V 28 kapitolkach uvádza svoje eseje a publicistiky o kľúčových témach slovenskej identity. Ako hlavný rozpor na Slovensku vníma rurálno-urbánne delenie spoločnosti, kde vidiek reprezentuje regres a mestá pokrok. Dôvodom spiatočníctva a zaostalosti je podľa neho uhorská tradícia a socializmus, kým svetlými kapitolami prispeli do národného príbehu Štúrovci, ich romatické povstanie 1849/49, evanjelici a predvojnové Československo.

Kniha akiste poteší bratsilavských intelektuálov lebo vedec-antropológ dokazuje ich nadradenosť a dejinné určenie včítanie spôsobu ako prezentujú slovenský národný príbeh. Najmä sa im zapáči ako autor posmešne charakterizuje vidiek ako priestor, kde sú ľudia často ovládaní bludnými predstavami a nostalgickými ilúziami.
Vníma vidiečanov ako obyvateľov, ktorí sú náchylní na podporu reakcionárskeho populizmu a konšpiračných teórií. Podľa neho tento „postagrárny“ svet podporuje politikov, ktorí „vodu kážu a víno pijú,“ pričom vidiečania akceptujú rodinkárstvo a korupciu. Dedina slúži ako zdroj politického mýtu, v ktorom sa realita stráca v predstave harmonického života na vidieku. Tento obraz je podľa neho neoddeliteľne spojený s romantickým tradicionalizmom a blúznením o ideálnej minulosti, ktorá nikdy neexistovala. Vidiek je vykreslený ako miesto, kde ľudia milujú symboliku a rituály, ktoré zdôrazňujú ich údajnú čistotu a „zdravý rozum,“ ale v skutočnosti ich spája sklon k šarlatánstvu a podliehaniu populistickým klamstvám.

Ale odznie i kritika na adresu mestských elít, napríklad že tolerujú „alternatívne pravdy“ v mene intelektuálnej slobody čím prispievajú k rozmazaniu hraníc medzi pravdou a fikciou a šíreniu konšpiračných teórií a fašizmu. Autor zdôrazňuje, že mestské elity sa často vyhýbajú ťažkým historickým otázkam, ako sú neprávosti spáchané v minulosti, a to vedie k oslabeniu demokratického tlaku na pravdu a zodpovednosť. Takéto správanie elít, podľa Buzalku, prispieva k politickému zmätku a umožňuje radikálnym a populistickým hnutiam získavať popularitu.

Podrobný obsah jednotlivých kapitol:

V prvej kapitole, Slovenský zelený údel, autor navrhuje, že udržateľný rozvoj vidieka by mohol byť základom prosperity celej krajiny, pričom dôraz kladie na „progresívny populizmus“ prepojený s historickou pamäťou. O trvácnosti romantického vodcovstva skúma, prečo charizmatickí vodcovia na Slovensku majú stále úspech, najmä na vidieku, kde osobné vzťahy prevládajú nad ideológiou.
V tretej kapitole, Kultúrna ekonómia vylúčenia a integrácie, Buzalka analyzuje, ako ekonomické a kultúrne faktory ovplyvňujú medzietnické vzťahy, pričom poukazuje na pretrvávajúcu sociálnu exklúziu. Čo sa stalo s OS-ou liberálneho konsenzu? reflektuje úpadok liberálnych hodnôt na Slovensku a ich nahradenie populistickými a nacionalistickými naratívmi. V eseji Víno a sloboda, alkohol slúži ako metafora na pochopenie spoločenských rituálov a ich prepojenie s hodnotami. Československo ako pamäť a ideál rozoberá historickú pamäť po rozdelení Československa a jej vplyv na súčasnú slovenskú identitu.
Kapitola Východná hranica ako svedomie utečeneckej krízy zobrazuje východnú hranicu ako symbol svedomia pri riešení migrácie, pričom autor skúma slovenské postoje k utečencom. Utečenci u šovinistov analyzuje reakcie nacionalistických hnutí voči migrantom a odhaľuje hlbšie sociálne nálady. Dedinskí udavači sa zaoberá kolektívnou pamäťou a odpúšťaním krívd z minulosti, pričom upozorňuje na morálne dilemy spojené s historickými udalosťami.
V kapitole O dôstojnosti akademickej samosprávy Buzalka kritizuje ohrozenia akademickej slobody a diskutuje jej kľúčovú úlohu v demokratickej spoločnosti. Pravda uprostred volá po rovnováhe medzi extrémnymi názormi, zdôrazňujúc dôležitosť zmierlivej verejnej diskusie. O obilí a násilí skúma, ako poľnohospodárska produkcia ovplyvňuje násilie v spoločnosti, zatiaľ čo Slovenská kaviareň rozoberá fenomén intelektuálnej diskusie a jej vplyv na verejnú mienku.
V kapitole Protokol slovenských mudrcov autor ironizuje rozšírené konšpiračné teórie a ich vplyv na verejnosť. Extrém ako med vysvetľuje príťažlivosť extrémizmu a jeho podobnosť so sladkosťami, ktorým ľudia neodolajú. Vatry a holokaust upozorňuje na potrebu kolektívnej pamäti, aby sa zabránilo opakovaniu historických tragédií. Luteránsky moderný hriech skúma, ako sa staré náboženské koncepty transformujú v moderných morálnych debatách.
V kapitole Čo strácame pádom strany Most-Híd? Buzalka hodnotí politické dôsledky rozpadu strany Most-Híd pre slovensko-maďarské vzťahy. O pandémii a zmenách živobytia analyzuje, ako COVID-19 ovplyvnil ekonomické podmienky a spoločenské vzťahy. Kargo kult populizmu prirovnáva populistické hnutia k imitácii úspešných systémov bez pochopenia ich podstaty, zatiaľ čo Výter z nosa ako rituál zjednotenia popisuje pandemické rituály ako symboly spoločenskej solidarity.
Plagiát ako intimita štátu odhaľuje, ako škandály s plagiátorstvom podkopávajú dôveru v politické inštitúcie, a Kultúra a demokracia skúma, ako kultúrne hodnoty ovplyvňujú politické procesy. V kapitole Pápež pokrokárov autor analyzuje vplyv pápeža Františka na moderné myšlienkové prúdy, zatiaľ čo Výročie Novembra, maďarská otázka a slovenská ľahostajnosť poukazuje na zanedbávanie slovensko-maďarských vzťahov zo strany väčšinovej spoločnosti.
V kapitole Fašizmus našich čias Buzalka varuje pred modernými formami fašizmu a ich hrozbou pre demokraciu. Čo znamená štvrté víťazstvo Viktora Orbána? rozoberá jeho geopolitický vplyv na Slovensko. Sčítanie ľudu ako obraz krízy autority odhaľuje prehlbujúcu sa nedôveru vo verejné inštitúcie, čo odráža krízu autority v štáte.

Tieto kapitoly spoločne vytvárajú komplexný obraz o dynamike slovenskej spoločnosti, jej historických koreňoch, súčasných výzvach a nevyhnutnosti nájsť rovnováhu medzi tradíciou a modernitou. Autor podáva konzistentný obraz ako bol vytvorený a kultivovaný slovenskými intelektuálmi od polovice 19. storočia. Na čo nedáva odpoveď je, prečo sa v zlomových historických chvíľach vždy podľahli a stále prehrávajú zápas s konzervativizmom a tmárstvom a či náhodou nie je faloš a lož založená v sam otných základoch modernej slovenskej štátnosti. Kam by až bratislavskí intelektuáli mohli zájsť v otváraní "ťažkých historických otázok" bez toho aby ich nevyhlásili za nepriateľov štátu a Šorošových agentov?