísla opäť a opäť roztlieskávajú vďačné obecenstvo. Malí tanečníci, speváci a hudobníci hlboko načierajú do žriediel slovenského folklóru, otvárajú nové horizonty svojej tvorivosti a umenia. Posledný deň slávností končí, unavení, ale veselí tanečníci sa s Dulovcami lúčia a hosťujúca učiteľka Ľu­bomíra Rollová, ktorá sprevádzala deti zo Slovenského Komlóša zisťovala, čo sa im najviac v Du­lovciach páčilo. Dvanásťročná Ľudmila Galátová z Báčského Petrovca: "V Dulovciach som po prvýkrát, vystúpili sme s tancom Na Petrovskej dedine a spievali sme pieseň Keď som húsky pásla. Veľmi dobre nám varili, najviac mi chutili francúzske zemiaky. Našla som si aj kamarátku z Kysáča. Naše kroje sa volajú Husárke." , trinásťročná Tina Kristína z Josipovca sa zdôverila: "Prvýkrát v živote som za hranicami. Cesta sa mi veľmi páčila. Je tu lepší vzduch a krajší chlapci. Môj kroj je celý biely, lebo sme tancovali Kačky." Komlóšan, 14-ročný Viktor Krátky hodnotil: "Som tu po prvýkrát, páči sa mi táto veľká škola a hlavne telocvičňa. Páčilo sa mi tu všetko aj to, že cestou sme sa v tomto teple kúpali vo Velencei. Náš súbor sa predstavil tancami z Hontu, Čakajovským čardášom a naším Komlóšským maršom." A 9-ročná Barbora Kajanová z domá­ceho Lúčika: "Začala som tancovať pred tromi rokmi, chodím aj na klavír. Na sebe mám ka-ričkový kroj. Veľmi sa mi páči, keď môžem tancovať na pódiu. Najviac sa mi páčili tanečnice z Chorvátska." Všetci sú spokojní, aj malí aktéri veľkej dulovskej udalosti. Čo viac si môžu or­ganizátori priať? Posledné stisky rúk, diplomy, darčeky, čaša dulovského zlatého moku na roz­lúčku... VIII. JDMFS odchádzajú do spomienok , opäť však dokázali svoju životaschopnosť, príjemnú, rodinnú atmosféru aj vďaka sponzorom. V roku 2004 to boli PVOD Dulovce, Pe­káreň FaK Komárno, MO MS Šrobárova, Anton Pastorek - Nová Trstená, Mlyn Pohronský Ru-skov a.s., G-produkt Šrobárova, Pekáreň LAR spol. s.r.o. - Potraviny Hurbanovo, MO MS Komárno, podpredseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Miklós Fehér.



ROK 2005

V januári 2005 sa stretávajú hlavní organizátori JDMFS Dulovce predstavitelia obce Dulovce, Miestneho odboru Matice slovenskej, Domu zahraničných Slovákov a spoluorganizátori Dom MS v Komárne, Rímskokatolícky farský úrad , Nitriansky samosprávny kraj a Regionálne osve­tové stredisko Nové Zámky aby vyhodnotili slávnosti roku 2004 a pripravili iX. ročník. Južnoslovenské detské a mládežnícke folklórne slávnosti od svojho vzniku predstavujú v kontexte prezentácie folklóru deti nový prvok, sú jediným podujatím na Slovensku, kde pevnou súčas­ťou je prezentácia folklórneho umenia detí zahraničných Slovákov. IX. ročník bol zreteľným dô­kazom životaschopnosti detského folklórneho sviatku na južnom Slovensku s výraznou tendenciou rozvíjania lásky detí a mládeže k tradíciám, ich aktívneho prístupu k ním a ich tvo­rivej prezentácie. V Dulovciach za uplynulé roky s radosťou vítali účastníkov slávností, pripra­vovali dobré podmienky na prezentáciu a pobyt, deťom i vedúcim súborov poskytovali nové tvorivé podnety, vytvárali neformálne priateľské vzťahy, tvorili most porozumenia a vzájom­ného obohacovania sa. Vzácne podujatie nachádza podporu u prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča, ktorý nad nimi preberá záštitu, čo organizátorov podnecuje k hľadaniu no­vých podnetov,čo najkvalitnejšej príprave a realizácii podujatia. Slávnosti sa niesli i znamení spomienky na nenahraditeľného choreografa, režiséra a otca dulovských slávností Jaroslava Šev-číka, ktorý zomiera a zanecháva po sebe dielo, ktoré ešte len čaká na spracovanie. Venujeme mu v tejto knihe osobitnú spomienku. Dulovčania nezabúdajú na kultivovaného,fenomenál-neho režiséra,priateľa Duloviec a spolutvorcu slávností a v ťažkej chorobe ho v Bratislave na­vštevujú a informujú o prípravách na IX: ročník JDMFS. Už sa ich nedožil, zomiera 17. júna 2005 a s bolesťou v srdci sa s ním lúčia folkloristi nielen zo Slovenska, ale i zo zahraničia.Medzi množstvom vencov je aj ten dulovský veniec vďaky a nehynúcej spomienky.

