História pyramídových hier vo východnej Európe časť 4. Slovensko
Oto Psenak 
26-02-10 
571 
Príbeh slovenských nebankoviek zostáva jednou z najtemnejších kapitol transformačného obdobia. V priebehu necelých piatich rokov – od roku 1997 do februára 2002 – pyramídové schémy na Slovensku pripravili približne 320 000 občanov o ich úspory. Len spoločnosti BMG Invest a Horizont Slovakia stihli od obyvateľov vyzbierať 62,78 miliardy slovenských korún (vyše 2 miliardy eur) a uzavreli 856 000 zmlúv. Poškodených zostalo 170 000 ľudí. Priama strata z BMG Invest a Horizont sa odhaduje na približne 14,5 miliardy korún (približne 481 miliónov eur). Trauma mala aj ľudskú dimenziu: rozpadnuté rodiny, psychické kolapsy, zdokumentované samovraždy.
BMG invest zisk z rozumu
Ani úroky nechceme, len naše peniaze čo nám ukradli...
Hlavní aktéri: Kto stál za podvodmi?
Vladimír Fruni (1953–2017)
Vladimír Fruni využil známu schému pyramídovej hry, tisíce ľudí prišli o svoje úspory. V prvej polovici 90. rokov dovážal na Slovensko ovocie a kakao značky ColaCao. Za tieto aktivity získal v roku 1992 Fruni a jeho firma Frudop nálepku najlepšieho súkromného podnikateľa na Slovensku od Top Management Clubu. Podnikateľské plány Fruniho sa začali rozpadávať, keď na Frudop vyhlásil súd v roku 1995 konkurz. Nápad vyberať vklady cez nebankové spoločnosti dostal Vladimír Fruni v roku 1997, keď mu ministerstvo financií odmietlo dať licenciu na otvorenie vlastnej banky. Za svojho života si Fruni najprv užíval prepych, mal aj vlastnú hvezdáreň, motorky Harley Davidson, viaceré autá, lode, vzácne poľovné zbrane, samurajské meče či fajky. Najvyšší súd potvrdil Vladimírovi Frunimu 11,5-ročný trest v najťažšom väzení spolu s prepadnutím majetku. Fruni zomrel v marci 2017 vo Veľkej Británii. Strávil za podvod s nebankovkami vo väzení viac ako deväť rokov, podmienečne ho prepustili v júli 2011. Zomrel 28. februára 2017 v anglickom meste Burnley, kde pracoval vo veľkosklade s oblečením.
František Mojžiš (nar. pred 1960)
Ing. František Mojžiš je slovenský podnikateľ. Známy sa stal najmä v tzv. kauze Drukos. Špecializovaný trestný súd ho v roku 2012 odsúdil na 8,5 roka väzenia za finančné podvody, v ktorých od viac ako 25 tisíc ľudí vylákal viac ako 3,9 miliardy korún. 13. januára 1989 založili družstvo Drukos so sídlom v Banskej Bystrici. V rokoch 1992–1997 – sa Družstevná organizácia Drukos sa stala jedným z najväčších predajcov vozidiel pre značky Škoda, Volkswagen a Audi na Slovensku. V septembri 1997 majiteľ spoločnosti Drukos František Mojžiš prekvapujúco previedol celý majetok firmy na cirkev. Majetok prešiel pod správu banskobystrického Biskupského úradu, ktorý založil Spoločnosť pre podporu chudobných a chorých. Mojžiš zdôvodnil svoje rozhodnutie sériou zastrašovaní a vydieraní. Mojžiš a firma Drukos sa dostali do hľadáčika mafiánskej bandy Mikuláša Černáka, ktorá mala v tom čase pocit absolútnej beztrestnosti. 3. mája 2011 bývalého šéfa nebankovej spoločnosti Drukos Františka Mojžiša ŠTS v Pezinku odsúdil za podvod na 8,5 roka väzenia. Súd ho uznal za vinného z toho, že od 1367 klientov Drukosu vylákal 237,7 milióna korún a od 23 823 členov BVD Družstva 3,729 miliardy korún. Za podvod si odsedel šesť rokov a osem mesiacov - dve tretiny trestu. V roku 2018 bol prepustený. Po prepustení tvrdil, že nemá žiadny majetok, akurát predčasný dôchodok vo výške 635 eur.
Jozef Majský (1946–2024)
Jozef Majský sa stal symbolom podvodov a finančných škandálov na Slovensku, zomrel vo veku 78 rokov. Bol súčasťou nebankoviek, ktoré ošklbali Slovákov o stovky miliónov eur. Ešte aj jeho meno bolo klamstvom – Majský sa pôvodne nevolal Majský ale Marhuľa. Prišla revolúcia a do demokracie vošiel už s menom Jozef Majský. Založil spoločnosť Sipox Holding. Kým iní bohatí muži s kontaktmi na politikov sa už v 90. rokoch pred verejnosťou radšej skrývali, on chodil o svojom majetku aj vplyve rozprávať i do televízií. „Nie všetko sa dá kúpiť za peniaze, ale za väčšie áno," smial sa v roku 2000 v zábavnej diskusnej relácii Večer Milana Markoviča. Majský verejne hovorieval, že finančne prispieval takmer všetkým politickým stranám – od Mečiarovho Hnutia za demokratické Slovensko cez Slovenskú demokratickú koalíciu až po Stranu demokratickej ľavice či Rómsku iniciatívu Slovenska. Spoločnosti BMG Invest a Horizont mali okrem prijímania vkladov aj iné podnikateľské aktivity. Do ich portfólia patril napríklad výrobca autobusov Marshall Bus aj periodiká TV Komplet, Lišiak a Profit. Tohto majetku sa pred krachom oboch nebankoviek zmocnila Majského firma Sipox. Podľa obvinení mohli za odliv peňazí Jozef Majský a Patrik Pachinger, ktorí ich previedli do zahraničia. Dodnes nie je jasné, kde tieto peniaze skončili. V lete 2020 Najvyšší súd SR potvrdil Majskému trest deväť rokov väzenia za podvody v nebankovkách. Proces kvůli obštrukciám trval takmer dve desaťročia. Majskému pri vyhýbaní sa spravodlivosti pomohli bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka s Marianom Kočnerom, ktorý sa stal krstným otcom Majského dcéry Evy. Majský pred smrťou nevlastnil žiadny majetok – všetky aktíva presunul na svoje deti. Majetok firiem, ktoré vlastnia jeho deti, má podľa Finstatu účtovnú hodnotu viac ako dvadsať miliónov eur.
Ďalšie nebankové subjekty na Slovensku
AGW: Bývalý šéf nebankovej spoločnosti AGW Matúš Grega bol odsúdený na 8,5 roka väzenia. Podľa prokuratúry pripravil viac ako 26 700 ľudí o takmer 2,5 miliardy Sk (82,98 milióna eur). SUN: Bývalý šéf nebankovky SUN Jozef Š. bol odsúdený na osem rokov väzenia za podvod. V rokoch 1996 až 2000 poškodil najmenej 619 ľudí – súdu sa podarilo preukázať škodu za viac ako 8,63 milióna eur. Unifa Invest: V rokoch 1994–1995 sľubovala 60-percentný výnos za „nemeckú výstavbu domov". Poškodených bolo 400 ľudí, straty sa vyšplhali na 30 miliónov korún (približne 1 milión eur). DVP (Družstvo vzájomnej pomoci): V období rokov 1997 až 2002 spôsobili 1931 osobám škodu takmer 500 000 eur (15,063 milióna Sk). Faro: Od roku 1999 do roku 2002 Monika Zbojská pripravila o peniaze cez svoju nebankovku Faro 70 ľudí. Poškodení prišli o približne 21 miliónov korún (zhruba 700 tisíc eur). Sľubovala za rok až 48-percentné výnosy.
Prečo ľudia naleteli?
V deväťdesiatych rokoch minulého storočia banky bežne vyplácali ľuďom úroky dosahujúce až 30 percent ročne. Po nástupe vlády Mikuláša Dzurindu a ozdravení bánk prišlo k postupnému poklesu úrokových sadzieb. Ľudia však boli zvyknutí na vysoké úroky – a to zneužili podvodníci. Postsocialistická ekonomika s množstvom dier v zákonoch priala špekulantom. Ľudia žili na prelome tisícročí desaťročie po páde socializmu, kedy kapitálové trhy a financie prakticky neexistovali a vedomosti v tejto oblasti boli minimálne. Medzi poškodenými boli právnici, doktori, ale aj dôchodcovia. Všetky vrstvy spoločnosti tam boli zapojené. Seniori patrili medzi najviac ohrozené skupiny pri finančných podvodoch. Vtedajšia ministerka financií Brigita Schmögnerová v roku 2000 upozorňovala: "Činnosť nebankových inštitúcií nepodlieha žiadnej regulácii, dozoru ani obmedzeniam. Ukladanie úspor je preto mimoriadne riskantné." Strata peňazí pripravila mnohých o rodiny aj o životy. Jeden z klientov sa upálil priamo pred pobočkou BMG Investu.
Nebankové spoločnosti neboli výsledkom len chamtivosti vkladateľov. Bol to výsledok kombinácie chudoby, slabého dohľadu, agresívnej reklamy a šikovnej fasády tzv. investovania. Ak niekto garantuje vysoký výnos bez rizika a bez transparentnosti, neponúka nám šancu, ale vytvára pascu. Pyramídové hry sa rozmáhajú na Slovensku aj dnes. V roku 2025 varovali úrady pred platformou Lwex, ktorá sľubovala nereálnych 1,6 % denne. Do systému sa podľa odhadov zapojili stovky Slovákov, z ktorých viacerí vložili peniaze z vlastných úspor alebo si dokonca zobrali úvery. Takmer štvrtina Slovákov sa stretla s ponukou podvodníkov na podozrivé investovanie. Desatina z nich aj prišla o peniaze. Odborníci potvrdili, že finančná gramotnosť, čo sa týka investovania, je na Slovensku mimoriadne nízka.
História pyramídových hier v chronológii Watson.sk: