Ako by sa o histórii nemalo písať...
Oto Psenak 
12-03-03 
10,209 
Z pera publicistu Ferdinanda Vrábela, ktorý už na našich stránkach niekoľkokrát účinkoval [1][2], vznikol v januári 2012 článok "Kuriózna oslava na hrobe čs. legionárov v Nových Zámkoch" [3]. Autor, ktorého sme v minulosti charakterizovali ako usilovného bádateľa s prekvapivo nelogickými závermi [4], sa tentokrát rozhodol recyklovať 5 rokov starý materiál z novín Castrum Novum s cieľom zabrnkať na nostalgické struny čitateľov za riekou Moravou.
Jeho príspevok bol publikovaný na stránkach českého Spolku pre pietne miesta, snažiaceho sa o zmapovanie a dôstojnú úpravu vojnových hrobov, čo je snaha určite úctyhodná a v súlade s podobnými aktivitami vo všetkých civilizovaných krajinách na svete. To, že na cintoríne sú legionárske hroby väčšina Novozámčanov azda ani nevie, že sú navyše zanedbané a bezmenné je náš spoločný morálny dlh.
Tento motív je však v článku F. Vrábela celkom podružný. Jemu ide skôr o stavanie súsoší a opätovné postavenie legionárov na piedestál slávy. To samozrejme nemá nič spoločného s pietou k padlým a nemohlo by sa podariť, ani keby to nerobil tak amatérsky a nesolídne, ako sme toho svedkami.
Predošetkým je potrebné povedať, že takmer všetok faktografický materiál autor príspevku čerpá z jediného článku A. Strbu a L. Szaba, ktorý vyšiel v týždenníku Castrum Novum 3. apríla 2007. [5] Niektoré fakty zmenil a doplnil propagandistickou omáčkou a posmešným tónom, ktorý je pôvodnému článku celkom cudzí.
Ťažko uveriť, že autor, ktorý sa považuje za historika, si neoveril pramene, na ktoré sa pôvodný článok odvoláva. Zoberme si ako príklad text nápisu na pamätníku. Slovenský Juh z 31. októbra 1936 ho uvádza nasledovne:
V Castrum Novum autori Strba-Szabó, resp. redaktori tento text reprodukovali s drobnými chybičkami:
a F. Vrábel mnohé z týchto chybičiek prevezme, alebo aj text, ktorý je v CN citovaný v zhode s originálom opraví v domnení, že ide o preklep. Je evidentné, že citovaný prameň nevidel.
Okrem neprofesionalizmu tohoto typu, sa však - zrejme pre zvýšenie propagandistického efektu - dopúšťa aj priamej falzifikácie:
Strba-Szabó o osudoch Kossuthovej sochy:
Kossuthovu bronzovú sochu zrútili v noci 22. mája 1919. Vytiahli ju na železničnú stanicu, kde sa stratila. Pravdepodobne ju dali roztaviť. Podstavec však naďalej zostal na svojom mieste v priestore, ktorý sa nachádza pred dnešným Obchodným domom Jednota. Zakryli iba nápis. V roku 1940 sochu opäť postavili na Hlavnom námestí (nie na pôvodnom mieste). O ďalšom osude podstavca poznáme nasledovné údaje: 28. mája 1946 ho na presúvacom valci prepravili do cintorína. Tam ležal zrútený na zemi (ako to vidieť aj na fotografii) do 31. októbra 1968. Odtiaľ sa dostal do zberného dvora komunálneho odpadu pod Kalváriou. Jeho osud sa odvtedy nedá ďalej sledovať. Vypuklý nápis „Kossuth” až do konca zostal na podstavci.
F. Vrábel o osudoch Kossuthovej sochy:
V Nových Zámkoch bola skutočne aj socha L. Kossutha, tá však stála pôvodne na námestí v meste, čo je od cintorína vzdialenosť takmer dva kilometre a ani socha ani jej podstavec nikdy na cintorín neboli premiestnené. Podľa dobových fotografií bol podstavec Kossuthovej sochy, ktorá bola ako symbol uhorskej štátnosti odstránená z námestia v roku 1919...
Potom azda neprekvapí, že spoliehajúc sa na programovú neznalosť vlastných dejín, predostrie čitateľovi takýto obraz o situácii na začiatku r. 1919:
Počas bojov o Slovensko v prvom polroku 1919 došlo v oblasti Štúrova a Nových Zámkov k prudkým bojom medzi československými vojakmi (legionári, četníci, sokoli, dobrovoľníci) a príslušníkmi maďarských vojsk. Vláda Mihálya Károlyiho a neskôr Bélu Kuna chcela udržať územnú integritu Uhorska stoj čo stoj za každú cenu, napriek tomu, že zástupcovia Slovákov v Turčianskom Sv. Martine už 30. októbra 1918 vyhlásili svoj úmysel vytvoriť s Čechmi spoločný štát.
Južné aj východné Slovensko je posiate hrobmi stoviek prevažne Čechov a Moravanov, ale aj Slovákov, ktorí ešte po celé mesiace po oficiálnom uzavretí prímeria na konci I. svetovej vojny v novembri 1918 museli so zbraňou v ruke vybojovať územie budúcej československej republiky.
Písať týmto spôsobom o mocensko-politickej situácii v prvej polovici r. 1919 je absurdné. Károlyiho pacifizmus je všeoecne známy, aj nad Novými Zámkami zhadzovali jeho letáky vyzývajúce na pokoj a dôveru v rozhodnutie budúcej mierovej konferencie (ktorá - ako všetci verili - bude rozhodovať v súlade s právom na sebaurčenie). Ťažko si predstaviť, žeby krvilačnému Károlyimu poskytla pražská vláda od 24. 7. do 16. 10. 1919 azyl a útočisko. Čo sa týka príchodu jednotiek Bélu Kuna na Slovensko, autor tu zabudol na nepatrný detail - útok československých jednotiek proti Maďarskej republike rád 27.4.1919...
Keď F. Vrábel ironizuje nad dezorientovanou novozámockou "marcovou mlaďou", ktorá prednášala plamenné prejavy 15. marca 2007 nad nesprávnym podstavcom, zosmiešnuje predovšetkým vlastný lživý pátos. Áno, zápas za slobodu bude vždy inšpirovať mladé generácie, nech už štátna moc podniká akékoľvek kroky na deštrukciu ich historickej pamäte - rúca sochy, zastrašuje, korumpuje. V rovnakom čase bude o odkaz marodérov a trafikantov, rôznych Radolov Gajdov, vždy len veľmi obmedzený záujem...
Na záver by sme p. Vrábelovi dali rovnakú dobrú radu, akou poslúžil George Bush ml. "dokumentaristovi" Michaelovi Moorovi: "Behave yourself, will ya? Go find real work!" tj.j. bolo by načase začať s poctivou prácou...
Poznámky:
[1] Reakcia p. F. Vrábela na článok o šurianskej konferencii
[2] "Nové refrény v starých pesničkách"...
[3] "Kuriózna oslava na hrobe čs. legionárov v Nových Zámkoch"
[4] Systémové zlyhávanie slovenskej historiografie. ÚPN usporiadal diskusný večer o J. Esterházym
[5] Spomienková slávnosť sa uskutočnila skutočne pri podstavci niekdajšej Kossuthovej sochy?