Napriek smútočnej atmosfére, prípravy na slávnosti vrcholili a organizátori hľadali formu, ktorou si priamo na slávnostiach pripomenú Jaroslava Ševčíka, a to ešte pracovníci Domu za­hraničných Slovákov netušili, že na dlhé roky budú deviate dulovské slávnosti poslednými, na ktorých sa budú organizačne podieľať. To bola v tom čase ešte budúcnosť a všetci - organizá­tori, účinkujúci, hostia a diváci čakali na 23.júl, ktorý bol otváracím dňom IX. Južnoslovenských detských a mládežníckych folklórnych slávností Dulovce 2005. Tradičné prijatie na obecnom úrade starostom obce Gejzom Hamranom, tradičný krojovaný sprievod obcou, tradičná veselá atmosféra mávajúcich občanov mladým tanečníkom a hudobníkom , pestré kroje, vlajúce or-namentníky sa stávali dulovskou tradíciou , symbolmi slávností. Oslavný sprievod prekročil hra­nice amfiteátra a JDMFS čakali na svoje deviate otvorenie. Pri úvahách ako vytvoriť dôstojnú spomienku na neopakovateľného Ševčíka na slávnostiach v Dulovciach pochopenie u organi-zárov a režisérky našla myšlienka Gejzu Hamrana.

"So Ševčíkom sa možno rozlúčiť len tam, kde bol jeho svet - na javisku." Na dulovské pó­dium prichádzajú dulovskí tanečníci Malého Lúčika a Lúčika, pár v dulovskom kroji nesie usmievaný Ševčíkov portrét s čierkou stuhou a zástupkyňa riaditeľa Domu zahraničných Slo­vákov Mária Katarína Hrkľová pripomína veľkého umelca a spomína na folkloristu, ktorý učil svojich súputnikov , žiakov, tanečníkov doma i vo svete kráse života, učil ich dotýkať sa slávy a skromne ju prežívať. Ševčík dal dulovským slávnostiam pevnú koncepciu, dramaturgiu, pro­gram a dal ich organizátorom odvahu a silu slávnosti vôbec uskutočňovať. Vytratil sa do ticha večnosti , ale venujeme mu v Pamätnici osobitnú spomienku.

Spomienka končí a IX. ročník slávností vedené Ševčíkovou koncepciou pokračujú progra­mom zahraničných Slovákov Poslali nás naši k vašim. Tanečnice DFS Welland Bratislava Dan-cers z Kanady navštívili krajinu svojich predkov po prvýkrát a s veľkou trémou predvádzajú tance a k nim sa pridávajú DFS Pramienok zo Selenče, v Srbsku a Čiernej Hory (Srbsko), fa-mózny Sálašan z Nadlaku v Rumunsku a Slnečnice z Dunaegyházi v Maďarsku. Detské hry a tance Na zelenej pažiti prinášajú bohatstvo detskej hry čias minulých, ale živých v nadšení ma­lých tanečníkov. Do programu Z domova našli cestu do malebnej južnoslovenskej dedinky DFS Slniečko z Detvy, Goralik z Kežmarku, Rosnička z Hurbanova, Slnečnica z Piešťan, Matičiarik z Nových Zámkov a Lúčik z Duloviec. A úspech je okamžitý, potlesk bohatý a úprimný. Hod­nota vystúpení nespočíva len v kreativite, v jedinečných tanečných kreáciách mladých taneč­

níkov, je v tesnejšom primknutí k tradíciám, koreňom , v schopnosti nájsť priestor vlastnej se­barealizácie a transferu lásky k folklóru na divákov. Večerné vystúpenie hosťujúceho folklór­neho súboru Slnečnica z Piešťan korunovalo prvý deň slávností vynikajúcimi tanečnými kreáciami. Súbor vznikol v roku 1986 a skvelými tanečnými výkonmi a impozantnými hudob­nými úpravami slovenských ľudových piesní očaril divákov vo všetkých štátoch Európy a našiel svojich obdivovateľov aj v zámorí. Umeleckému majstrovstvu Slnečnice sa teraz tešilo dulovské obecenstvo , natrvalo sa zapíše do ich spomienok a ich vystúpením sa končí sobota slávností.

24. júla 2005 dulovské zvony zvolávajú veriacich na svätú omšu a pred plným amfiteátrom ju slúži neochvejný dulovský kňaz František Mrkva a radostné detské hlasy z folklórnych súbo­rov, chvália Boha,ďakujú za dary svetla a života, za IX: ročník slávností krásy a folklóru.

Program Kvety nášho rodu režíruje Lenka Šútorová a program aj moderuje spolu s vybra­nými deťmi zo súborov. Zaujímavý experiment sa obecenstvu, ale aj malým moderátorom páči a tance zahraničných Slovákov sa striedajú s tancami domácich súborov. Z úzadia javiska sa na detský tanečný virvar usmieva z portrétu Jaroslav Ševčík , pod slovenskou a obecnou zástavou, emblémami slávnosti a Domu zahraničných Slovákov, temperametné nôžky vytvárajú spoločnú pestrofarebnú folklórnu mozaiku. Deväť rokov slávností a zdanlivo nenápadný rok 1996 s pro­gramom Deti deťom je vlastne už decéniom hľadania a nachádzania pevnej dulovskej pôdy na prezentáciu folklóru detských folklórnych súborov. Slávnosti poskytli za uplynulé obdobie prie­stor na vystúpenie 3 686 detí, z toho 1 043 detí zahraničných Slovákov a pre 99 detských fol­klórnych súborov a skupín, z toho pre 31 folklórnych súborov Slovákov zo sveta (Česká republika, Chorvátsko, Kanada, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Srbsko a Čierna Hora /teraz Srbsko/, Ukrajina, USA). A k tomuto počtu skromne pripočítavame 2 súbory z roku 1996.

Deviaty ročník končí, organizátori myslia už na prípravu jubilejného desiateho, ale tradiční organizátori z Domu zahraničných Slovákov ho už nepripravia. 1. apríla 2006 činnosť Domu končí, zakladatelia slávností z DZS do Úradu pre Slovákov v zahraničí neprechádzajú. Je to pre nich jedno z najťažších životných rozhodnutí, lebo ich práca so zahraničnými Slovákmi obo­hacovala a poskytovala široký priestor na tvorbu kultúrno-spoločenských podujatí a Južnoslo-venské detské a mládežnícke folklórne slávnosti v Dulovciach boli pozoruhodným úspechom viacdimenziálnej spolupráce, darom pre všetkých milovníkov slovenského folklóru.

Vďační Dulovčania však nezabúdajú na tých ktorí, merali mnohé kilometre do malej dedinky, priviedli stovky slovenských detí zo sveta na dulovskú "bíňu", vzácnych spolupracovníkov z celého Slovenska, prezentovali dulovské snaženia na tlačových besedách v Bratislave a dávali priestor v časopise DZS Slovenské zahraničie. V marci 2006 prichádzajú do Bratislavy, aby odo­vzdali pamätné listiny všetkým spolupracovníkom z Domu , rozlúčku osladia sladkou tortou a lahodným mokom dulovských viníc. Dom končí, na slávnostiach v roku 2006 ešte pomáha bý­valá manažérka kultúry DZS Ružena Lužová pri ich realizácii, ale v ďalších rokoch prichádza ako hosť, spolu s Máriou Katarínou Hrkľovou.



ROK 2006
BRATISLAVA 19. júla (SITA) - Už tento víkend sa začínajú Južnoslovenské mládežnícke folklórne slávnosti Dulovce 2006. Cieľom podujatia, nad ktorým prevzal záštitu prezident Ivan Gašparovič, je zbližovanie detí, rozvíjanie spolupatričnosti najmladšej slovenskej generácie žijúcej v SR i v zahraničí, ako aj prezentácia slovenského folklórneho umenia mladými Slovákmi. Akciu organizuje Obecný úrad a Miestny odbor Matice slovenskej v Dulovciach v spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ).
„Malá slovenská Detva“ už tradične poskytuje deťom našich krajanov príležitosť na spoznávanie krajiny svojich predkov a jej kultúrneho dedičstva, uviedla Božena Malíková z ÚSŽZ. Na jubilejnom 10. ročníku sa popri domácich účinkujúcich predstaví aj 120 detí z krajanských detských folklórnych súborov z Česka, Maďarska, Chorvátska a z Rakúska.


ROK 2007
Dulovce 21. júla (TASR) – Bohatstvo slovenského folklóru, ľudovej umeleckej tvorby, tradícií, zvykov a obyčajov približuje 11. ročník dvojdňových južnoslovenských mládežníckych folklórnych slávností, ktoré sa 21. júla 2007 začali v Dulovciach v okrese Komárno. Záštitu nad podujatím prevzal prezident SR Ivan Gašparovič.

Pozvanie organizátorov prijali detské folklórne súbory z Banskej Bystrice, Bratislavy, Mane v okrese Nové Zámky, Komárna a Prešova. Bohatá je účasť zahraničných súborov. V galaprograme sa predstavia deti zahraničných Slovákov z Brna, Medjuriči v Chorvátsku, Mníchova v Nemecku, Silbašu a Hložan zo Srbska. Hosťom tohtoročnej prehliadky je Folklórny súbor Gymnik z Bratislavy.
Domáce a zahraničné súbory vystúpia v samostatných koncertoch v miestnom amfiteátri, spoločný galaprogram Kvety nášho rodu budú môcť návštevníci slávností sledovať v nedeľu popoludní. Počas dvoch dní prehliadky sa divákom predstaví približne 350 chlapcov a dievčat, členov folklórnych súborov.
Účastníkov festivalu prijal dnes starosta Duloviec Štefan Caletka, vedúci súborov sa stretli s ďalšími organizátormi z miestneho odboru Matice Slovenskej a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Deti pozvali obyvateľov obce na svoje vystúpenia krojovaným sprievodom.
Dulovce neďaleko Hurbanova majú vyše 1800 obyvateľov väčšinou slovenskej národnosti. Obec, Matica slovenská, miestna škola a kultúrne inštitúcie vyvíjajú rad aktivít zameraných na uchovanie, pestovanie a rozvíjanie kultúrnych hodnôt Slovákov v prostredí južného Slovenska s výraznou väčšinou obyvateľstva maďarskej národnosti.
“Mládežnícke folklórne slávnosti sa za desaťročie existencie stali chrámom kultúry, tradícií a ľudovej tvorby predkov pre Slovákov nielen v obci, ale i v širokom okolí. Prichádzajú k nám ľudia z celého južného Slovenska i vzdialenejších miest, aby načerpali silu, sebavedomie, hrdosť aj inšpiráciu pre rozvíjanie bohatstva slovenskej kultúry, národného povedomia i vzdelanosti,” povedal dnes pre TASR predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Dulovciach Štefan Ježo.
Doterajších desiatich ročníkov slávností sa zúčastnilo takmer sto detských folklórnych súborov z celého Slovenska i zo zahraničia, v ktorých účinkovalo bezmála 5000 detí.


ROK 2008

26.-27. júla 2008 sa konali XII. Južnoslovenské detské a mládežnícke folklórne slávnosti. Hlavnými organizátormi sú : Miestny odbor Matice slovenskej Dulovce, Obec Dulovce a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave. Spoluorganizátorom je Dom Matice slovenskej v Komárne. Ako aj predošlé roky, tak aj tento rok to bola nádherná prehliadka domácich i zahraničných detských a mládežníckych folklórnych súborov. Zo zahraničia k nám prišli súbory z Rumunka, Chorvátska a Srbska.
V sobotu privítal vedúcich súborov starosta obce Štefan Caletka. Po uvítaní prešiel krojovaný sprievod obcou na amfiteáter, kde bolo slávnostné otvorenie XII. ročníka JDMFS Dulovce 2008. Vystúpenie FS Zobor z Nitry na záver sobotňajšieho programu bolo nádherné, všetci diváci a účinkujúci z FS Zobor so zapálenou sviečkou v ruke si zaspievali hymnu a úplným záverom bol krásny ohňostroj. Na sobotňajší program prijal pozvanie predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Milan Belica. V nedeľu sa začal o 15.00 – galaprogram, ktorý si prišiel pozrieť predseda Matice slovenskej Jozef Markuš.



