Kniha týždňa: Petr Nutil, Média, lži a příliš rychlý mozek (Grada Praha 2018)

Oto Psenak

25-11-16

787

Kniha Média, lži a příliš rychlý mozek vyšla v roku 2018 a neskôr bola dotlačená v rokoch 2019 a 2022. Autorom knihy je Petr Nutil, český novinár, grafik a zakladateľ fact-checkingového webu Manipulátoři.cz. Autor dlhodobo pôsobí v oblasti mediálnej kritiky, propagandy, hoaxov a psychológie iracionality. Spolupracuje s Nadačným fondom nezávislej žurnalistiky. Jeho ambíciou je popularizovať mediálnu gramotnosť a podporovať kritické myslenie v spoločnosti. Význam knihy spočíva v jej schopnosti prepojiť psychológiu ľudského uvažovania s analýzou mediálneho prostredia a správania na internete. Autor sa snaží vytvoriť popularizačnú príručku, ktorá vysvetľuje mechanizmy dezinformácií, fungovanie propagandy, argumentačné fauly a najmä mentálne skraty, ktoré umožňujú ich šírenie a úspech. Text je koncipovaný tak, aby pomohol čitateľovi pochopiť, prečo sú ľudia náchylní veriť lžiam, ako funguje skupinové myslenie, prečo sociálne siete posilňujú radikalizáciu a akým spôsobom je možné overovať informácie v preplnenom informačnom priestore. Kniha vysvetľuje riziká postpravdivého sveta a poskytuje praktický návod, ako sa brániť manipulácii. Autor pritom zdôrazňuje najmä potrebu kritického myslenia a schopnosti odlišovať fakty od interpretácií.

