Čitateľ píše:
Ešte raz teda, uvádzam svoje otázky, na ktoré si mi zabudol odpovedať:
1. Uhorské vlády od r. 1867 uznávali existenciu slovenského národa?
2. Dalo sa v Uhorsku do r. 1918 študovať na gymnáziu, vysokej škole, alebo univerzite v inom jazyku, ako maďarskom? (napr. po Slovensky?)
3. Boli všetky úradné tlačivá vydávané aj v jazykoch iných národov a národností, ktoré obývali Uhorsko, alebo len po Maďarsky? (mám na mysli, rodné listy, rozhodnutia súdov, vysvedčenia, pasy a pod.)
4. Ak Uhorsko bolo štátom viacerých národností, prečo uhorský ministerský predseda Sándor Wekerle, ešte ani 15.10.1918 nesúhlasil s federalizáciu monarchie, ktorú navrhoval kráľ Karol IV.?A na záver dodáva:
Nájsť odpoveď bude zrejme pre Teba hračkou a tým definitívne vyvrátiš akékoľvek ďalšie špekulácie o maďarizácii a dokážeš, že maďarizácia je perzekučný blud.
Asi nemusím zdôrazňovať, že záver je mienený ironicky, v skutočnosti si vyžaduje sizifovské úsilie vyvrátiť systém bludov, ktoré cielene vytváralo niekoľko generácií viac či menej talentovaných učiteľov, jazykovedcov, historikov a propagandistov a súčasne odkryť stopy, ktoré tíže starostlivo zamietli...
Otázka 1. Uhorské vlády od r. 1867 uznávali existenciu slovenského národa?
Odpoveď: Nepochybne áno. Veď vláda vydávala noviny v slovenčine, prekladala zákony do slovenčiny, udržiavala slovenské štátne a prispievala na slovesnké cirkvené ľudové školy. Stabilizovala spisovný jazyk (preklady, jazykovedné práce Czambelove, preklad biblie do slovenčiny). Pokiaľ viem, nikto nikdy nespochybňoval existenciu Slovákov ako etnika na území Horniakov, zákon o právach národností (XLIV. 1868 t.c. ) explicitne potvrdzuje že štát uznáva existenciu národností. Súčasne štatút "politického národa" vyhradzuje pre štátny národ, ktorý tvorí ľud celej krajiny:
Poneváč veškerí občania Uhorska už dľa základných zásad ústavy tvoria v politickom ohľade jedon národ, nerozlučiteľný jednotný národ uhorský, ktorého je každý občan vlasti, bár by ku ktorejkoľvek národnosti patril, rovnoprávnym údom; poneváč ďalej rovnoprávnosť táto len ohľadom úradnieho užívania rozličných v krajine panujúcich rečí, a len na toľko podrobená byť môže zvláštnym predpisom, na koľko potrebným to činí jednota krajiny, výkonná možnosť správy a rídzenia a náležité vysluhovanie spravedlivosti: ostane úplná rovnoprávnosť občanov ohľadom všetkých iných pomerov neporušenou, a len ohľadom úradnieho užívania rozličných rečí slúžiť budú za smerodajné nasledujúce pravidlá...
Otázka 2. Dalo sa v Uhorsku do r. 1918 študovať na gymnáziu, vysokej škole, alebo univerzite v inom jazyku, ako maďarskom? (napr. poslovensky?)
Odpoveď: nepochybne áno.
Slovenská historiografia tvrdí, že zrušením troch gymnázií po r. 1867 zanikla výuka v slovenčine na stredných školách. Zo Šrobárových pamätí vieme, že sa na hodinách robili preklady zo slovenčiny do maďarčiny. Takže neboli to jednojazyčné gymnáziá v dnešnom ponímaní. Vieme takisto, že na evanjelických lýceách prebiehala výuka aj v slovenčine (resp. češtine). Vieme tiež, že náboženstvo sa na gymnáziách v Lipt. Mikuáši, B. Bystrici a zrejme aj inde po celý čas vyučovalo po slovensky. Vieme, že v banskobystrickom gymnáziu (Kmeť) a zrejme aj inde bola slovenčina zavedená ako pomocný vyučovací jazyk. Niektoré školy ostali po celý čas nemeckojazyčné - napr. evanjelické lýceum v Kežmarku, či Banská akadémia v B. Štiavnici. Univerzity boli (až do zriadenia Alžbetínskej univerzity v Bratislave) pokiaľ viem iba dve: v Budíne a Kolozsvári, teda v maďarskej rečovej oblasti. Budapeštianska univerzita, pokiaľ viem, mala katedru slovanských jazykov. (Viedenská takisto, a nezabúdajme ani na Prahu).
Spolu s tým, je otázka jazyka výuky na školách značne dezinterpretovaná 80 ročnou (česko)slovenskou indoktrináciou. Predovšetkým si uvedomme, že v XIX. storočí človek ovládajúci jednu reč nemohol byť považovaný za vzdelaného. Študenti typicky navštevovali postupne niekoľko škôl s rôznymi vyučovacími jazykmi a poznali bežne 3-4 jazyky. Už od útleho veku sa deti posielali na "premienky" do inorečových oblastí krajiny, aby sa naučili jazyk. Jazyková separácia, potláčanie prirodzeného multilingvizmu, prišli až s československým režimom v rámci celkovej kultúrnej barbarizácie a civilizačného regresu.
Otázka 3. Boli všetky úradné tlačivá vydávané aj v jazykoch iných národov a národností, ktoré obývali Uhorsko, alebo len po maďarsky? (mám na mysli, rodné listy, rozhodnutia súdov, vysvedčenia, pasy a pod.)
Odpoveď: nepochybne áno
Rodné listy:
Predpokladám, že ich vystavoval farár v jazyku danej náboženskej obce.
Vysvedčenia:
Zo spomienok Ruda Brtáňa (Ľudová škola v Hybiach, šk. roky 1914-1916)
"Okrem fotografií nám pán učiteľ Búľovský rozdal žlté, viazané maďarsko-slovenské vysvedčenie: Ellemi népiskolai Ertesitô konyvecske, Uvedomenie o školskom pokroku, Brtáň Rudo, žiak ev. a. v. ľudovej školy. V rubrike Hovorí maďarsky? stojí: Nem. V ďalšej je, že vravím: Totul, po slovensky. Za prvý rok som dostal v škole z mravov a z pilnosti discéretes, chválitebný, a v ostatných predmetoch kitiinö, čo znamená výborný, a práve tak v náboženstve, cvičení umu a reči, v čítaní, písaní, maďarskej reči, v počtoch, kreslení, speve, v zručnosti a telocviku. Také isté svedectvo som dostal aj o rok v druhej triede, čo sa pre vojnu skrátila. Ani dníček som ani v prvej ani druhej nevymeškal, tak dobre som ja v škole bojoval..."
Zákony:
Súdne pojednávania: áno, vieme, že napr. ružomberský proces prebiehal po slovensky.
Rozhodnutia súdov: neviem. Každý úradný list bol však poštár povinný preložiť adresátovi, ak mu ten nerozumel.
Pasy: netuším. Ale nie je vylúčené, že rakúsko-uhorské pasy boli v nemčine a francúžštine.
Otázka 4. Ak Uhorsko bolo štátom viacerých národností, prečo uhorský ministerský predseda Sándor Wekerle, ešte ani 15.10.1918 nesúhlasil s federalizáciu monarchie, ktorú navrhoval kráľ Karol IV.?
Odpoveď: Češi si federalizáciu nevynútili svojimi postojmi v r. 1848/49 a v r. 1918 už bola táto otázka neaktuálna. Najväčší prívrženec federalizácie monarchie bol následník trónu (s ktorým bol v kontakte aj M. Hodža) - federalizáciu monarchie teda nepochoval Wekerle, ale Gavrilo Princip... Navyše si uvedomme že ani nie 3 týždne po inkriminovanom Wekerleho prejave už Károlyi vyhlásil republiku a teda nezávislosť od Viedne.
Na oplátku by som si ja rovnako dovolil požiadať váženého čitateľa o odpovede na štyri otázky:
Otázka 5. Ak mala maďarizácia existovať, logicky musela mať začiatok a koniec. Kedy začala a kedy skončila?
Otázka 6. Ak bola násilná maďarizácia prejavom národnostného útlaku a prenasledovania, sú známe nejaké vonkajšie prejavy tohoto násilia? Bol niekto v súvislosti s touto, alebo inou formou národnostného útlaku v Uhorsku zbavený občianskych práv, majetku, vyhnaný z domova, nedajbože zbavený života? Existuje nejaké svedectvo, alebo spomienky kohokoľvek, kto bol násilne pomaďarčený a popisuje svoje traumatické zážitky s tým spojené?
Otázka 7. Ak by bola maďarizácia traumatickým zážitkom Slovákov a súčasne by boli presvedčení, že zapríčinila rozpad štátu, dopustili by sa nepomerne drastickejších neprávostí na národnostiach v Československu?
Otázka 8. Existuje množstvo pamfletov od Kálala, Ivanku, Setona-Watsona a iných, v ktorých ostro odsudzujú liberálny režim v Uhorsku, predovšetkým jeho národnostnú politiku. Spomínate si, že by títo, alebo ďalśí autori porovnávali uhorskú národnostnú politiku s akýmkoľvek iným štátom, alebo uviedli akýkoľvek iný štát ako vzor hodný nasledovania v oblasti národnostnej politiky?
Srdečná vďaka! :-)
Oto Psenak 
14-01-14 
3,768 
