Z histórie priemyselných a poľnohospodárskych podnikov novozámockého okresu XII. Renokov

Oto Psenak

26-03-20

225

Vznik podniku Renokov v Nových Zámkoch prebiehal v prostredí povojnového Československa. Po komunistickom prevzatí moci a po rozsiahlej vlne znárodnenia priemyslu, obchodu i drobných živností štát čelil chronickému nedostatku tovarov, opravárenských kapacít a bežných služieb pre obyvateľstvo. Ako náhradné riešenie začal socialistický režim budovať sieť komunálnych a miestnych podnikov, ktoré mali centralizovane zabezpečovať opravy, údržbu, drobnú výrobu a technické služby. To, čo predtým v značnej miere vykonával trh a remeselníci, sa štát pokúšal nahradiť administratívne riadenými organizáciami. Práve v tomto prostredí vznikli v r. 1953 podmienky pre založenie komunálneho podniku, z ktorého sa 1.1.1966 stal Renokov.

Priamym predchodcom Renokovu bol Okresný priemyselný kombinát, založený 1. júla 1953 čiastočnou delimitáciou činností Dopravného kombinátu, Pohostinstva – hospodárskych závodov a Stavebného kombinátu mesta Nové Zámky. Išlo teda o typický produkt socialistickej reorganizácie hospodárstva: rozptýlené činnosti boli sústredené do jedného väčšieho celku, ktorý mal pod jednotným vedením zabezpečovať široké spektrum služieb a výroby. Prvým riaditeľom podniku sa stal Alexander Nagy a podnik pri svojom vzniku zamestnával 389 pracovníkov. Po počiatočnom období sa však objavili problémy v plnení úloh, takže v roku 1956 nastala výmena vedenia a riaditeľom sa stal František Polák.

Ďalšia organizačná prestavba nasledovala od 1. januára 1957. Na základe rozhodnutí prijatých v roku 1956 vznikli krajské jednoúčelové podniky miestneho priemyslu a z pôvodného kombinátu sa po odčlenení niektorých činností stal jednoúčelový kovospracujúci podnik s názvom Okresný kovospracujúci podnik. Jeho hlavnou úlohou bolo zabezpečovať opravárensko-údržbársku činnosť pre obyvateľstvo a zároveň vyrábať nedostatkové tovary pre trh. Do podniku bola zároveň delimitovaná chladiarenská mechanika z Kovoslužby Žilina. Už tento moment ukazuje podstatu vtedajšieho modelu: štátne a komunálne podniky nemali len vyrábať, ale predovšetkým zapĺňať medzery vzniknuté po rozvrate tradičnej siete drobných remesiel a služieb.

V roku 1958 sa podnik technicky posilnil vznikom pracovísk pre vývoj, projekciu, konštrukciu a prípravu výroby. V tom istom roku sa začala vyrábať prvá séria chladiacich vitrín, ktoré sa stali predchodcom neskoršej výroby reštauračných liniek. Roku 1960 sa rozsah služieb rozšíril o televíznu službu a rádioopravovňu. Podnik tak postupne prerastal rámec jednoduchej komunálnej opravovne a stával sa kombináciou výrobného a servisného závodu. Dobové materiály pripomínajú aj oficiálne vyznamenania z roku 1962, keď podnik získal Červenú zástavu a titul Závod XII. zjazdu KSČ; z historického hľadiska však ide skôr o prejav režimovej symboliky než o údaj s vecnou výpovednou hodnotou pre hospodársky výkon.

V prvej polovici šesťdesiatych rokov musel podnik reagovať na zmeny v odbytu investičných výrobkov. Keďže odber niektorých výrobkov klesol, bolo potrebné preorientovať výrobný program tak, aby sa zachovala zamestnanosť. Do výroby preto patrili zrážniky AZ-70 a AZ-90, akumulátorové skrine či kovové nádoby na petrolej a olej. Popri tom sa modernizovala reštauračná linka, ktorá postupne prekonávala počiatočné vývojové ťažkosti. Po smrti riaditeľa Františka Poláka v decembri 1964 bol do funkcie menovaný Ladislav Krivánek. Od 1. januára 1966 podnik prijal nový názov Renokov, utvorený zo slov „RENO“ ako odkaz na opravy a „KOV“ ako označenie kovovýroby. V tom istom roku sa zmenila aj jeho organizačná štruktúra, keď vznikol úsek výroby a úsek služieb. Rozširovali sa služby, napríklad montáž etážového kúrenia v rodinných domoch, opravy veľkokuchynského zariadenia a chladičov mlieka, a zároveň sa prudko rozvíjala výroba. Na prevádzke zámočníctva sa začala výroba zinkových kolíčkov, pripravovala sa nová linka obchodného zariadenia NZ-3 a v roku 1967 pribudla aj výroba radiátorov. Podľa podnikovej publikácie sa tieto zmeny prejavili zvýšením výkonov v roku 1967 o 9 992 tisíc Kčs.