ROK 2009
V dňoch 25. - 26. júla 2009 sa konal XIII. ročník DMFS Dulovce 2009. Program sa žačal v sobotu privítaním vedúcich súborov u starostu obce a následne krojovaným sprievdom obcou.
Do našej obce zavítali teri zahraničné súbory DFS SKOS Ľudovít štúr, Ilok - Chorvátsko, DFS KUS Jána Kollára, Slenča - Srbsko, DFS SLOVENKA, Seredné - Ukrajina.
Domáce folklórne súbory DFS Raostník - Levice, DFS Nezábudky - Drietoma, DFS Kuraľanček - Kuraľany, DFS Lúčik - Dulovce a FS dopravár Bratislava.
V sobotu našu obec navštívil aj podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič a poslanec NR SR Vladimír Matejíčka.
Sobotňajší program ukončil FS Dopravár z Bratislavy, potom si učinkujúci spolu s divákmi zaspievali so zapálenou sviečkou v ruke Slovenskú hymnu. Úplnym záverom sobotňajšieho programu bol nádherný ohňostroj.
V nedeľu sa o 9:30hod. konala svútá omša. Popoludní bol galaprogram KVETY NÁŠHO RODU. Všetci milovníci folklóru odchádzali domov s hlbokým uspokojením. Poslanie týchto slávností je zbližovanie detí zo Slovenska a zo zahraničia, ktoré vedú obetaví nadšenci olklóru a k Slovensku.


ROK 2010
24. a 25. júla 2010 sa konal XIV. Ročník Južnoslovenských detských a mládežníckych folklórnych slávností Dulovce 2010. Hlavnými organizátormi sú – Miestny odbor Matice slovenskej v Dulovciach, Obec Dulovce a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Spoluorganizátormi boli Základná škola v Dulovciach a Regionálne osvetové stredisko v Komárne. Ako každý rok aj tento v sobotu privítal vedúcich súborov starosta obce Štefan Caletka v zasadačke obecného úradu. Po uvítaní nasledoval krojovaný sprievod obcou po Novozámockej ulici, ktorú naši občania vyzdobili krásnymi vyšívanými obrusmi a pracovným náradím našich starách otcov a mám. Tento rok účinkovali domáce detské folklórne súbory : Lúčik Dulovce, Inovček Hlohovec, Leváranek Veľké Leváre, Žochárik Topoľčany, Šťastné detstvo Brezno, Matičiarik Nové Zámky. Zahraničné detské folklórne súbory: SKUS Fraňo Strapač – Chorvátsko, KUS Petrovská družina – Báčsky Petrovec- Srbsko a Lučinka – Cleveland Ohio USA. Folklórne súbory Vatra Tlmače a Skowronski z Poľska vystúpili vo večernom programe. Na tohtoročné slávnosti prijal pozvanie poslanec NRSR Vladimír Matejička. Na záver večerného programu si všetci zúčastnený zaspievali Slovenskú hymnu, po ktorej nasledoval ohňostroj. Nedeľňajší galaprogram sa kvôli dažďu konal v telocvični našej základnej školy. Bola to nádherná ukážka folklórneho umenia, za ktorým bolo vidieť prácu obetavých nadčencov.


ROK 2011
V dňoch 23. a 24. júla sa konal XV. jubilejný ročník JDMFS Dulovce 2011. Ako aj predošlé ročníky, tak aj tento bol nádhernou prehliadkou slovenského folklóru súborov zo Slovenska a krajanských folklórnych súborov zo zahraničia. Pri tejto príležitosti zavítali do našej obce predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí JUDr. Milan Vetrák, PhD., pracovníčka odboru kultúry ÚSŽZ Božena Malíková a Martin Hakel. Spolu s predsedom Miestnej organizácie Matice slovenskej v Dulovciach Štefanom Ježom prišli na obecný úrad, kde ich privítal starosta obce Štefan Caletka. Tento rok zavítali do našej obce súbory zo zahraničia: DFS KUS Bratria Banas – Josipovec Chorvátsko, DFS Zelený Javor – Krempachy Poľsko, DFS pri Základnej škole T.G. Masaryka – Jánošík Srbsko. Zo Slovenska vystupovali súbory: DFS Ratolesť – Detva, DFS Hviezdička – Hriňová, DFS Matičiarik – Nové Zámky, DFS Rosnička – Hurbanovo, DFS Kvetoňka – Sereď, DFS Lúčik – Dulovce a večerný program uzatvoril folklórny súbor Dunaj – Komárno.
Sobotňajší program bol ukončený hymnou a ohňostrojom. Pozvanie na tohtoročné slávnosti prijali: poslanec NR SR Mgr. Vladimír Matejička, predseda NSK – Doc. Ing. Milan Belica PhD., prvý podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Mgr. Pavel Hlásnik a Mária Katarína Hrkľová - matka dulovských slávností.


