Ako je známe, o rehabilitáciu J. Esterházyho na Slovensku sa epizodicky pokúšali predstavitelia menšinových Maďarov od r. 1989 v čom mali podporu aj zo strany Budapešti. Doteraz najvýznamnejšími výsledkami bola Esterházyho rehabilitácia v Rusku a posmrtné udelenie vysokého poľského štátneho vyznamenania za pomoc poľským utečencom v septembri 1939. Na sté výročie narodenia J. Esterházyho v r. 2001 sa konalo slávnostné zasadanie maďarského parlamentu, kde František Mikloško (publikujúci o J. Esterházym v samizdate ešte pred r. 1989) prevzal pamätnú medailu, čo i slúžilo zámienkou na rozpútanie kampane proti jeho osobe v niektorých slovenských periodikách.
János Esterházy (14. 3. 1901 - 8. 3. 1957) je na Slovensku stále považovaný za kontroverznú postavu. Narúša totiž hneď niekoľko toposov slovenskej historiografie. Mnohí sa zdráhajú prijať za legitímny jeho zápas za mierovú revíziu hraníc a vyslobodenie maďarskej menšiny z Československa, kam bola "uväznená" proti svojej vôli dohodou veľmocí. Pre iných je neznesiteľná predstava, že jediným poslancom slovenského snemu, ktorý sa 15. marca 1942 postavil proti Židovskému kódexu bol maďarský aristokrat. Rovnakú nevôľu vyvolávajú i svedectvá o tom, že Esterházy zachraňoval  rasovo prenasledovaných v čase, keď predstavitelia slovenského vojnového štátu zaviedli svoju krajinu na cestu nacizmu...

---

Pre hlbšie pochopenie vzniku dnešného negatívneho imidžu J. Esterházyho na Slovensku uvedieme niekoľko dokumentov.
Prvý z nich je článok z denníka Gardista zo 17. mája 1942, ktorý s neskrývaným zadiosťučinením informoval čitateľov o prijatí Židovského kódexu. Zmienil sa aj o postoji J. Esterházyho.

Kópia je zle čitateľná, preto uvádzame celý text vzťahujúci sa k Esterházymu:
Len tak mimochodom o piatočnom zasadnutí Snemu a o tom kto nehlasoval za zákon o vysťahovaní Židov. O včerajšie zasadnutie Snemu, keďže sa už dávno očakával zákon o vysťahovaní Židov, bol veľký záujem. Ba možno hovoriť temer o napätí. Rozšírilo sa totiž, že sa zasahuje z rozličných kruhov, a to zvlášť zo zahraničných, aby vysťahovanie Židov nedostalo
zákonitý podklad. Zasadanie Snemu podľa programu bolo určené na 17. hodinu, ale začalo sa krátko pred 18. Preto vznikly poplašné chýry, v ktorých sa spomínaly príčiny odkladu. Medzi mnohými hosťmi, ktorí v iných prípadoch nenavštevujú Snemu, hovorilo sa už všeličo. Napokon predseda Snemu Dr. M. Sokol pred 18. hodinou otvoril plénum. V lavici vlády boli prítomní: podpredseda vlády minister Mach, minister Pružinský, Čatloš, Medrický atď.,ako to už slovenská tlačová kancelária oznámila. Prvým bodom bol zákon o vysťahovaní Židov. Prišlo na hlasovanie po referáte Dr. Orlického. Redaktori, ktorí si všímali hlasujúcich, lebo veď celý záujem sa sústredil nato, presvedčili sa o tom, že okrem jedného hlasovali všetci poslanci. Kto nehlasoval, bol to jedine poslanec Esterházy. Táto skutočnosť a výsledok hlasovania je najlepšou odpoveďou na poplašné nepravdy. Čo sa týka Esterházyho, tu, prirodzene nemožno vidieť nijaké zásady. Poslanec Esterházy si nechal ruky v lone a nehlasoval z príčin, ktoré nemajú a nemôžu mať nič spoločného ani s domácou, ani so zahraničnou politikou. Ináče v kuloároch Snemu, aby sme sa vyjadrili obligátnym termínom, ktoré bol taký obľúbený v minulosti a kde-tu obľúbený je aj dnes, hovorilo sa už vopred o tom, že Esterházy hlasovať nebude za vysťahovanie Židov, ale o príčinách tejto tichej, malej demonštrácie hovorilo sa skôr veselo, než vážne. Nitrianski gardisti, ktorí navštívili našu redakciu po hlasovaní v Sneme, mali z výsledku dokonca radosť, lebo vyhrali akúsi stávku. Stavili sa, že Esterházy hlasovať nebude za vysťahovanie Židov, lebo nevedel by si rady so svojím veľkostatkom, ktorý mu ešte aj dnes vedú Židia. Slovom nejde tu o nijakú
vážnu politiku, alebo dokonca o zahranično-politické náhľady alebo smernice. Ostatne, keby aj išlo... Hlavné je, že Židia budú vysťahovaní a že sa to deje zákonitou cestou.
Druhý dokument v poradí je článok, ktorý v rovnakom denníku uverejnil o niekoľko dní jeho šéfredaktor - spisovateľ Milo Urban.  Článok má názov "Nebáť sa!" (rozumej: Slováci sa nemajú báť vyháňať Židov a arizovať ich majetok).