Obdobie rokov 1968 až 1969 prinieslo aj do podniku personálne dôsledky politického vývoja v štáte. V roku 1970 bol riaditeľom menovaný Dpt. Mikuláš Lábady. V tom istom roku sa začal uskutočňovať zámer sústrediť podnik do jedného areálu, keďže dovtedajšia rozptýlenosť prevádzok po meste komplikovala riadenie aj výrobu. V priestore na Považskej ulici v Nových Zámkoch sa začal budovať nový závod pre opravy a služby. Postupne tu vznikla administratívna budova, závodná kuchyňa s kapacitou 300 osôb, podnikový bufet a rozšírilo sa aj sociálne zázemie podniku.

Na začiatku sedemdesiatych rokov sa podnik ďalej profiloval ako výrobca i poskytovateľ komunálnych služieb. Do výroby boli zaradené nové výrobky, medzi nimi ponorné čerpadlo H-85, lamela spojky, mechanická spojka s prítlačným kotúčom, zrážniky MO-50, tlakové nádrže a rozšírená rada reštauračnej linky NZ-3. Na úseku služieb podnik montoval a opravoval spoločné televízne antény, budoval pouličné plynové rozvody, vykonával záručné i pozáručné opravy farebných televízorov, servis výťahov a rozširoval sieť zberní v okrese. Nový areál závodu pre opravy a služby bol odovzdaný do užívania v roku 1973. V poslednom roku piatej päťročnice sa začala výroba plynového kotla Bengál-25 a technickí pracovníci vyvinuli aj prototyp autoprívesu AP-220 a servírovacieho stolíka Univerzál.

Počas šiestej päťročnice podnik zápasil s kolísavým plnením plánovaných úloh, najmä pre nedostatok pracovných síl a výrobných prostriedkov. Skutočne zásadným zásahom však bola delimitácia z roku 1980. Na základe uznesenia vlády SSR č. 396/1979 bola od 1. januára 1980 časť výrobnej činnosti odčlenená do novovytvoreného komunálneho podniku Sigma Nové Zámky. Spolu s výrobou odišli aj pracovné sily, materiálové zásoby, špeciálne nástroje, výrobné a skladové priestory s výmerou 6614 m², budovy, stroje, zariadenia a dopravné prostriedky v hodnote 21 174 tisíc Kčs. Počet pracovníkov materského podniku sa tým znížil z 885 na 514 osôb. Podnik sám priznáva, že delimitácia mala negatívny dosah na všetky oblasti jeho fungovania a že plánované úlohy bolo potom potrebné plniť v provizórnych podmienkach.

V reakcii na tieto straty začala v roku 1983 rozsiahlejšia výstavba a modernizácia podniku. Do konca siedmej päťročnice dosiahli stavebné investície 13 432 tisíc Kčs a strojné investície 8 240 tisíc Kčs. Vybudovali sa nové výrobné haly, sociálna budova a garáže, pričom sa súčasne obnovovali základné prostriedky. Už v roku 1982 sa zaviedla sériová výroba inovovaného teplovodného kotla REKO a inovovanej reštauračnej linky NZ-4, ktoré sa neskôr stali nosnými výrobkami podniku. Z dobovej logiky bolo toto obdobie prezentované ako úspešné prekonanie krízy po delimitácii; historicky presnejšie možno povedať, že podnik sa po výraznom inštitucionálnom zásahu stabilizoval a znovu vybudoval podstatnú časť svojej materiálnej základne.

