Z histórie okresných inštitúcií: Múzeum Jána Thaina Nové Zámky
Oto Psenak 
26-04-05 
152 
Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch oslavuje v tomto roku svoje 90-ročné jubileum. Hoci sa i táto inštitúcia stáva občas predmetom nedôstojného kupčenia v zastupiteľstve NSK, i tak ide o významnú pamäťovú inštitúciu ktorá doteraz nesie v sebe posolstvo svojich zakladateľov-lokálpatriotov. Za začiatok novozámockého múzejníctva sa považuje rok 1936, keď bolo založené prvé mestské múzeum. Pri jeho vzniku stáli János Thain, Ludvík Albrecht, Béla Szőke a Kazimír Saskó. Samotnému založeniu však predchádzali staršie pokusy už od konca 19. storočia, ako aj aktivita z roku 1928, keď bol vytvorený výbor pre zriadenie múzea. Výrazný impulz prišiel počas Veľkej noci roku 1934, keď novozámocký Klub žien pripravil výstavu pamätihodností. Tá ukázala, že mesto má dostatočný zbierkový potenciál aj verejný záujem o vlastnú pamäťovú inštitúciu. Dnes je jedným z piatich múzeí Nitrianskeho samosprávneho kraja. Má 14 zamestnancov, jeho výstavné priestory sa nachádzajú na il. M. R. Štefánika 58 v Nových Zámkoch. Múzeum prevádzkuje viacero stálych expozícií a tematických okruhov, medzi nimi archeologickú, historickú a národopisnú expozíciu, expozície venované Antonovi Bernolákovi a Gergelyovi Czuczorovi, Dom ľudových tradícií vo Svodíne, ako aj samostatné zbierkové a knižničné celky.
Pri príležitosti 250. výročia oslobodenia Nových Zámkov spod tureckej nadvlády bola 18. augusta 1935 otvorená historická výstava. Materiál zhromaždený pre túto výstavu sa stal základom budúcich zbierok. V nasledujúcom roku, 11. apríla 1936, boli zbierky odovzdané mestu a verejnosti, čím sa začala história Mestského múzea v Nových Zámkoch. Riadením múzea bol poverený János Thain. Už v tomto období sa vyprofilovali tri základné odbory múzea: história, národopis a archeológia. V rokoch 1936 až 1937 sa múzeum rozvíjalo najmä prostredníctvom zberateľskej a výstavnej činnosti. Roku 1937 sa presťahovalo do hotela Zlatý lev na hlavnom námestí, kde malo k dispozícii päť miestností. Tri z nich boli určené pre archeologický materiál, dve pre historické a národopisné zbierky. V tom istom roku sa múzeum prezentovalo aj na výstave dávneho umenia Slovenska v Prahe. Zároveň pokračoval archeologický výskum v okolí Nových Zámkov, najmä v Nesvadoch a ďalších lokalitách regiónu, čím sa zbierkový fond ďalej rozrastal.
Po Viedenskej arbitráži 2. novembra 1938 nastal prudký nárast zbierok. Počas druhej svetovej vojny bola časť zbierok ukrytá v protileteckom kryte, no ničivý nálet 14. marca 1945 zasiahol budovu hotela Zlatý lev. Zbierky boli z veľkej časti zničené alebo sa po vojne roztratili.
Obnovenie múzejnej činnosti nastalo v roku 1956, keď bolo múzeum v Nových Zámkoch obnovené ako pobočka Krajského nitrianskeho múzea v Bojniciach. V nasledujúcich desaťročiach sa jeho činnosť orientovala na systematické budovanie zbierok a na regionálny výskum. V roku 1970 bola otvorená expozícia „Pravek novozámockého okresu“. V rokoch 1970 až 1974 sa uskutočnil rozsiahly národopisný výskum okresu v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Komenského a s maďarskými etnografmi. Od roku 1981 malo múzeum štatút špecializovaného pracoviska so zameraním na výskum problematiky protitureckého odboja na západnom Slovensku. Významným krokom v publikačnej činnosti bolo začatie vydávania vlastivedného zborníka Castrum Novum v roku 1983.