Dokument tretí.  Počas husákovskej normalizácie v rokoch 1978-82 vydáva Slovenská akadémia vied 6-zväzkovú Encyklopédiu Slovenska, v ktorej venuje heslo Esterházyovcom i Milovi Urbanovi. Práce na encyklopédii sa zúčastňuje aj Historický ústav SAV, v ktorom od r. 1969 pracuje i mladý historik - rodák z Nitry Ivan Kamenec.  Kamenec je členom KSČ a v čase normalizačných čistiek rýchlo postupuje po kariérnom rebríčku. V r. 1971 obháji kandidátsku dsertáciu na tému "Židovská otázka na Slovensku v  r. 1938-45". V r. 1981 si ho vytypuje Štb ako kandidáta tajnej spolupráce. V r. 1987 sa stáva dôverníkom Štb (viď záznam ÚPN). Milo Urban je v tom čase už povinným školským učivom.

Dokument štvrtý: Po nežnej revolúcii sa historická veda oslobodzuje od ideologických reštrikcií. Ivan Kamenec v r. 1991 vydáva knihu "Po stopách tragédie" o prenasledovaní Židov v čase vojnového slovenského štátu. Esterházy je v nej spomenutý jediný krát na str. 189.

V r. 1994 slovenské súdy dostali žiadosť dcéry J. Esterházyho o rehabilitáciu otca. Úrady si vyžiadali odborné posudky od dvoch historikov.  Jedným z nich bol Ivan Kamenec z HÚ SAV.
Dokument piaty.  Pohľad I. Kamenca na Jánosa Esterházyho (citované podľa: Ivan Kamenec, Hľadanie a blúdenie v dejinách, Kalligram Brat. 2000).
Ivan Kamenec sa v r. 1997 angažoval v kampani proti rozhodnutiu ministerky školstva Slavkovskej distribuovať na školy knihu "Dejiny Slovenska a Slovákov" od exilového pro-ľudáckeho autora M. S. Ďuricu. Kniha obsahujúca množstvo tendenčných a antisemitských pasáží bola nakoniec zo škôl stiahnutá.
Súbežne s tým sa I. Kamenec spolupodieľa i na rozsiahlej edícii dokumentov "Holokaust na Slovensku" (č. 1-7 z rokov 2001-2005) o zločinoch spáchaných na Židoch v období vojnového slovenského štátu, vydávanej  nadáciou M. Šimečku.  V 6. zväzku spomínanej práce z r. 2005 je ako dokument č. 262 uvedený článok "Len tak mimochodom" (viď prvý dokument vyšśie) s poznámkou pod čiarou o tom, že Esterházy bol jediný poslanec, ktorý hlasoval proti Židovskému kódexu.
Tým sa kruh uzavrel...  Zdá sa, že odhalenie tajomstva dvoznačnosti postojov PhDr. Ivana Kamenca CSc. by nás významne priblížilo aj k vyriešeniu Esterházyho rébusu.

2013-09-19 11:51:29 Juraj
Podme sa teda pozriet na autorove tvrdenia.

Ako prvy uvadza clanok z Gardistu. Kedze nema paru o teme, opat si myli Zidovsky kodex so zakonom o vystahovani. Je dobre ze ho uviedol. Prave nekriticke prevzatie informacii z Gardistu ako nedoveryhodneho zdroja (Esterhazy ako jediny nehlasujuci) je podkladom pre vznik roznych mytov, a to prave tych, ktorym veri aj Psenak.

Ako prisiel k tomu, ze Kamenec je autorom oboch hesiel v 6 zv. diele SAV, to je skutocne zahada. Nicim to nedokumentuje, jednoducho si to vycucal z prsta a vytvoril umelu suvislost s Kamencom.

Co sa tyka "Po stopach tragedie", je zname, ze Kamenec dielo napisal uz v 70-tych rokoch ale nedalo sa publikovat. Nejde teda o jeho prerod ale prave naopak. Keby si ho autor clanku precital, pochopil by v com spociva Esterhazyho podiel na deportaciach. Posledny scan je plne v sulade s dielom "Po stopach tragedie", cim sa kruh naozaj uzavrel.

2013-09-19 11:14:08 Juraj
Ako aj v inych clankoch o historii, aj tu autor clanku prezentuje svoju hlboku neznalost problematiky.

Uz uvodne tvrdenie o prijati Zidovskeho kodexu "15. marca 1942" je absolutnym nezmyslom. Autor samozrejme nema na mysli Zidovsky kodex (9. 9. 1941) ale Ustavny zakon o vystahovani Zidov. Ani ten ale nebol prijaty v marci ale v maji. Uz to, ze je vobec schopny si tieto normy pomylit znamena, ze tema je pre neho spanielska dedina o ktorej nema ani paru. Nejde o nahodny preklep. Prave jeho majove prijatie (t.j. v case ked deportacie daaavno bezali naplno) dava tomuto hlasovaniu trochu iny rozmer.

Pravdou je, ze neexisuje jediny historik profesionalne sa venujuci olokaustu v SR, ktory by rolu Esterhazyho ako "zachrancu Zidov" potvrdzoval. Naopak vsetci ju uspesne vyvracaju. Podobne zostava pravdou, ze zahranicne vyznamenanie za tuto cinnost mu bolo udelene napriek aktivnemu odporu Zvazu zidovskych nabozenskych obci. Cim menej informacii, tym vacsi hrdina.