ROK 2012
Posledný júlový víkend je už tradične spojený s veľkou udalosťou v našej obci a to s folklórom. Tento rok sa v dňoch 28. a 29. júla konal XVI. ročník Južnoslovenských detských a mládežníckych folklórnych slávností Dulovce 2012. Nadšenci folklóru sa nevedia dočkať tejto udalosti, aby si tú nádhernú prehliadku slovenského folklóru nedali ujsť. Každý rok s úžasom sledujeme, ako sa u Slovákov žijúcich v zahraničí slovenský folklór stále zachováva.
Aj tento rok prišli do našej obce detské folklórne súbory zo zahraničia a to: DFS pri SKUS Brnjik Slovak, Jelisavac Chorvátsko, DFS pri Slovenskom kultúrno-osvetovom spolku Erdevík Srbsko a DFS Sálašan, Nadlak Rumunsko. Z domácich súborov to boli: DFS Hájenka Bratislava, DFS Turiec Martin, DFS Deti slnečnice Piešťany, DFS Mlynček Kolárovo a nechýbal DFS Lúčik z Duloviec. Slávnosti sa začali tradične na obecnom úrade, kde starosta obce Štefan Caletka privítal vedúcich súborov spolu s predsedom MOMS v Dulovciach Štefanom Ježom. Hosťom tohtoročných slávností bola Božena Malíková z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Pavol Ortuta – riaditeľ regionálneho osvetového strediska v Komárne a Ing. Juraj Horváth, CSc. podpredseda Nitrianskeho samosprávneho kraja, Vojtech Porubský – predseda MOMS v Dolnom Ohaji a Ing. Jozef Jobbágy – starosta obce Svätý Peter. V sobotňajšom programe vystúpili zahraničné aj domáce súbory a na záver večera vystúpil folklórny súbor Slnečnica Piešťany.
Úplne na záver si všetci zaspievali slovenskú hymnu bol krásny ohňostroj. V nedeľu bol hosťom slávností PhDr. Augustín Lang, CSc. z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. V nedeľnom galaprograme sa účinkujúci predviedli v plnej kráse a nedeľa bola aj bodkou za tohtoročnými slávnosťami.


ROK 2013
Ani vysoké teploty neodradili fanúšikov folklóru, aby sa 27. a 28. júla zúčastnili XVII. ročníka JDMFS Dulovce 2013, ktorý sa konal na miestnom amfiteátri. Po roku k nám zavítali deti a mládež zo zahraničia a zo Slovenska, ktoré potešili počas tohtoročných slávností obecenstvo krásnymi folklórnymi tancami a piesňami. Slávnosti sa začali tak, ako po minulé roky privítaním súborov na obecnom úrade u starostu obce.
Tohtoročných slávností za zúčastnili: DFS Matice slovenskej „Kukučin – Kuntarić“ Jakšić, Chorvátsko, DFS Kultúrno osvetového spolku Jednota Hložany, Srbsko, DFS Cerovina, Čerpotok, Rumunsko, DFS Klnka , Bratislava, DFS Radosť, Semerovo, DFS Sílešánek, Vinodol, DFS Matičiarik, Nové Zámky, DFS Lúčik, Dulovce a FS Slovenskí rebeli z Komárna.
Starosta obce Štefan Caletka okrem súborov privítal aj zástupcov z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí RNDr. Igora Furdíka – predsedu, Boženu Malíkovú, Igora Kováča a Daniela Demjéna. Miestny odbor Matice Slovenskej v Dulovciach zastupoval jej predseda Štefan Ježo.
Hlavnými organizátormi boli Miestny odbor Matice slovenskej v Dulovciach, obec Dulovce a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Spoluorganizátormi boli Regionálne osvetové stredisko Komárno a Základná škola Dulovce.
Z pozvaných hostí k nám prišli: Vladimír Matejička, poslanec NR SR; Milan Belica, predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja; Miroslav Adamík, prednosta Obvodného úradu v Komárne; Anna Žigová, členka OR Smer – SD a Viera Vlčková, riaditeľka Regionálneho osvetového strediska v Komárne.
V sobotu sa predstavili všetky zahraničné aj domáce súbory. Večerný program uzatvoril FS Slovenskí rebeli z Komárna, ktorý nám pripomenul zvyky a obyčaje našich predkov. Spolu s nimi sme si na záver zaspievali pieseň „ Na kráľovej holi“ a úplne na záver slovenskú hymnu. V plnej kráse sa všetky súbory predviedli v nedeľnom galaprograme, ktorý bol aj záverom tohto ročníka.