Kniha začína vysvetlením svojho vzniku a motiváciou autora, ktorý dlhodobo pôsobí vo svete odhaľovania dezinformácií a manipulácií. Dostal sa opakovane k tým istým otázkam o tom, ako spoznať hoax, ako odlíšiť pravdu od lži, prečo nás médiá klamú, ako funguje mediálna gramotnosť a prečo kritické myslenie nie je len luxusom, ale nutnosťou. Autor uvádza, že ľudské myslenie je stále poznačené evolučnými vzorcami, v ktorých rýchle emocionálne reakcie dominujú nad racionálnym posudzovaním. Žijeme v dobe, ktorú niektorí označujú za postpravdivú, pretože fakty prestávajú byť rozhodujúcim kritériom a do popredia sa dostávajú najmä silné emócie, identitárne príbehy a manipulatívne narratívy. Úvod objasňuje, že väčšinu sveta poznávame sprostredkovane cez médiá a že vnímanie reality je dnes výrazne deformované množstvom dostupných informácií, ktoré si selektujeme podľa už existujúcich presvedčení. Preto autor považuje za nevyhnutné predstaviť pojmy a kontexty, bez ktorých nemožno porozumieť tomu, ako naše myslenie funguje, ako vzniká propaganda, ako sa šíria hoaxy a ako sa vyhnúť mentálnym skratkám.
Prvá časť knihy skúma človeka a jeho myseľ. Autor sa zamýšľa nad tým, na čom skutočne záleží pri našom rozhodovaní a akú rolu zohráva kombinácia racionálneho jazdca a intuitívneho slona, metafory prevzatej z psychológie. Ukazuje, že značná časť nášho každodenného rozmýšľania nie je výsledkom pomalého analytického myslenia, ale rýchlych automatických pochopov, ktoré sú často chybné. Vysvetľuje fungovanie „plazieho mozgu“, teda rýchleho intuitívneho systému, ktorý je praktický pri prežití, ale mimoriadne náchylný na skreslenia. Opisuje slepé škvrny v myslení, čiže tendenciu vidieť chyby u ostatných a ignorovať ich u seba. Pozornosť venuje aj slávnemu experimentu so sudcami, ktorí rozhodovali prísnejšie, keď boli hladní, čím ukazuje, ako málo racionálne sú mnohé naše úsudky.
Dôležitou témou je poslušnosť a konformita. Autor uvádza známe experimenty, ktoré dokázali, že ľudia majú silnú potrebu prispôsobiť sa skupine, aj keď je skupinový názor nesprávny. Ukazuje, ako konformita vedie k slepému nasledovaniu autorít a k skupinovej hlúposti, ktorá môže eskalovať až do nebezpečných sociálnych javov. Pri opise sociálnej nákazy vysvetľuje, ako sa emócie a názory šíria napodobňovaním, čo vysvetľuje nevypočítateľné kolektívne reakcie v spoločnosti.
Ďalšia kapitola sa venuje polarizácii spoločnosti a zrodu radikalizmu. Autor uvádza, že internet zosilňuje skupinové rozdelenie, pretože umožňuje vytváranie izolovaných bublín, v ktorých sa presvedčenia utvrdzujú a extrémne názory rastú. Anonymita v online priestore odstraňuje sociálne brzdy a uľahčuje agresívne správanie, čo prispieva k radikalizácii jednotlivcov. Popisuje cestu, ktorou bežný človek prejde od neistoty a frustrácie až po prijatie radikálneho pohľadu, najmä vďaka jednoduchým odpovediam, ktoré extrémne ideológie ponúkajú. Autor napokon vysvetľuje recept na násilné správanie, v ktorom sa spája skupinová dynamika, frustrácia a manipulácia.
V nasledujúcej časti sa kniha zaoberá ľudskou tendenciou veriť prorokom, mýtom a falošným predpovediam. Vysvetľuje, že absurdita je súčasťou ľudskej povahy a že mnohé naše presvedčenia nie sú založené na racionalite, ale na potreba poriadku, zmyslu a jednoduchého vysvetlenia sveta. Autor ukazuje, prečo ľudia veria tomu, čomu veria, a ako sa to spája s psychologickými potrebami ako identita, bezpečie a kontrola. Rozoberá ilúzie znalostí, retrospektívnu istotu a prehnané sebavedomie ohľadom budúcnosti, ktoré podporuje pocit, že „sme to predsa vedeli“. Kritizuje skreslený pocit istoty, ktorý nemá nič spoločné s reálnou znalosťou.
Kniha sa zaoberá aj Thomasovým teoremom, podľa ktorého to, čo ľudia považujú za reálne, má reálne dôsledky, aj keď to objektívne nie je pravda. Autor uvádza príklady sebe-naplňujúcich proroctiev a Pygmalionského efektu, ktoré dokazujú, že očakávania ovplyvňujú správanie a vytvárajú nové skutočnosti. To otvára tému, ako interpretácia udalostí môže byť dôležitejšia než udalosti samotné.
Druhá časť knihy sa venuje médiám, manipulácii a propagande. Autor zdôrazňuje, že dnes už „nežijeme s médiami, ale v nich“, pretože mediálny obraz sveta je hlavný zdroj toho, čo považujeme za realitu. Vysvetľuje, že médiá nevznikajú vo vákuu, majú svoje ciele, svoje ekonomické záujmy a svoje publikum, ktoré musia udržiavať pozornosťou. Dôležitým bodom je analýza toho, prečo potrebujeme mediálnu gramotnosť a ako médiá formujú strach – napríklad z terorizmu, ktorý je v bežnom živote štatisticky zanedbateľný, ale mediálne extrémne viditeľný. Ukazuje, že ľudia hodnotia svet podľa toho, čo vidia, nie podľa toho, čo je pravdepodobné, a preto veľmi atraktívne tragické udalosti vyvolávajú neprimerané obavy.
Kapitoly sa zaoberajú aj silou médií, ktorá spočíva v ich schopnosti interpretovať realitu namiesto toho, aby ju iba sprostredkovali. Autor varuje pred chybnými úsudkami a ukazuje konkrétne techniky mediálnej manipulácie, medzi ktoré patrí napríklad zamlčovanie kontextu, výber detailu, ktorý podporuje určité emócie, konštrukcia nepriateľa či apel na strach. Zdôrazňuje, že pochopenie médií je kľúčom k pochopeniu spoločnosti.
Ďalšia časť knihy sa venuje kritickému mysleniu. Autor vysvetľuje jeho význam, opisuje pascu absolútnej nedôvery, v ktorej človek začne spochybňovať úplne všetko, čím sa paradoxne stáva ešte zraniteľnejším voči manipulácii. Zdôrazňuje potrebu kontextuálneho posudzovania pravdy a schopnosti čítať text kriticky. Podrobne rozpracúva myšlienkové chyby a heuristiky, ktoré vedú k skratkovitému uvažovaniu, a uvádza tri známe epistemické břitvy – Occamovu, Humeovu a Popperovu – ako nástroje logického posudzovania tvrdení.
Nasledovné kapitoly sa sústreďujú na argumentačné fauly, ktoré ľudia používajú vedome aj nevedome. Autor vysvetľuje, čo argumentačné chyby sú, prečo sú nebezpečné a prečo sú také účinné pri presviedčaní. Uvádza najčastejšie rétorické triky, ktoré sa objavujú v politike, médiách aj medzi bežnými ľuďmi.
Veľký tematický blok tvorí rozbor hoaxov. Kniha vysvetľuje ich históriu, typické znaky, dôvody, pre ktoré ľudia hoaxom veria, ako aj ich škodlivosť. Rozoberá psychologické mechanizmy, ktoré stoja za virálnosťou nepravdivých príbehov, ako aj to, že hoaxy často slúžia presne definovaným propagandistickým cieľom. Autor uvádza známe príklady hoaxov z histórie a vysvetľuje, ako sa využívajú na manipuláciu.
V kapitole o propagande sa kniha vracia k historickým koreňom tejto techniky a rozoberá prepojenie propagandy s predsudkami, nenávisťou a dehumanizáciou. Ukazuje, ako propaganda viedla od stereotypov k pogromom a následne až k najhorším genocídnym činov. Autor rozlišuje bielu, čiernu a šedú propagandu a učí čitateľa, ako ju čítať a rozpoznávať. Venuje sa tiež tomu, ako propaganda cieli na deti, ktoré ešte nemajú nástroje na jej odhalenie.
Nasledujú zásady moderného propagandistu. Autor krok za krokom opisuje jednotlivé techniky, ako zjednodušovanie, emocionálne apely, konštrukcia nepriateľa, používanie sloganov, jazykové triky, vytváranie mediálneho priestoru či šírenie chaosu na vyčerpanie kritikov. Vysvetľuje, prečo tieto techniky fungujú a ako sa využívajú v politickej komunikácii.
V kapitole o hybridných hrozbách autor opisuje ruské informačné operácie a ich konkrétne prejavy v českom informačnom priestore, vrátane identifikácie typických narratívov, ktoré podporujú rozklad dôvery v inštitúcie.
Záverečná tematická časť knihy poskytuje praktický návod na overovanie informácií na internete. Autor opisuje fenomén clickbaitov, ich psychologické pôsobenie a úlohu sociálnych sietí pri šírení nepravdivých informácií. Vysvetľuje, ako si vytvoriť odstup, udržať kritické myslenie a používať overiteľné zdroje. Venuje sa technikám fact-checkingu, spôsobom vyhľadávania zdrojov, kontrolám obrazov a identifikácii manipulatívnej rétoriky v online priestore.
Záver knihy sumarizuje hlavnú myšlienku, že moderný človek je manipulovateľný práve preto, že svoj mozog používame rýchlo, intuitívne a často bez reflexie. Ak má spoločnosť odolať propagande, dezinformáciám a kolektívnej iracionalite, musí sa naučiť byť v strehu, pracovať s informáciami rozumne, preverovať ich pôvod a najmä reflektovať vlastné myslenie. Kritické myslenie, racionálna komunikácia a schopnosť odhaliť manipuláciu sú podľa autora základnými predpokladmi zdravej demokratickej spoločnosti.