Jednotlivé kapitoly prinášajú pohľady na konkrétne aspekty problému, analyzujú ich historické súvislosti

Kniha začína predhovorom, ktorý napísal odborník na dezinformácie a extrémizmus Daniel Milo. Milo vysvetľuje, že hoaxy nie sú iba moderným fenoménom, ale majú hlboké historické korene. Poukazuje na to, ako dezinformácie viedli k nebezpečným dôsledkom v minulosti, pričom pripomína potrebu aktívneho boja proti nim. Tým nastavuje tón pre zvyšok knihy.

Prvá kapitola s názvom „Od amerického chrobáka cez čierne sanitky po slovenského teroristu“ spája historické a súčasné dezinformácie. Autor začína mýtom o „americkom chrobákovi“ z čias komunizmu, ktorý bol vytvorený na diskreditáciu USA. Ďalej opisuje hoax o čiernych sanitkách, ktoré údajne unášali deti na orgány pre Západ. Kapitola vrcholí opisom moderných tragických udalostí, ako bol teroristický útok na Zámockej ulici, ktorý ilustruje, ako nebezpečné môžu byť súčasné konšpiračné teórie.

V kapitole „11 000 afrických migrantov príde na Slovensko“ autor analyzuje dezinformačné kampane z roku 2015, keď sa na vrchole migračnej krízy objavili lživé správy o hrozbe masovej migrácie na Slovensko. Tieto hoaxy vyvolávali strach a xenofóbiu, čo niektoré politické skupiny využili na získanie moci. Autor detailne opisuje mechanizmus šírenia týchto klamstiev a ich vplyv na verejnú mienku.

Nasleduje „Rozhovor s Iračanom Vianom Eliasom“, ktorý ponúka autentický pohľad na migráciu. Elias hovorí o vlastných skúsenostiach, ťažkostiach a predsudkoch, ktorým musel čeliť na Slovensku. Tento rozhovor dáva ľudskú tvár problému migrácie a odhaľuje, ako dezinformácie negatívne ovplyvňujú životy ľudí.
Kapitola „Pandémia hoaxov“ sa sústreďuje na falošné správy, ktoré sa masovo šírili počas pandémie COVID-19. Autor skúma, ako tieto dezinformácie ovplyvnili správanie ľudí, od popierania pandémie až po odmietanie očkovania. Kapitola detailne analyzuje mechanizmy, ktorými sa dezinformácie šíria, a ich deštruktívny vplyv na spoločnosť.

V kapitole „Nech aj skapem, ale očkovať sa nedám“ sa Púchovský venuje antivakcinačným kampaniam a tomu, ako sa niektoré skupiny cielene snažili šíriť nedôveru vo vakcíny. Opisuje konkrétne prípady, keď jednotlivci a skupiny šírili falošné informácie, a skúma motivácie, ktoré za tým stáli.
Kapitola „Ako išiel hoax na vandrovku“ ukazuje, ako sa hoaxy menia a adaptujú podľa aktuálnych spoločenských nálad. Dezinformácie majú schopnosť prechádzať rôznymi mutáciami, aby sa udržali relevantné a stále pútali pozornosť. Autor vysvetľuje, ako tieto transformácie prebiehajú, a poukazuje na ich vplyv.

V kapitole „Ako poraziť hoaxy?“ autor ponúka praktické rady a stratégie, ktoré môžu pomôcť pri boji s dezinformáciami. Hovorí o dôležitosti kritického myslenia a overovania informácií, a povzbudzuje čitateľov, aby boli aktívnymi bojovníkmi proti klamstvám a manipuláciám.

„Rozhovor s vedkyňou Vladimírou Čavojovou“ prináša odborný pohľad na psychológiu a spoločenské faktory, ktoré ovplyvňujú vnímanie a šírenie hoaxov. Čavojová vysvetľuje, prečo sú niektorí ľudia náchylnejší veriť dezinformáciám a ako by sa dala zvýšiť odolnosť spoločnosti voči hoaxom.

V kapitole „Republika hoaxu, Hoaxová republika“ sa autor zamýšľa nad tým, prečo sú Slováci náchylní veriť konšpiračným teóriám. Vysvetľuje to historickými a kultúrnymi faktormi, ktoré ovplyvňujú slovenskú mentalitu. Poukazuje na to, ako sa dezinformácie stali bežnou súčasťou verejného diskurzu.

Kapitola „Rusko nikdy nenapadne Ukrajinu“ rozoberá šírenie proruských dezinformácií pred a po ruskej invázii na Ukrajinu. Autor detailne opisuje, ako sa na Slovensku šírili tvrdenia, že Rusko sa len bráni, a ako tieto dezinformácie podkopávajú dôveru vo verejné inštitúcie a demokratické procesy.

„Informačná operácia Ladomirová“ je prípadová štúdia konkrétnej dezinformačnej operácie, ktorá mala destabilizovať slovenskú spoločnosť. Autor analyzuje, ako takéto kampane prebiehajú, a poukazuje na nebezpečenstvo, ktoré predstavujú pre národnú bezpečnosť.

Kapitola „Rozhovor s exstarostom Ladomirovej Vladislavom Cuperom“ je rozhovorom, ktorý odhaľuje miestne skúsenosti s dezinformáciami a ukazuje, ako tieto falošné správy dokážu rozvrátiť aj menšie komunity.

V kapitole „Ak prehráme, voľby boli sfalšované“ sa autor venuje naratívu spochybňovania volebných procesov. Ukazuje, ako sa tento hoax šíri, a analyzuje jeho dôsledky na politickú stabilitu a dôveru v demokratické inštitúcie.

Kapitola „Slovensko bez hoaxov?“ skúma možnosti, ako by Slovensko mohlo znížiť vplyv dezinformácií. Autor sa zamýšľa nad tým, či je vôbec možné vytvoriť spoločnosť odolnú voči hoaxom, a zdôrazňuje, že je potrebná kolektívna snaha.

„Hoaxy sa na nás nelepia“ je kapitola o tom, prečo niektoré hoaxy nezasiahnu slovenskú spoločnosť tak výrazne ako iné. Autor vysvetľuje, aké faktory spôsobujú, že niektoré dezinformácie sú menej úspešné a rýchlo zanikajú.

Kapitola „Túto kapitolu nevynechajte“ je autorovým apelom na čitateľov, aby si uvedomili dôležitosť vzdelávania a šírenia povedomia o dezinformáciách. Autor zdôrazňuje, že každý má svoju rolu v boji proti hoaxom.

Kniha končí kapitolou „Lovec hoaxov“, ktorá sumarizuje skúsenosti autora z prvej línie boja proti dezinformáciám. Púchovský hovorí o osobných výzvach, útokoch, ktorým čelil, a vyzýva čitateľov, aby nikdy nezanevreli na pravdu. Táto kapitola je silným vyvrcholením a výzvou, aby sa každý z nás postavil proti klamstvám a bojoval za fakty.

---

Hoaxy a zápas s nimi v chronológii Watson.sk: