Úvodná scéna je z lekárskej ordinácie,  kde sa hlavný hrdina dozvie od maďarsky hovoriacej doktorky, že mu ostáva 3-6 mesiacov života. Po návrate do práce obeduje v policajnej kantíne s kolegami a šéf mu oznámi že ho posiela na služobku "upratať prípad", keďže sa s miestnymi dohovorí. Prípadom je neštastná smrť mladíka na polovačke organizovanej pre vysokých funkcionárov.

Vyšetrovateľ po príchode rýchlo zistí, že miestni policajti už upravili spis a vynechali z neho páchateľa - ministra životného prostredia Bergera, ktorý v osudovej chvíli stisol spúšť. Berger hovorí z nejakého dôvodu po česky, pred 30-mi rokmi sa vrátil s manželkou z emigrácie, bojuje za čistú vodu proti lobistom z Bruselu. Je morálnou autoritou, zárukou čistej vody pre budúce generácie. Má výčitky svedomia, chce abdikovať, alebo aspoň spáchať samovraždu. Po celý čas vyzerá byť 5 minút pred infarktom a sťažuje sa, že sa cíti byť bezmocným. Premiérka ho však politicky potrebuje,  organizuje zahladenie kauzy cez policajného náčelníka.

Vyšetrovateľ sa vráti do Bratislavy, má konfliktný rozhovor so svojim nadriadeným, ale vysvitne, že jediné čo chce, aby to nebolo zadarmo. Potajomky si rozhovor so šéfom nahrá, aby si svoju odmenu poistil. Dohodnú sa aj na spôsobe ako prípad uzavrieť - má nájsť niekoho z miestnych účastníkov poľovačky, ktorý za príslušnú odmenu zoberie vinu na seba. Vyšetrovateľ takého na druhý pokus aj nájde. O prvom adeptovi vysvitne že opatruje starú matku a tá mu kladie na srdce aby sa oženil - vyšetrovateľ ho takpovediac z humanitárnych dôvodov nechá ísť. Druhý adept je svojhlavý chytrák, pytliak, bývalý policajt. Najprv sa zdráha, ale potom ako mu zastrelia psov, pristúpi na deal. Rodičia obete sú zdrvení, otec tuší že miestni policajti vedia viac než mu povedia, ale uverí v nepravého páchateľa. Sestra obete sa pokúša hovoriť s vyšetrovateľom, ale jej "každý má právo poznať pravdu" nenachádza odozvu.

Do prípadu sa pripletie investigatívna novinárka, ktorá prostredníctvom jediného telefonátu rozlúskne prípad, akurát o ňu kvôli obavám zo súdnych žalôb redakcie nemajú záujem. Vyšetrovateľovi dá ultimátum, ale divák sa nedozvie či svoje hrozby neskôr aj splní.

Vzápätí v prítomnosti TV štábov prebehne spektakulárne zatýkanie nepravého páchateľa a vyšetrovateľ prostredníctvom svojej nahrávky primeje náčelníka, aby mu vyplatil sľúbenú odmenu.

Celý príbeh je veľmi autentický, postavy sú pomerne prepracované, každý má svoje problémy - miestni policajti napríklad s pretekajúcou žumpou. Sme svedkami rodinnej idily ako vyšetrovateľ so svojou mladou ženou vychovávajú synčeka ktorého uspávajú cez policajnú vysielaćku. V deň pohrebu rodine obete privezie sused drevo na zimu.

Nominálne je film uvádzaný ako prípadová štúdia o tom, ako moc deformuje charaktery, ale v skutočnosti je to jemná perokresba o tom, prečo sa tak môže diať. Nefungujú inštitúcie a aktéri sú neslobodní ľudia, ktorí sa správajú ako poddaní voči vrchnosti. Nikto nikomu nemôže veriť, všetci sa niečoho boja, sledujú individuálne stratégie na spôsob "bližšia košeľa ako kabát". Starajú sa len o dobro svojej rodiny, čím v konečnom dôsledku pripravujú pre svoje deti pekelnú budúcnosť.

Drobní policajti s veľkou rutinou porušujú prísahu a faľšujú spis, naučili sa poslúchať. Vyšetrovateľ tiež nemá problém s porušením zákona, len si chce zabezpečiť rodinu po svojej smrti. Policajný šéf by takisto nerobil túto špinavú prácu, keby sa nebál vyhazovu. A dokonca aj otec mladíka má maslo na hlave, veď poslal chlapca za pomocníka na poľovačku aby sa zavďačil pánom. A aj nevinný človek po miernom nátlaku pristúpi na priznanie viny za to čo neurobil.

Vo filme sa každý niečoho bojí a má k tomu dobrý dôvod. Jedinou svetlou postavou je sestra obete a jej presvedčenie že "každý má právo poznať pravdu". Že práve mladá generácia má šancu vymaniť sa zo zovretia strachu a lži ilustruje aj to, keď vyšetrovateľovi prezradí že i s bratom plánovali útek z domu...