K diskusii o veterných elektrárňach: Veterné elektrárne zosilňujú sucho a prívalové dažde
Oto Psenak 
24-04-21 
3,338 
K článku o o veterných elektrárňach sme dostali list od čitateľa: Vážená redakcia, náhodou som zachytil diskusiu vo Vašich novinách o veterných elektrárňach v okoli Nových Zámkov, odkiaľ pochádzam a tak občas sledujem dianie. Zaoberám sa s energetikou a problematikou veterných elektrární. Problematika VE je zložitejšia ako sa na prvý pohľad zdá. Stavať ich na úrodnej pôde pri dostatku elektrickej energie včítane distribúcie zdá sa mi nevhodné.V Roľnickych novinách mi 3.1.2024 uverejnili članok o zložitosti tejto problematiky. Text a mapu tohto článku Vám ponúkam do diskusie.
mapa: VKU Harmanec
Veterné elektrárne zosilňujú sucho a prívalové dažde
Severozápadné a severné prúdenie prináša vlahu do Európy. Prúdenie z Atlantiku je určené prevažne Golfským prúdom a geografiou nížin a pohorí v Európe. Pyreneje, Alpy, Karpatský oblúk, Škandinávske vrchy, nemecká, poľská, pádska nížina a podunajská kotlina významne ovplyvňujú prúdenie. V posledných desaťročiach sa v Európe stále častejšie vyskytujú anomálie extrémneho sucha a prívalových dažďov. Je ustálený názor, že tieto anomálie spôsobuje zvýšená produkcia CO2 a otepľovanie planéty. Z tohto dôvodu je snaha odklonu od fosílnych palív a orientácia na zelené energie napr. veterné turbíny.
Hypotéza
Predkladám hypotézu, že výstavba veterných elektrární významne zosilňuje nepriaznivé extrémy počasia v Európe /sucho, zrážky/, ktoré zapríčiňuje nadmerná produkcia CO2 a otepľovanie planéty. Hypotézu zakladám na fyzikálnom zákone o zachovaní energie a na zmene topografickej situácie Európy spôsobenej veternými elektrárňami. Negatívny vplyv veterných elektrární je okamžitý oproti vplyvu emisií CO2. Znižovanie emisií má hlavne globálny vplyv a prejaví sa v dlhšom časovom období.
Zákon zachovania energie
Veterné elektrárne sa umiestňujú tam, kde sú najpriaznivejšie veterné pomery. Lemujú pobrežie západnej Európy, Írske more, Severné more. Biskajský záliv, Írske a najmä Severné more pôsobia ako urýchľovací lievik pre západné a severozápadne prúdenie. Ideálne pre získavanie elektrickej energie z vetra. V súčasnosti je inštalovaný výkon veterných elektrárni cca 70 000 MW, cieľ do r. 2030 je 150 000 MW. Zo zákona o zachovaní energie vyplýva, že keď sa odoberie určite množstvo energie zo vzdušných prúdov, ich dosah sa skráti. O koľko? Pre porovnanie, blok jadrovej elektrárne má výkon cca 1000 MW. Vzdušné prúdy prinášajúce vlahu do Európy sú ochudobňované o energiu inštalovaného výkonu 70 cieľovo až 150 blokov jadrových elektrární a plus straty z účinnosti /cca 0,35/ veterných turbín. Toto množstvo nie je zanedbateľné, aj keď energia vzdušných prúdov je rádovo vyššia. Zákon zachovania energie platí. Prúdenie vzdušných prúdov od Atlantiku je ochudobňované o takéto množstvo energie. Toto množstvo znižuje dosah prúdenia, ktoré je rozhodujúce pre zrážkovú činnosť. Veterné elektrárne vytvárajú nový pás „pohoria“, ktorý skracuje dosah vlhkého atlantického prúdenia a vytvára nové suché oblasti. Severné Taliansko, východné Poľsko, južná Morava, Záhorie, východné Slovensko, východné Maďarsko, budú sužované narastajúcim a dlhotrvajúcim suchom s negatívnym dopadom na poľnohospodárstvo a biodiverzitu krajiny.
Zmena mapy Európy
Pohoria ovplyvňujú prúdenie vzduchu, počasie aj zrážky. Veterná elektráreň je turbína s vrtuľou na stožiari, pričom najvyšší bod je 150 – 250 m nad terénom. Plocha opisovaná krídlami vrtule je cca 4 futbalové ihriská. Väčšina pohorí má predhoria, ktoré sa postupne zvyšujú, plynule vytláčajú prúdenie smerom hore, odpor je nižší. Veterné elektrárne predstavujú skôr kolmú stenu.
Víry a turbulencie ovplyvňujú vzdušné prúdy. Každá veterná elektráreň, turbína je generátorom a zosilňovačom vírov a turbulencií. V technických vedách sú tieto javy skúmané pri navrhovaní vodných turbín. V prírode je každé prúdenie vzduchu turbulentné, t j. aj bez veterných elektrární. Veterne turbíny zvyšujú hodnoty turbulentného prúdenia. Pri turbulentnom prúdení rýchlosť a tlak oscilujú v priestore a v čase. Ak sa dosiahnu extrémne hodnoty, tak sa prejavia prudkými búrkami a prívalovým dažďom. Vyrovnanie extrémnych hodnôt sa deje v lokálnych oblastiach Európy, kde sa predtým prívalové dažde nevyskytovali.
Vzdušné prúdy vzhľadom na odber energie veternými elektrárňami majú skrátený dosah a majú menej vlahy, strácajú ju v prívalových dažďoch ešte na pobreží západnej Európy. Z hypotézy a z mapy Európy vyplýva, že suchami budú stále viac sužované poľské nížiny, pádska nížina a podunajská kotlina. Pri pádskej nížine sa prejaví aj oslabenie prúdenia na prekonanie Álp. Prívalové dažde sa budú vyskytovať náhodne, ale najmä v západnej Európe - Francúzsko, Holandsko, Nemecko.
Hypotéza sa potvrdí, ak sa zistí korelácia medzi časovou osou inštalácie veterných elektrární a extrémami počasia. Cieľom hypotézy je podnietiť komplexné skúmanie vplyvov veterných elektrární na celú Európu. Po poznaní problému sa upraví dizajn veterných turbín a ich rozmiestňovanie. Znalosť presnej topografie veterných elektrární, histórie meteorologických údajov a matematické modelovanie umožňuje exaktné skúmanie týchto javov. Opäť je tu paradox, že negatívne účinky veterných elektrární sa prejavujú najmä mimo krajín kde vzniká benefit.
Ing. Peter Kalina, Bratislava, Remus s.r.o.