Slovenský zákon o spochybňovaní Benešových dekrétov vykazuje spoločné znaky s ruským zákonom o fejkoch o ruskej armáde
Oto Psenak 
26-01-02 
859 
Keď slovenský parlament v decembri 2025 schválil novelu Trestného zákona (§ 417f), ktorá hrozí väzením za „spochybňovanie“ Benešových dekrétov, politická diskusia sa sústredila najmä na slovensko-maďarské vzťahy. Pri hlbšom pohľade na mechanizmus tohto zákona sa však vynára znepokojivá paralela s legislatívou, ktorá je symbolom súčasného totalitného Ruska: s článkom 207.3 o „fejkoch“ o armáde. Hoci sa sadzby trestov líšia (6 mesiacov na Slovensku oproti 3 resp. 15 rokom v Rusku), filozofia oboch zákonov je identická: štát si uzurpuje právo na jediný správny výklad reality a kriminalizuje fakty, ktoré tento naratív narúšajú.
Slovenský zákon 416/2025 Z.z.§ 417f Popieranie mierového usporiadania po druhej svetovej vojne
Kto verejne popiera alebo spochybňuje povojnové dokumenty k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku, potrestá sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.
Trestný kódex Ruskej federácie článok 207.3. Verejné šírenie vedome nepravdivej informácie o použití Ozbrojených síl Ruskej federácie, výkone právomocí štátnymi orgánmi Ruskej federácie, poskytovaní súčinnosti dobrovoľníckymi formáciami, organizáciami alebo osobami pri plnení úloh uložených Ozbrojeným silám Ruskej federácie alebo vojskám národnej gardy Ruskej federácie
1. Verejné šírenie pod rúškom hodnoverných správ vedome nepravdivej informácie, obsahujúcej údaje o použití Ozbrojených síl Ruskej federácie s cieľom ochrany záujmov Ruskej federácie a jej občanov, udržania medzinárodného mieru a bezpečnosti alebo o výkone právomocí štátnymi orgánmi Ruskej federácie mimo územia Ruskej federácie na uvedené účely, a rovnako obsahujúcej údaje o poskytovaní súčinnosti dobrovoľníckymi formáciami, organizáciami alebo osobami pri plnení úloh uložených Ozbrojeným silám Ruskej federácie alebo vojskám národnej gardy Ruskej federácie, - sa trestá pokutou vo výške od sedemstotisíc do jedného milióna päťstotisíc rubľov alebo vo výške mzdy alebo iného príjmu odsúdeného za obdobie od jedného roka do osemnástich mesiacov, alebo nápravnými prácami na dobu do jedného roka, alebo nútenými prácami na dobu do piatich rokov, alebo odňatím slobody na tú istú dobu.
2. To isté konanie, spáchané:
a) osobou s využitím svojho služobného postavenia;
b) skupinou osôb, skupinou osôb po predchádzajúcom dohovore alebo organizovanou skupinou;
c) s umelým vytvorením dôkazov obžaloby;
d) zo zištných pohnútok;
e) z motívov politickej, ideologickej, rasovej, národnostnej alebo náboženskej nenávisti alebo nepriateľstva alebo z motívov nenávisti alebo nepriateľstva voči akejkoľvek sociálnej skupine, - sa trestá pokutou vo výške od troch miliónov do piatich miliónov rubľov alebo vo výške mzdy alebo iného príjmu odsúdeného za obdobie od troch do piatich rokov, alebo nútenými prácami na dobu do piatich rokov so zbavením práva zastávať určité funkcie alebo vykonávať určitú činnosť na dobu do piatich rokov, alebo odňatím slobody na dobu od piatich do desiatich rokov so zbavením práva zastávať určité funkcie alebo vykonávať určitú činnosť na dobu do piatich rokov.
3. Činy uvedené v častiach prvej a druhej tohto článku, ak spôsobili ťažké následky, - sa trestajú odňatím slobody na dobu od desiatich do pätnástich rokov so zbavením práva zastávať určité funkcie alebo vykonávať určitú činnosť na dobu do piatich rokov.
Štátny monopol na pravdu
Ruský zákon o vojenskej cenzúre trestá každého, kto o vojne na Ukrajine šíri pravdivé informácie v rozpore s oficiálnymi informáciami Ministerstva obrany RF. Slovenský zákon, podľa analýzy historika Krisztiána Ungváryho, robí to isté s históriou: „Vopred predpisuje, ako a len ako možno uvažovať o interpretácii historického dokumentu.“
V oboch prípadoch zákonodarca nahrádza vedecké bádanie a novinársku prácu dogmou. V Rusku je dogmou neomylnosť armády, na Slovensku nedotknuteľnosť povojnového usporiadania. Ako upozorňuje Ungváry, v demokratickom právnom štáte je absurdné trestať „popieranie dokumentu“, ktorý fyzicky existuje. Skutočným cieľom je trestať diskusiu o spravodlivosti a následkoch tohto dokumentu.
Ochrana páchateľov a legalizácia bezprávia
Najsilnejším spojivom medzi oboma zákonmi je snaha zakryť štátom posvätené zločiny. Ruský model: Zákon o fejkoch slúži na to, aby sa nesmelo hovoriť o masakroch v Buči či Mariupole. Kto povie, že ruská armáda vraždila civilistov, ide do väzenia. Slovenský model: Zákon o dekrétoch chráni naratív, že povojnový odsun a konfiškácie boli spravodlivé. Ungváry pritom pripomína, že súčasťou tohto „právneho poriadku“ bol aj zákon z roku 1946, ktorý amnestoval brutálne vraždy a týranie Nemcov a Maďarov (napr. masaker v Přerove alebo Petržalke).