Údaje sme čerpali zo stránok obce Dulovce a z publikácie Márie Kataríny Hrkľovej "Pamätnica. Oživovanie folklórnych tradícií na južnom Slovensku na prelome tisícročia" (2010).
 
 
 

Posledné čítané / Legutóbb olvasott / Last seen:
15:57:49 Malá Detva na juhu Slovenska. V dňoch 25.-27. júla 2014 sa uskutoční 18. ročník Južnoslovenských det... [2014-05-22; 6,852 x]
15:57:38 Mapa sociálnych inovátorov [2023-08-20; 2,201 x]
15:56:34 Ahét könyve: Czizmadia Ervin, A magyar demokratikus ellenzék (1968-1988) Dokumentumok (T-Twins 1995)... [2019-10-22; 1,315 x]
15:55:46 Šurany Industrial Park: Aktuálny stav výkupu pozemkov pod pripravovanou investíciou [2024-11-23; 5,129 x]
15:55:05 Kniha týždňa: Žatkuliak Jozef, November 1989 (Prodama Brat. 2009) [2022-03-05; 1,734 x]
15:54:47 Ján Štark na čele združenia "Vráťme mestu život" v Šuranoch [2010-08-25; 11,379 x]
15:54:12 Ako skončila moja snaha učiť sa po maďarsky. O knihe, z ktorej sa ešte nikto po maďarsky nenaučil.... [2010-09-02; 22,427 x]
15:53:38 Nové diely v starom seriáli. Jeden z voľakedajších privatizérov Elektrosvitu píše mestskému zastupit... [2019-02-09; 3,176 x]
15:52:28 Konkurzy a bankroty v Nových Zámkoch [2022-10-08; 1,321 x]
15:52:10 Tardoskedd: Emléktábla és koncert az évfordulón [2016-04-14; 2,403 x]
15:50:59 Kniha týždňa: Peter Šoltés, Premeny slovenskej/uhorskej spoločnosti od Jozefinizmu po revolúciu 1848... [2022-02-13; 2,095 x]
15:50:33 Érsekújvár és Vidéke, Érsekújvár és Magyar Vidéke, Slovenský Juh bibliográfiája [2010-12-12; 14,982 x]
15:48:18 Demokracia je aj o hľadaní kompromisov. Kompromisov s kým? [2023-12-03; 1,427 x]
15:48:18 Predstavujeme občianske združenie Lucerna Tvrdošovce [2010-10-04; 3,957 x]
15:47:50 500 dní trvá krvavý konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou [2023-07-08; 1,147 x]
15:47:48 Štb v Nových Zámkoch v rokoch 1980-1990 [2024-02-21; 1,374 x]
15:45:49 Címlap lány: a párkányi Janszó Orsolya operaénekesnő [2023-08-13; 1,121 x]
15:45:35 Ludo, egy hontalan idegenlégiós [2023-01-14; 1,675 x]
15:44:46 Zuzana Kusá, Margaréta Lukácsová: Interpretácia súčasného slovensko-maďarského súžitia a rodinná pa... [2012-01-19; 8,157 x]
15:44:37 Magyarnak lenni a nagyvilágban: Flaskay Dániel a magyar Maugli története [2023-03-16; 1,829 x]
15:35:22 Hrubá čiara (za minulosťou) [2022-11-30; 2,015 x]
15:34:03 Bizarné stavby regiónu - Hotel Gbelce [2018-04-07; 28,743 x]
15:17:52 Senki sincs elfeledve. A holokauszt érsekújvári áldozatainak névsora / Nikto nie je zabudnutý. Zozna... [2011-06-19; 11,997 x]
15:17:39 Zatrpknutí bojovníci. Prípad Juraja Draxlera [2022-04-27; 4,897 x]
15:12:14 A hét könyve/Kniha týždňa: Gömöry János, Emlékeim egy letűnt világról (1964) [2013-08-03; 5,853 x]
15:08:07 Kriminalita v kraji podľa hlásení Krajského veliteľstva Policajného zboru za obdobie apríl 2008 - ap... [2018-03-31; 22,060 x]
15:05:28 Hogy tetszett? Ako sa Vám páčili? EDDA Művek Érsekújvárott 2010. aug. 26-án [2010-08-27; 2,295 x]
15:03:26 Klzisko zmizlo, trpká príchuť zostala... [2018-02-08; 3,840 x]
15:03:26 Narodeninový darček: Otokar Klein sa stal podpredsedom Nitrianskeho samosprávneho kraja [2024-09-29; 693 x]
15:03:26 Zitka môže byť kľudná... [2019-05-09; 2,817 x]
15:03:25 A hét könyve / Kniha týždňa: László Péter, Fehérlaposok (Určení k vyhnaniu) 2005 [2018-07-19; 8,813 x]
15:03:25 I novozámockí ôsmaci usilovne memorujú "Mor ho!" [2013-02-01; 2,997 x]
15:03:25 Michal Matunák, Nové Zámky pod tureckým panstvom (1663—1685) [2013-09-18; 11,417 x]
15:03:23 Prehľad pohrebných obradov v Nových Zámkoch / Temetési szertartások Érsekújvárban [2013-09-07; 22,059 x]
15:03:23 Kniha týždňa / A hét könyve: Koloman Kocúr, Apáka a mamáka, L.C.A.Levice 2002 [2010-08-30; 3,412 x]
15:03:23 Primátorský ples tento rok bez primátorského páru [2019-01-23; 5,303 x]
15:03:23 Firma zahalená rúškom tajomstva: COOP Jednota Nové Zámky, SD [2018-01-15; 6,839 x]
15:03:22 Korupčná kauza z éry socializmu a jej súvislosti: Prípad Babinský [2023-12-25; 2,914 x]
15:03:22 Egy csésze kávé Laczkó Gábor mérnökkel, a Cranium Print vezetőjével [2016-03-17; 2,928 x]
15:03:22 Máme fontánu, ktorá nemá páru... [2022-06-16; 2,089 x]
15:03:22 A Magyar-Csehszlovák Vegyesbizottság véghatározatai (1946-1949) / Rozhodnutia maď.-čsl. zmiešanej ko... [2018-12-24; 1,348 x]
15:03:22 Csöves szubkultúra a Kádár-rendszerben [2024-10-30; 414 x]
15:03:20 Búrlivá diskusia k pripravovanej Baterkárni v Šuranoch... [2024-09-09; 1,108 x]
15:03:20 Reakcia na FB príspevok poslanca Štefana Pivodu [2020-12-18; 1,718 x]
15:03:20 Cena útechy pre bývalého viceprimátora - N. Kádek je od 1. januára konateľom mestskej firmy Bytkomfo... [2023-06-06; 2,039 x]
15:03:20 A Magyarságkutató Csoport (Intézet) története 1985-1991 [2020-08-30; 1,438 x]
15:03:20 Elhunyt Juhász Mária (1943-2017) pedagógus, a Kistérség Színpad alapítója [2017-08-25; 3,220 x]
15:03:20 Predstavujeme think-tank DEKK Inštitút [2023-08-22; 942 x]
15:03:20 Peter Macsovszky: Veď tu nič nie je / Ebben a városban semmi sincs [2010-10-26; 10,880 x]
15:03:20 A hét könyve / Kniha týždňa: Földes György, Visszaemlékezések [2012-05-19; 6,496 x]

The index.php: SIZE[b]: 29,857 MODIFIED: 2024.11.16 19:29:46.MD5: c7b1a4ae0abd3b585b49584588b7dc5c STATUS: FALSE  This window is : x