Bytové výsledky. Slovenské neoficiálne umenie 1970-1989 v Galérii Ernesta Zmetáka

Oto Psenak

22-09-07

1,059

Bytové výsledky. Permanentné alternatívy. Slovenské neoficiálne umenie 1970 - 1989. Vernisáž: 8. septembra 2022 o 17:00 h Kurátorka: Daniela Čarná Výstava potrvá do 29. októbra 2022. Výstava je sondou do obdobia neoficiálnej výtvarnej scény 70.-80. rokov 20. storočia. Zameriava sa na fenomén tzv. bytových výstav, ktoré nadviazali na neverejné Konfrontácie zo začiatku 60. rokov a boli reakciou na nastupujúcu normalizáciu.

Umelci sa stiahli do súkromia, keďže oficiálne výstavné priestory boli pre nich z ideologických dôvodov neprístupné. Prvá z ateliérových výstav, na ktorej sa zúčastnilo 19 umelcov naprieč generáciami, sa konala 19. 11. 1970 v dome Rudolfa Sikoru na Tehelnej 32, pod názvom 1. Otvorený ateliér. Zúčastnilo sa ho devätnásť výtvarníkov rôznych generácií a vyznačoval sa hľadaním alternatív voči závesnému obrazu a klasickej soche (v podobe site-specific inštalácií, objektov či performancií). Ani v nasledujúcom období sa to najzaujímavejšie na výtvarnej scéne neodohrávalo v štátnych galériách, ale v súkromí – v bytoch, domoch a ateliéroch, na uliciach miest či v prírode. Vzájomná komunikácia a priateľstvá umelcov, filozofov, vedcov či ochranárov v dobe, kedy ideológia komunizmu priamo zasahovala do životov ľudí, vytvárala „ostrovy pozitívnej deviácie“. Miesta slobodných diskusií a tvorby, ktorá držala krok s umením v západných krajinách a zároveň si zachovala svoje špecifikum.

Bytové výstavy organizovali umelci formou obyčajných návštev, tvorili tak určité mimikry pred dohľadom Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Konali sa občasne, alebo na pravidelnej báze s vlastnými pravidlami, pričom byty umelcov boli často aj ateliérmi a ateliéry domovmi. Prebiehali napr. v bratislavských bytoch Igora Minárika, Ľuba Stacha (Galéria v Paneláku), Ľubomíra Ďurčeka (Medzipriestor), Jany Želibskej (Malá módna prehliadka), Ivana Hoffmana, Júliusa Kollera (projekt Galéria Ganku), Otisa Lauberta (Filiálka Guggenheimovho múzea) či Kataríny Kissoczyovej v Prahe. Medzi iniciátorov bytových výstavy patril aj Dezider Tóth, v r. 1976 realizoval stretnutia pod názvom Depozit, ktorý zanikol kvôli vypočúvaniu ŠtB. Neskôr na Depozit nadviazali Majstrovstvá Bratislave v posune artfefaktu (1979 - 1986), ktoré boli najdlhšie trvajúcim bytovým projektom (knižne ho podrobne spracoval Ján Kralovič). Mali formu výzvy na konkrétnu tému, vyhlásenú vždy na MDŽ (8.3.) a uzavretú na Mikuláša (6.12.), vzájomnou prezentáciou autorských príspevkov, ktoré vznikli za symbolických deväť mesiacov, v byte niektorého z účastníkov.

Dnes je bytové výstavy náročné zrekonštruovať, priblížiť ich atmosféru a význam. Mnohé prezentované príspevky mali podobu performancií či inštalácií, nie vždy sa fotograficky zaznamenávali, viaceré sa vôbec nezachovali a existujú len v spomienkach. Výstava predstavuje výber zachovaných artefaktov a dokumentácie, so zameraním najmä na 1. Otvorený ateliér, Depozit a Majstrovstvá Bratislavy v posune artefaktu (tzv. Posuny), ako aj na dokumentáciu vybraných bytových výstav. Umožňuje nahliadnuť do nedávnej histórie s jej reštrikciami, aj do súkromia umelcov, ktorí sa nevzdali slobody tvorby a myslenia. Aj preto má ich svedectvo i dielo silnú a nadčasovú výpovednú hodnotu.

Daniela Čarná

Výstava je súčasťou medzinárodného projektu krajín V4 „Most v čase - súčasný obraz minulosti“, ktorého realizáciu podporil Medzinárodný vyšehradský fond.