Oba štáty využívajú trestné právo na to, aby vytvorili „bezpečnú zónu“ pre svoje minulé či súčasné hriechy. Na Slovensku má tento rozmer navyše aj pragmatický, majetkový podtón. Ungváry poukazuje na aktuálne súdne spory (kauza Bosits, kauza pozemkov pod D4), kde štát využíva dekréty na konfiškáciu majetku v súčasnosti. Zákon zakazujúci spochybňovanie dekrétov tak funguje ako poistka proti nárokom okradnutých občanov.
Vágne pojmy ako bič na kritikov
Ruský zákon operuje s pojmom „vedome nepravdivá informácia“ (v praxi čokoľvek kritické a pravdivé). Slovenský zákon zavádza rovnako gumový pojem „spochybňovanie“. Kde končí beztrestná historická analýza a začína trestné spochybňovanie? Ak historik povie, že dekréty napĺňajú definíciu genocídy (ako tvrdí Ungváry), dopúšťa sa trestného činu?
Táto právna neistota má viesť k autocenzúre. V Rusku majú ľudia prestať hovoriť o vojne. Na Slovensku majú prestať hovoriť o temných okolnostiach vzniku republiky. Tým sa spoločnosť mentálne posúva, slovami Ungváryho, do „sveta Severnej Kórey a Číny“.
Historické paralely: Keď štát trestá pamäť
Snaha vládnucej moci uzákoniť „historickú pravdu“ a trestať odlišné názory nie je nová. Slovenská úprava sa radí do línie neslávne známych precedensov.
Turecký článok 301 (Urážka tureckosti) - Turecký trestný zákonník dlhé roky obsahoval (a v modifikovanej podobe stále obsahuje) paragraf trestajúci „urážku tureckého národa“. Tento zákon bol systematicky zneužívaný na stíhanie novinárov a spisovateľov (vrátane nobelistu Orhana Pamuka), ktorí sa odvážili hovoriť o genocíde Arménov v roku 1915. Podobne ako pri slovenskom zákone o dekrétoch, aj tu štát chránil zakladajúci mýtus republiky pred konfrontáciou s krvavou realitou jej vzniku a pred majetkovými nárokmi potomkov obetí.
Článok 301 (Pôvodné znenie platné do roku 2008)
Hanobenie tureckosti, republiky a inštitúcií a orgánov štátu
1. Osoba, ktorá verejne hanobí tureckosť (Türklük), republiku alebo Veľké národné zhromaždenie Turecka, bude potrestaná odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
2. Osoba, ktorá verejne hanobí vládu Tureckej republiky, súdne orgány štátu, vojenské alebo bezpečnostné organizácie, bude potrestaná odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
3. V prípadoch, keď hanobenie tureckosti spácha turecký občan v inej krajine, trest sa zvyšuje o jednu tretinu.
4. Prejavy myšlienok, ktorých zámerom je kritika, nepredstavujú trestný čin.
Zmena v roku 2008: Pod tlakom EÚ Turecko v roku 2008 článok zmenilo. Pojem „tureckosť“ bol nahradený pojmom „turecký národ“ (Türk Milleti), horná sadzba trestu sa znížila z 3 na 2 roky a na začatie stíhania sa vyžaduje súhlas ministra spravodlivosti. Podstata zákona – ochrana štátneho naratívu pred historickými faktami – však zostala zachovaná.
Sovietsky zákon o „protisovietskej agitácii“ (Článok 58-10 / neskôr Článok 70) - V ZSSR bola akákoľvek kritika systému, spochybňovanie oficiálnej verzie dejín alebo šírenie „nepravdivých výmyslov pošpiňujúcich sovietske štátne a spoločenské zriadenie“ trestným činom. Tento zákon slúžil na umlčanie disidentov, ktorí upozorňovali na zločiny stalinizmu či porušovanie ľudských práv. Súčasná ruská aj nová slovenská legislatíva sú ideovými dedičmi tohto sovietskeho modelu: pravda nie je to, čo sa stalo, ale to, čo štát v Zbierke zákonov vyhlási za nedotknuteľné.
Článok 70. Protisovietska agitácia a propaganda (trestný zákonník 1960)
Agitácia alebo propaganda vykonávaná s cieľom podvracať alebo oslabovať sovietsku moc, alebo spáchať jednotlivé obzvlášť nebezpečné štátne zločiny, a rovnako šírenie – s rovnakým cieľom – ohováračských výmyslov hanobiacich sovietske štátne a spoločenské zriadenie, ako aj šírenie, zhotovovanie alebo prechovávanie literatúry rovnakého obsahu s tým istým cieľom, sa trestá – odňatím slobody na dobu od 6 mesiacov do 7 rokov, s možným následným vyhnanstvom na dobu od 2 do 5 rokov. Tie isté činy spáchané osobou, ktorá už bola predtým odsúdená za obzvlášť nebezpečné štátne zločiny, alebo spáchané v čase vojny, sa trestajú – odňatím slobody na dobu od 3 do 10 rokov, s možným následným vyhnanstvom na dobu od 2 do 5 rokov.
Prečítajte si tiež:
2025-12-25 Krisztián Ungváry: Benešove dekréty boli prísnejšie než protižidovské zákony – čo je za nimi?