Vyjadrenie stavebného podnikateľa k článku o likvidácii životného priestoru dôchodkyne

Už to teda nie je čiernobiely príbeh o „zlom developerovi“ a „starej panej“ a o nejakom informatikovi, ktorý objektívne opisuje dianie v meste. Ak dôchodkyňa skutočne žiadala byt, mení to pohľad na jej motiváciu. Nebola iba pasívnou obeťou, ale aktívne vyjednávala o majetkový prospech a článok v tomto smere zavádzal verejnosť. Novozámčania, ktorí sú chronicky kognitívne disonantní, si aspoň v tejto veci môžu s uspokojením povedať: hľa, vedeli sme to od začiatku že to nie je také jednoznačné. Všetci majú maslo na hlave. Ako vždy. Lebo spravodlivosti sa aj tak nedovoláš a pravdu sa aj tak nedozvieš...

Nás ani tak neprekvapuje, že si stavebný podnikateľ potajomky nahráva stretnutia - písali sme aj o prípade iného podnikateľa tu... - v podnikaní so samosprávou sú zrejme nezákonné praktiky normou. Koľko podobných nahrávok iných žiadateľov o byty musí byť ešte u p. Martinku v trezore? Je tam aj záznam o byte pre Karlu Klein?

Čo nás skôr prekvapuje, je samotný obsah nahrávky. Okrem toho že zaznamená inkriminovanú požiadavku dôchodkyne o odškodné vo forme bytu, p. Martinka diktuje do záznamu aj vlastný veľmi korektný návrh - navýšenie zákonného 2m odstupu o 0,5 metra, vybudovanie plotu a vysadenie stromov. Potom však ako dôchodkyňa trvá na odškodnení, si to rozmyslí a už nebude nielen plot, ale ani zákonné 2 metre. Bude 1m odstup podľa projektu - dnes už vieme, že bolo nakoniec 65cm. Ale v tomto nám načisto chýba logika - prečo podnikateľ podmieňoval dodržanie zákonného 2m odstupu nejakou dohodu s dôchodkyňou? A ako by mohol, čisto teoreticky, zväčšiť odstup z 1m na 2,5 m v čase keď bolo územné rozhodnutie stavebného úradu už právoplatné?

Druhá otázka, ktorá sa vynára, sa týka oznámenia stavebného konania formou verejnej vyhlášky a faktického znemožnenia účasti pani Benczeovej. Stavebné konanie sa oznamuje verejnou vyhláškou pri stavbách s veľkým počtom účastníkov, pri líniových stavbách alebo vtedy, ak nie sú známi vlastníci susedných pozemkov či ich pobyt. Odvolávať sa na to, že jedna zo štyroch osôb zapísaných na liste vlastníctva susedného domu už nežila, a kvôli nej nedoručovať písomnosti ani ostatným účastníkom, pôsobí ako prejav číreho zúfalstva. A prečo to pán podnikateľ vôbec spomína, ak ide o výsostnú záležitosť úradu? Odkiaľ môže vedieť, prečo sa úrad rozhodol práve takto?

Pán podnikateľ rozporuje aj naše tvrdenie, že mu stavebný úrad alebo primátor vychádzajú podozrivo v ústrety. To však netvrdíme iba my. Tvrdil to aj on sám, keď na súdnom pojednávaní vo veci skládky opakovane spomínal „symbiózu“ s mestom. Rozdiel medzi tým, keď stavebný úrad a primátor podnikateľovi vychádzajú alebo nevychádzajú v ústrety, vidno voľným okom na príklade spoločností Prospect a Limestone. Kým s jednou sa mesto súdi a prinútilo ju vzdať sa developerského plánu a pozemok predať, druhej firme prechádzajú jednometrové odstupy od susedných pozemkov a rozhodnutia sú vydané do 29 dní, pričom úrad ešte preventívne „ošetrí“ možné námietky tým, že oznámenia účastníkom nedoručí. O vysokej miere vzájomnej dôvery napokon svedčí aj fakt, že pán primátor kúpil (prijal do daru?), byt dcére práve v komplexe pána Martinku - písali sme tu...

O vzdialenosti 65 centimetrov medzi stavbou a plotom máme naďalej pochybnosti. Ak správne chápeme pána Martinku, tvrdí, že vzdialenosť je v skutočnosti jeden meter, len plot nechal postaviť na svojej strane pozemku, čím dôchodkyni ponechal 30 centimetrov, ktoré sú síce za plotom, ale v skutočnosti patria jemu. Okrem toho, že to neznie veľmi pravdepodobne a neexistuje o tom žiadna zvuková nahrávka, nenašli sme to ani vo vytyčovacom protokole zo 6. 12. 2024. Navyše vytyčovacie kolíky vzápätí odstránili stavbári, ktorí tam o niekoľko dní postavili plot. Podpis susedky na protokole naozaj figuruje, no zároveň je tam aj jej požiadavka na nezávislé premeranie nezávislým geodetom...

Otázne je aj to, ako mohol stavebný úrad povoliť stavbu vzdialenú iba jeden meter od hranice pozemku. Platí, že vzdialenosť medzi rodinnými domami musí byť aspoň sedem metrov, pričom vzdialenosť akejkoľvek stavby od hranice susedného pozemku nemá byť menšia ako dva metre, a takáto stavba nesmie mať okná orientované k susednému pozemku. Stavebný úrad môže vo výnimočných a odôvodnených prípadoch vzhľadom na stiesnené pomery povoliť výnimku, s ktorou však musia súhlasiť všetci dotknutí susedia v rámci stavebného konania. To sa tu evidentne nestalo.

Čo vlastne potvrdil Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu v Nitre? Pán podnikateľ sa odvoláva aj na závery závery šetrenia odvolania p. Benczeovej  zo strany nitrianskeho úradu.
V rozhodnutí o odvolaní úrad píše:
K námietke odvolateľky, že stavebný objekt SO-01 Rodinný dom 1R má stáť na jej oplotení, odvolací orgán uvádza, že je povinný rešpektovať koncentračnú zásadu, a preto nemôže prihliadať na námietky uvedené v tomto odvolacom dôvode, pretože tieto si odvolateľka koncentrovane neuplatnila v prvostupňovom konaní, hoci uplatnené mohli byť. Z obsahu administratívneho spisu má odvolací orgán za preukázané, že odvolateľke ako účastníčke konania bolo doručené formou verejnej vyhlášky oznámenie o začatí stavebného konania, ktoré obsahuje poučenie o tom, že námietky je možné podať do 7 pracovných dní od doručenia oznámenia, inak sa ne neprihliada. O možnosti podať námietky bola teda odvolateľka riadne poučená, avšak odvolateľka si v prvostupňovom konaní neuplatnila žiadne námietky vo vzťahu k predmetnej stavbe. Na tomto mieste má odvolací orgán za potrebné zdôrazniť, že v stavebnom konaní platí koncentračná zásada, ktorá znamená, že po termíne určenom stavebným úradom, sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. Stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok, čo v predmetnom konaní prvostupňový orgán vykonal. Pokiaľ teda na základe vyššie uvedeného je možné námietky a pripomienky k navrhovanej stavbe uplatniť len koncentrovane, t. j. prí nariadenom ústnom pojednávaní a miestnom šetrení alebo v stanovenej lehote a neskôr nie je možné na ne prihliadnuť, nie je možné ich účinne uplatniť ani v odvolaní.
Napriek tomu ma odvolací organ za potrebné zdôrazniť, Ze predložená projektová dokumentácia stavby je vypracovaná odborne spôsobilou osobou a stanoviská dotknutých orgánov sú kladné. Námietka odvolateľky, že stavba má byť umiestnená na hranici, teda na jej plote je nedôvodná. Z projektovej dokumentácie vyplýva, že stavba je podľa výkresu situácie projektovej dokumentácie umiestnená 1 m od spoločnej hranice.

Pri čítaní odôvodnenia rozhodnutia sa nevieme ubrániť dojmu, že úrad sa sťažovateľke takmer otvorene vysmieva. Obšírne ju poučuje o tom, že mala vzniesť námietky v konaní, o ktorom podľa všetkého vôbec nevedela. V rámci tohto predstieraného nepochopenia nepostrehol, že mesto mohlo porušiť jej práva už tým, že jej doručovalo oznámenie verejnou vyhláškou, a rovnako nepostrehol ani to, že odsúhlasilo jednometrový odstup stavby od pozemku. Navyše nezistil ani to, že skutočný odstup mohol byť ešte menší, než uvádza projektová dokumentácia, a to iba 65 centimetrov.

Z vyššie uvedeného sa nám nezdá, že stavebný úrad v Nitre potvrdil zákonnosť postupu v takom zmysle, ako to prezentuje pán Martinka, ani že by sa pani Benczeová reálne mohla účinne odvolať. Jej odvolanie bolo odmietnuté preto, že nevzniesla námietky v konaní, o ktorom podľa všetkého nevedela, keďže stavebný úrad jej nedoručil oznámenie spôsobom, ktorý by jej umožnil sa do konania skutočne zapojiť. Ak podľa nášho názoru rozhodnutie úradu niečo ilustruje, tak je to rozvrat samosprávnych a štátnych orgánov na Slovensku a ich vzájomné ručenie pri sporných či nezákonných postupoch...