Jedným z najoriginálnejších autorov posledného desaťročia je
Koloman Kocúr (vlastným menom Ľuboš Dojčan), rodák z Košíc (nar. 1964), ktorý od 4-ch rokov vyrastal v Podhájskej a prázdniny trávieval u starých rodičov vo Veľkom Kýre. Starým rodičom venoval knižku
"Apáka a mamáka".
„Oženiť ví každý bibas“ je prvá veta príbehu, ktorý mapuje jediný všedný dedinský deň starých rodičov - apáky a mamáky. Mamáka je činorodá, nakupuje, upratuje, nahlas sa modlí a neprestajne karhá manžela, ktorý vylihuje v posteli, občas niečo pokazí v domácnosti a hlavne sa posilňuje vínom. Kniha je napísaná originálnym a svojráznym jazykom – "maďarskou" slovenčinou. Autor sa hrá s nárečiami, slangmi, inojazyčnými prvkami hovorovej slovenčiny. Neopakovateľne popisuje jazykové deformácie. Podľa vlastného priznania starí rodičia v skutočnosti komunikovali v maďarčine, použitý jazyk je však slovenčinou v tej hovorovej forme, v akej ju oni ovládali.
Ukážka dialógu starčekov:
Na šuchot a hrmot zobudí sa apáka."No, de ty hát tak parádíš ? povie. "Templomba idem, spovedať," odpovedá mamáka a dodáva: "Hoď aj ty. Tolko spať do videl ?" "Dovtedy dobrý, kým vládzem spať. Ty nelahneš ?" "Ištenem ! Jako móžem lahnúť, keď ništ neni urobený ?" "Ty aj tak len preto robíš, lebo nespíš." "Já mosím robiť, lebo treba ! Prettým ešte vládala som. Ale neská už néjde. Darmo. Konec. Na obed nevládzem. Hrbát bolí. Ruky, nohy žibbadujú." "Žibbadujú ? Tak tedy rob len tolko, kolko vládzeš. Já tak robím." "Já j! Špina zjella by nás !" "Špina? De je ten špina ? Ukáž sem ! Daj metla. Pozametám. Ale povím, že nebudem prplať jako ty. Šecky somarina mosíš urobiť. Čil ešte pomáhám ti. Ale jako bude, keď nebudem stať postele ?" "Jako bude ?" Jako čil. Aj čil len posteli ležíš. Ani templomba, ani obhodba." "Já mám stávať ? Ty stáváš !" zvolá apáka dramaticky. "Šesť hodín, zebudíš. Sedem hodín, omša. A keď omša končí, ideš obhodba. Po ceste." "Dobre, ale kolko treba stáť rade !" "Hát tak potom nestoj. Hoď potom druhý deň." Nahnevaná mamáka spľasne rukami: "Jáj že na druhý deň ! Šak každý deň treba stáť. Ištenem !" Potom rezignovane mávne rukou a zaplesne za sebou dvere...{jcomments on} 
Admin 
10-08-30 
3,407 
"Keď narodil som devatnástý storočí, uhorský monarhia ból, vyprávali sme maďarský. Potom ból prvý vojna a prišiél Československý republika. Tedy my museli sme naučiť slovenský. Ale rýhlo prišiél druhý vojna, a ból tutok Horty Maďarorság, a zasek šecci maďarský. A keď ból druhý vojna konec, potom začalo komunizmuš… a zasek je slovenský! Doví, čo bude budúcnosti? Zasek maďarský? Alebo inakší? Ale my už druhý nebudeme učiť. Netreba. Doví, prečo my tak dlho žijeme? Čo urobili sme? Lebo od nás starší už ani neni sú celý dedine. A možno ani celý štáte. Prečo je taký? No prečo?“