Po roku 1989 sa múzeum muselo prispôsobiť novým spoločenským a majetkovým pomerom. Od 1. januára 1990 prešlo z riadenia okresných orgánov pod Ministerstvo kultúry SR. Po reštitúcii sa františkánsky kláštor vrátil rádu, ktorý časť priestorov prenajal múzeu. V roku 1994 tu boli otvorené tri nové expozície: Pamätná izba Antona Bernoláka, Pamätná izba Gergelya Czuczora a Národopisná expozícia. Roku 2002 bol múzeu pridelený takzvaný Kleinov dom, ktorý začal slúžiť na expozičné a výstavné účely.
Novodobé právne postavenie inštitúcie v rámci samosprávneho kraja bolo upravené 21. októbra 2003, keď Nitriansky samosprávny kraj vydal zriaďovaciu listinu Vlastivedného múzea v Nových Zámkoch. Múzeum bolo zriadené ako príspevková organizácia, dodatkom z 27. decembra 2004 sa mení na rozpočtovú organizáciu.
17. júna 2005 sa názov Vlastivedné múzeum v Nových Zámkoch mení na Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch – Thain János Múzeum Érsekújvár. Súčasťou múzea sa stáva aj vysunutá národopisná expozícia v ľudovom dome a archeologická expozícia v bývalej budove obecného úradu vo Svodíne č. 1111.
Predmetom činnosti múzea je zhromažďovať, zhodnocovať, spravovať a ochraňovať hmotné aj nehmotné doklady o vývoji a súčasnom stave spoločnosti v územnom obvode Nové Zámky. Múzeum buduje zbierkový fond, vykonáva archeologický výskum, dokumentuje regionálne dejiny so zameraním na obdobie tureckých výbojov, osobnosť Antona Bernoláka a interetnické slovensko-maďarské, prípadne slovensko-maďarsko-nemecké vzťahy. Súčasťou jeho činnosti je aj budovanie odbornej knižnice, archívu, vydávanie publikácií, výstavná a expozičná činnosť, lektorské služby a ďalšie odborné aktivity.
Význam múzea dokladá aj rozsah jeho fondov. Národopisná zbierka obsahuje 5 557 zbierkových predmetov. Zbierka „Dejiny múzea“, súvisiaca najmä s osobnosťou Jána Thaina, obsahuje 378 predmetov. Fond regionálnej knižnice tvorí 506 knižných jednotiek. Blaskovicsova knižnica obsahuje 3 625 knižných jednotiek a ústavná knižnica múzea mala ku koncu roka 2007 evidovaných 9 070 knižných jednotiek. Tieto údaje ukazujú, že múzeum neplní iba výstavnú funkciu, ale je aj významným dokumentačným, knižničným a výskumným pracoviskom regionálneho charakteru.
Organizačná štruktúra múzea zobrazuje päť základných úsekov: úsek riaditeľa, úsek spoločenských disciplín, úsek hospodárskej správy, úsek dokumentácie, správy a ochrany múzejných fondov a úsek služieb. V nej sú zastúpené odborné pozície historika novších dejín, archeológa, historika starších dejín a etnografa, ale aj dokumentátora, lektorov, ekonomického a technického personálu. Táto štruktúra potvrdzuje, že múzeum je inštitúciou, ktorá spája vedeckú, zbierkotvornú, vzdelávaciu aj prevádzkovú činnosť.
K atívnym spolupracovníkom múzea v jeho rozhodujúcom období patrili: etnograf a publicista József Liszka (neskôr riaditeľ Etnologického centra Spoločensko-vedného ústavu Fórum), archeológ Tibor Pálinkás (neskôr riaditeľ Hontianskeho múzea a galérie Ľudovíta Simonyiho v Šahách), etnografka Alena Dudová (neskôr pracovníčka Krajského pamiatkového úradu v Nitre), historička Mária Česneková, regionálny historik Alexander Štrba, muzeológ Dionýz Ostrožlík, regionálny historik Jozef Mesiarkin, historik Miroslav Haverla, historička Henrieta Lászlóová (neskôr pracovníčka Pamiatkového úradu SR), archeologička Eszter Kovácsová. V múzeu pracovala i Agneša Kiripolszká a neskorśia riaditeľka Helena Gudmonová.
V súčasnosti pod vedením riaditeľa Tomáša Bihariho pôsobí v múzeu historik novších a najnovších dejín Pavol Rusnák, historička starších dejín Zsuzsanna Varga a etnografka Mária Škrabáková.
Článok k 70-mu výročiu múzea z pera vtedajšieho riaditeľa v mesačníku Múzeum č, 2006/3
História novozámockého múzea v chronológii Watson.sk