V roku 1988 predstavoval Renokov podnik miestneho hospodárstva, ktorý už dávno neplnil len funkciu jednoduchej opravovne, ale bol rozvinutou regionálnou organizáciou kombinujúcou výrobu, montážne práce, servis, technické revízie, odbornú prípravu i sociálne zázemie. Podľa podnikovej publikácie v ňom pracovalo 600 osôb. Jeho činnosť bola rozčlenená do 20 vnútropodnikových útvarov: päť prevádzok zabezpečovalo výrobnú činnosť, sedem prevádzok vykonávalo montážne práce a opravy predmetov dlhodobej spotreby a ďalšie útvary tvorili riaditeľstvo, technické revízie, odlúčené pracovisko praktickej výchovy, školské a rekreačné zariadenie, materská škola, vnútropodniková doprava, materiálno-technické zásobovanie, konštrukcia a vývoj. Vedenie podniku tvorili Dpt. Mikuláš Lábady ako riaditeľ, Ing. Ladislav Vedrodi ako obchodný námestník a Ing. Ján Sekánek ako ekonomický námestník.

Hospodársky profil podniku na konci roka 1989 ukazoval diverzifikovanú štruktúru výkonov. Redukované výkony podniku dosiahli 44 924 tisíc Kčs a tržby od obyvateľstva za platené služby 12 616 tisíc Kčs. Najväčší podiel na výkone mala prevádzka 22 – výroba obchodného zariadenia – s hodnotou 12 172 tisíc Kčs, teda 27,1 % celkových výkonov. Nasledovala prevádzka 23 – výroba komponentov čističiek odpadových vôd – s 6 982 tisíc Kčs, čo predstavovalo 15,6 %. Významný podiel mali aj elektroinštalácie s 5 960 tisíc Kčs a chladiarenská mechanika s 4 815 tisíc Kčs. Z hľadiska tržieb od obyvateľstva dominovala vodo-plynoinštalácia s tržbami 8 006 tisíc Kčs, teda 63,5 % všetkých tržieb za platené služby. Rádiotelevízna služba tvorila 20,4 % a elektroinštalácie 8,1 %.
Nosný výrobný program podniku v roku 1988 tvorili reštauračná linka NZ-4, teplovodný plynový agregát REKO, chladiace zariadenia pre domy smútku a nástrešné vetracie jednotky s rekuperáciou tepla NVJR-500. Prevádzka výroby obchodného zariadenia bola najvýkonnejšou zložkou podniku. Dôležitosť rýchlo získavala aj výroba komponentov čističiek odpadových vôd, kde sa vyrábali zostavy pre kapacity 1500, 5000 a 10 000 ekvivalentných obyvateľov, ako aj oceľové kontajnery na tuhý odpad s objemom 5 a 7 m³ a diely výrobnej spotreby pre Sigma Hranice. Táto výroba sa začala od 1. júla 1986 a neskôr sa realizovala na novovytvorenej prevádzke, kde pracovalo 36 osôb. V roku 1986 boli vyrobené komponenty pre deväť čističiek s kapacitou 1500 EO, v roku 1987 pre štyri čističky s kapacitou 5000 EO a pre dve čističky s kapacitou 10 000 EO.

Vývoj podniku v druhej polovici osemdesiatych rokov charakterizovala pomerne silná inovačná aktivita. Počas predchádzajúcich piatich rokov sa inovovala reštauračná linka NZ-4 s cieľom zlepšiť technické parametre a vzhľad. V roku 1985 sa začala výroba inovovaného agregátu REKO 15 a ďalej nástrešnej vetracej jednotky NVJR 500, odkvapových rúr a žľabov. V roku 1986 pribudli nové výrobky, medzi nimi riadkovač, minitrenažér a zostava komponentov ČOV. V roku 1987 sa výrobný program rozšíril o skriňu na poľovnícke zbrane a v rámci inovácie chladiaceho zariadenia pre domy smútku CHZDS 87 sa zlepšili parametre chladenia aj estetická úroveň výrobku. Podnik sa súčasne pravidelne prezentoval na odborných výstavách. Na výstave Pragotherm vystavoval v roku 1984 kotly REKO 26 a REKO 15, v roku 1986 jednotku NVJR 500 a v roku 1988 sa pripravoval vystavovať prototyp nového plynového kotla a opäť NVJR 500. Zúčastňoval sa aj výstavy Dni novej techniky a krajských prezentačných podujatí.

