Štatistiky podľa historických regiónov (žúp), na ktoré sa čakalo sto rokov

Oto Psenak

26-04-13

120

Watson.sk ako prvý zobrazuje hospodárske dáta agregované podľa historických žúp — a odhaľuje, čo krajské členenie dlhé desaťročia skrývalo. Watson často píše o histórii, ale teraz píše históriu. Musela prísť digitálna éra, geografické databázy OpenStreetMap a kúsok kódu od umelej inteligencie, aby sa dala obísť storočná obštrukcia. Watson.sk dnes ako prvý portál na Slovensku zobrazuje hospodárske štatistiky — nezamestnanosť — agregovanú (aj) podľa historických žúp. Nie hypoteticky. Nie akademicky. Naživo, v interaktívnych mapách. Za každou číslicou na mape stojí prepojenie troch dátových vrstiev. Výsledok je to, čo historici, ekonómovia a regionálni plánovači nikdy predtým nemali k dispozícii v jednom mieste. Prvýkrát môže čitateľ porovnať, ako sa darí Liptovskej župe oproti Zvolenskej — nie ako abstraktu z učebnice dejepisu, ale ako živému regiónu s konkrétnymi číslami. Gemersko-malohontská župa — región, ktorý krajská štatistika topí v Banskobystrickom kraji — vykazuje mieru nezamestnanosti výrazne nad priemerom Slovenska. Nie je to náhoda. Je to odraz storočí periferializácie, prerušenia hospodárskych väzieb a absencie cielenej regionálnej politiky. A práve preto potrebuje adresné riešenia, nie zásahy určené pre celý kraj. Historické župy nie sú nostalgiou. Sú nástrojom. A Watson.sk ich vrátil na mapu.

Pozrite sa na tri mapky nižšie. Všetky tri zobrazujú presne tú istú vec — mieru nezamestnanosti na Slovensku za február 2026 podľa dát ÚPSVaR. A predsa hovoria úplne rôzne príbehy.

Okresy - 79 jednotiek · prinášajú vysokú selektivitu, ale kvôli stromom nevidíte les. Kraje - 8 jednotiek · nízka rozlišovacia schopnosť. Historické župy - 19 jednotiek - prinášajú prirodzené hranice regiónov.
Krajská mapa je takmer nepoužiteľná. Osem veľkých polygónov zahladzuje všetko — vysoká nezamestnanosť v Gemeri splýva s nízkou v Zvolene, dramatické rozdiely medzi Spišom a Šarišom zmiznú v jednej farbe Prešovského kraja. Je to asi také užitočné, ako keby mala periodická tabuľka osem prvkov. Krajské členenie nemá potrebnú selektivitu na regionálnu politiku. Je to ako merať teplotu pacienta cez sveter.

Historické župy — Nitrianská, Novohradská, Gemersko-malohontská, Spišská — naopak kopírujú skutočné geografické, kultúrne a hospodárske celky, ktoré formovali stáročia. Nie úradnícke pero v Prahe roku 1920, ani v Bratislave roku 1996.

Dostávame sa z administratívneho labyrintu budovaného sto rokov. Územné členenie Slovenska sa od roku 1918 menilo toľkokrát, že aj historici strácajú prehľad. Župné zriadenie z čias Uhorska nahradili v roku 1922 nové veľžupy ČSR — nakreslené zámerne tak, aby prerušili kontinuitu historických regiónov a oslabili akúkoľvek autonómnu identitu. Po druhej svetovej vojne prišli kraje, okresný systém bol reorganizovaný v rokoch 1949, 1960 a 1996. Každá reforma slúžila politickým záujmom aktuálneho režimu, nie prirodzenému členeniu krajiny.

Zakladatelia Československa mali proti zachovaniu historických žúp jediný argument — nevhodnosť. Župy príliš jasne ukazovali, kde Slovensko začína a kde Maďarsko končí, kde je bohatá Bratislavská kotlina a kde chudobná hornouhorská hornatina. Lepšie bolo zahmliť. A tak sa zahmľovalo ďalej — cez komunistické kraje, cez Nižňanského samosprávne kraje z r. 1996. Až dodnes.