Svieži, agresívny až štvavý tón novín odzrkadľoval vysoké ambície jeho redaktorov - Masarykových žiakov a chudobných katolíckych klerikov, ktorí pochopili, aké nové a netušené možnosti a vplyv medzi pospolitým ľudom môžu získať sociálnou demagógiou, národnostným štvaním a útokmi na vysoký klérus. Pôvodne "katolícke" noviny načisto prepadli čaru horúčkovitého organizovania politických kampaní, ľudových zhromaždení, nátlakových akcií. Rozvinutý systém samospráv v Uhorsku ich udržiaval v stave permanentného predvolebného ošiaľu. Na druhej strane triezvy volebný systém na úrovni 6,4% volebného práva zaručeného majetkovým cenzom (viazaného na
zaplatenie cca 6-30 korún daní ročne) vytváral prirodzenú prekážku pre sociálnych populistov a nečudo že požiadavka všeobecného volebného práva zameraná na vylúpenie majetných vrstiev bola jednou z najdôležitejśích bodov "národnostného" programu. V každom prípade komentovanie šancí kandidátov a organizovanie ich kampaní do obecných, stoličných a parlamentných volieb boli ťažiskovou témou novín.
Ukončenie ich vydávania v apríli 1910 signalizovalo koniec masarykovskej akcie na Horniakoch a rozvrat v radoch navzájom spolupracujúcich i súperiacich frakcií Slovenskej národnej strany. Vonkajším prejavom tohoto rozvratu bola strata poslaneckých mandátov v paralmentných voľbách v r. 1910, keď po 7 mandátoch získaných v r. 1906 (Hodža, Kollár, Skyčák, Jehlicska, Bella, Blaho, Juriga) sa podarilo udržať iba dva (Skyčák, Blaho).
Potom, ako Ľudové noviny prestali v Skalici vychádzať, ich vydávanie pod názvom "Slovenské ľudové noviny" v Bratislave obnovili prívrženci formujúcej sa konzervatívnej katolíckej platformy na čele s A. Hlinkom. Tento prúd sa naplno etabloval organizačným osamostatnením Slovenskej ľudovej strany 29. júla 1913 v Žiline.
Chronológia v čase prvého uverejnenia obsahuje 355 článkov, niektoré z ktorých sú uverejnené iba vo fragmente a budú sa postupne doplňovať.
2015-08-06 05:32:31 xxx
Monografia o dvoch poslancoch, ktory sli do parlamentu v 1910? Excelentne.
2015-08-04 19:51:48 Admin
Obdobie pred prevratom "takmer nereflektovane sucasnou slovenskou histografiou"? Len na ilustráciu: V r. 1910 šli do parlamentu Skyčák a Blaho. O prvom nevyšla monografia dodnes, o druhom prvá a posledná v r. 1947.
2015-08-04 16:30:46 xxx
Obdobie pred prevratom je "takmer nereflektovane sucasnou slovenskou histografiou"? OMG.
2015-08-04 08:46:12 Moravík Ladislav
Milý Oti, hoci sa pozeráme na jednu vec, jednu historickú udalosť, máme iné názory. Veľmi výstižne to definoval už spomínaný rumunský historik Boia: "Každý v sebe nosíme zjednodušené antropologické východiská. Nie sú ani celkom nepravdivé, ani celkom pravdivé. Pred takmer 2500 rokmi otec histórie Herodotos po prvý raz načrtol kompletný obraz známeho sveta. No bol to naozaj ten skutočný svet, alebo skôr jeho ´grécka´ adaptácia, grécky pohľad na ´tých druhých´? Teraz máme určite oveľa viac informácií; avšak pochybujem o tom, že by sme boli objektívnejší alebo bez menších predsudkov ako Herodotos. Pozeráme sa na ´niečo´ dobre definované, ale stále sa pozeráme vlastnými očami. To ako ľudia zmýšľajú a čo si predstavujú je rovnako dôležité, (ak nie dôležitejšie) ako to, čo sa deje v skutočnosti."
A na záver k tejto problematike si dovolím citovať ešte jednu Boiovu myšlienku: "História slúži všade ako alibi; problémy sú v súčasnosti, nie v minulosti."
2015-08-04 07:13:26 Admin
Laci, veď aj Ukrajinci iba realizujú toto svoje základné ľudské právo, keď ho predávajú za pohánku. A tieto témy prispievajú k národnostnému porozumeniu aspoň nepriamo, keďže osvecujú zdroje a okolnosti vzniku neporozumenia...
2015-08-03 17:49:20 Moravík Ladislav
Oti, paralelu so Severnou Kóreou som použil skôr ako žart. Správne si poukázal na rozdiel medzi všeobecným volebný právom a samotným aktom voľby.
S čím už však nemôžem súhlasiť, je bagatelizovanie všeobecného volebného práva. Toto právo patrí medzi základné ľudské práva. Odopierať ho niekomu je nepriznávať osobe jej ľudskú dôstojnosť. Ľudia majú mať už podľa prirodzeného práva všetci rovnaké práva a povinnosti. Pôvod, či majetok nemôžu ľudskú bytosť zbavovať jej prirodzeného práva. Samotné voľby síce nezabezpečia pre krajinu blahobyt, ale sú predpokladom pre legitímne spravovanie štátu.
Neviem, či by si chcel žiť v takom štáte, kde by Ti volebné právo nebolo priznané, respektíve by Ti ho niekto odňal.
Vysťahovalectvo samozrejme pokračovalo aj po vytvorení prvej ČSR. V tom s Tebou súhlasím, ale zrejme tiež nie pre sociálnu demagógiu chudobných kňazov.
Oti, témy, ktoré vyhľadávaš neprispievajú k vytváraniu pokoja medzi Slovákmi a Maďarmi.
2015-08-03 17:11:44 Admin
Milý Laci,
mýliś sa, keď si myslíš že veľká vlna vysťahovalectva nepokračovala za ČSR. V skutočnosti ju zastavili až zmeny v am. imigračných zákonoch.
Mýliš sa tiež, keď kladieš rovnítko medzi "voľby" a "všeobecné volebné právo". Mne sa zdá, že vš. volebné právo ešte žiadnu krajinu k blahobytu nepriviedlo (môžem sa mýliť). Na Ukrajine (čo nie je žiadna Sev. Kórea) v meste Černigov boli predminulý týždeň doplňujúce voľby, ľudia boli ochotní stáť 10 hodín rade na pohánku, ktorú rozdával jeden z kandidátov, toľko boli ochotní čakať, aby predali svoj hlas...
2015-08-03 10:46:39 Moravík Ladislav
Milý Oti,
nedávno som prečítal knihu od rumunského historika Luciana Boia Rumunsko - krajina na hranici Európy (Kalligram 2012). Uvedomil som si, že v mnohom sa osud rumunského a slovenského národa podobali a podobajú. Boia dosť kriticky pristupuje pri hodnotení rumunských dejín, rozhodne ich neidealizuje. Podáva obraz aj uhorskej politiky a v mnohom sa zhoduje s vyjadreniami prispievateľov Ľudových novín.
Najväčšia vlna vysťahovalectva z Uhorska bola v posledných dvoch dekádach pred 1.sv.vojnou. Muži-živitelia rodín sa zrejme z vlasti vysťahovávali len v dôsledku "sociálnej demagógie chudobného katolíckeho kléru". Apropo - byť chudobný, neznamená automaticky byť aj hlúpy.
Priznať právo voliť len (ako sám uvádzaš) 6,4% obyvateľom je podľa Teba "triezvy volebný systém". V súčasnosti má takýto "triezvy volebný systém" jedine Severná Kórea. A aká škoda, že svet to nevie pochopiť!