Rovnako významná ako výroba zostávala aj oblasť služieb obyvateľstvu, ktorá vlastne predstavovala pôvodné jadro zmyslu týchto komunálnych podnikov. Renokov poskytoval opravy a montáž spoločných televíznych antén, opravy čiernobielych a farebných televíznych prijímačov, servis spotrebnej elektrotechniky, elektroinštalačné práce, opravy elektrospotrebičov, prevíjanie elektromotorov, výrobu rozvádzačov, montáž a opravy hromozvodov, servis a mazanie výťahov, opravy domácich chladničiek, ťažkého chladenia, kávovarov a veľkokuchynských zariadení, zámočnícke práce, montáž a opravy ústredného kúrenia, vonkajších plynovodov, vnútorných plynoinštalácií, vodoinštalačné práce, montáž a servis plynových spotrebičov i klampiarske práce. Osobitnú úlohu mala prevádzka 36 v Štúrove, ktorá zabezpečovala služby pre tamojšiu oblasť. Multiservis zároveň pokrýval prenájom a servis farebných a čiernobielych televíznych prijímačov na území celého okresu vrátane oblasti Štúrova.

V rokoch bezprostredne predchádzajúcich roku 1989 podnik ďalej rozširoval služby a materiálnu základňu. Zriadil zberne rádiotelevíznych a elektrických spotrebičov v Dubníku v roku 1983, na Ulici J. Kráľa v Nových Zámkoch v roku 1985 a v Kolte v roku 1986. V roku 1983 rozšíril pohotovostné služby vo vodo-plynoinštalácii a chladiarenskej mechanike, o dva roky neskôr aj mimopracovné opravy automatických práčok z dovozu. V roku 1987 sa rozšírili montáž a opravy viacstopových záznamových zariadení v Západoslovenskom a čiastočne aj Stredoslovenskom kraji, ako aj montáž autorádií a nastavovanie lyží. Už v roku 1983 začala prevádzka rádiotelevíznej služby vykonávať aj montáž a servis elektronickej zabezpečovacej signalizácie.

Stav podniku v roku 1989 charakterizovala aj pokračujúca modernizácia. V roku 1983 sa začala výstavba zámočníckej dielne, dielne chladiarenskej mechaniky, elektrodielne a budovy sociálneho zariadenia; v roku 1984 pribudla prístavba školského a rekreačného zariadenia v Patinciach a všetky tieto investičné akcie sa ukončili v roku 1985. Stavba výrobne zinkových kolíčkov sa začala v roku 1986 a výroba sa v nových priestoroch rozbehla 1. júla 1987. V tom istom roku sa začala rekonštrukcia bývalej budovy MsNV v Štúrove, ktorá od 1. januára 1988 slúžila prevádzke 36. Pretrvávajúcim problémom zostávali skladovacie priestory, a preto sa v decembri 1987 začala výstavba Centrálneho skladu služieb s rozpočtovanými nákladmi 3 300 tisíc Kčs. Podnik zároveň priebežne investoval do strojov, zariadení a dopravných prostriedkov; v rokoch 1983 až 1987 išlo o sumy 2 190, 2 223, 1 250, 1 158 a 1 291 tisíc Kčs.

Do obrazu pred rokom 1989 patrí aj skutočnosť, že Renokov bol súčasťou širšej technickej prestavby okresu Nové Zámky, najmä v oblasti plynofikácie. Prebiehalo budovanie pouličných rozvodov v jednotlivých lokalitách okresu v rokoch 1983 až 1987, pričom súhrnný rozsah dosiahol 52 026 metrov. Aj tento údaj ukazuje, že podnik už neplnil len drobné opravárenské funkcie, ale podieľal sa na rozsiahlejších technických zásahoch do infraštruktúry regiónu.
Ak teda hodnotíme Renokov v roku 1988 z historického odstupu, vidíme podnik, ktorý vznikol ako dôsledok socialistického rozvratu predchádzajúcej hospodárskej štruktúry a ako náhrada za zlikvidovanú alebo pohltenú súkromnú sféru služieb a drobnej výroby. Postupne sa však premenil na stabilnú regionálnu organizáciu s vlastnou výrobou, technickým vývojom, montážnou činnosťou a sieťou služieb pre obyvateľstvo. Rok 1988 zachytáva Renokov po fáze konsolidácie po delimitácii z roku 1980, s približne šesťsto pracovníkmi, diverzifikovanou prevádzkovou štruktúrou, nosným výrobným programom v oblasti obchodného zariadenia, kotlov, chladiacej techniky a komponentov čističiek odpadových vôd, ako aj so silným zastúpením technických služieb pre okres Nové Zámky a oblasť Štúrova. V tomto zmysle bol Renokov typickým produktom neskorého socialistického hospodárstva: podnikom, ktorý vznikol ako náhradná inštitúcia za odstránené súkromné podnikanie, no po desaťročiach vývoja nadobudol vlastnú organizačnú váhu, výrobné kapacity i regionálny význam.

Po roku 1989 vstúpil Renokov do obdobia zásadnej premeny. Po zmene režimu bol spolu s ostatnými komunálnymi prevádzkami - Komunálne služby, Plasted, Reštaurácie - ponúknutý v malej privatizácii, ktorá prebiehala v roku 1991. Z výrobnej časti vznikla firma Novokalt Nové Zámky, ktorá nadviazala najmä na výrobu chladiarenskej techniky a obchodného zariadenia. Zo servisnej časti vznikla spoločnosť Frical Nové Zámky. Frical sa orientoval na záručné a pozáručné opravy chladničiek, mrazničiek, veľkokuchynských a klimatizačných zariadení a na ďalšie služby chladiarenského charakteru.

V prvej polovici deväťdesiatych rokov sa ukázalo, že najväčšiu životaschopnosť má niekdajšia chladiarenská výroba. Novokalt pokračoval vo výrobe chladiarenskej techniky pre obchodné systémy, samoobsluhy, cukrárne, bary a ďalšie gastronomické prevádzky. Popritom sa ešte istý čas udržiavali aj ďalšie výrobné programy zdedené z konca osemdesiatych rokov. Podnik však už musel fungovať v nových podmienkach, kde nerozhodoval plán, ale odbyt, cena, kapitál a schopnosť obstáť v konkurencii.

V druhej polovici deväťdesiatych rokov sa výrobná línia bývalého Renokovu stabilizovala v novej podobe. Novokalt, ktorý vznikol po malej privatizácii, sa ďalej rozvíjal a neskôr vstúpil do partnerstva s talianskou firmou Pastorfrigor. Z tohto spojenia vznikla firma Pastorkalt Nové Zámky. Jej riaditeľom sa stal Peter Višňovský. Pastorkalt už nebol iba lokálnym pokračovaním bývalého komunálneho podniku, ale výrobno-obchodnou spoločnosťou, ktorá ponúkala zariadenie predajní, supermarketov, mäsiarstiev, pekární, cukrární, barov a kaviarní a časť produkcie smerovala aj na zahraničné trhy. V tejto etape sa renokovská tradícia chladiarenskej výroby definitívne preniesla zo socialistického podniku do súkromnej a medzinárodne prepojenej firmy.

Popri tom pokračovala aj servisná a gastronomická línia. Po zániku pôvodného systému služieb sa ukázalo, že opravy a servis gastronomických zariadení zostali na trhu dôležitou medzerou. Aj preto vznikla v roku 1993 firma Gastro-Hall, s. r. o., Nové Zámky. Najprv sa zameriavala na servis gastronomických zariadení a postupne rozšírila činnosť o výrobu, obchod a servis gastrotechniky. Tým nadviazala na tú časť odborného zázemia, ktorú v Nových Zámkoch pred rokom 1990 zabezpečoval Renokov.

Vývoj po roku 1989 teda neznamenal úplný zánik podniku. Priniesol rozdelenie jeho výrobných a servisných kapacít medzi nové firmy, ktoré prevzali jednotlivé časti jeho odborného dedičstva. Z Renokovu tak postupne vyrástli najmä Frical, Novokalt, neskôr Pastorkalt a v oblasti gastronomických zariadení aj Gastro-Hall. Renokov ako podnik miestneho hospodárstva zanikol spolu s hospodárskym systémom, ktorý ho vytvoril, no jeho technické know-how, výrobná tradícia a odborné profesie pretrvali v nových podnikateľských formách ešte aj v nasledujúcich desaťročiach.

Zdroj: „35 rokov podniku miestneho hospodárstva Renokov 1953-1988“

História Renokovu v chronológii Watson.sk: