Účastnícke štáty: Sovietsky zväz (ZSSR) (1949), Poľsko (1949), Československo (1949),     Maďarsko (1949), Rumunsko (1949), Bulharsko (1949), Albánsko (1949, avšak od 60. rokov sa dištancovalo a v roku 1961 spoluprácu ukončilo), Nemecká demokratická republika (NDR, vstup v roku 1950), Mongolsko (1962), Juhoslávia (asociované členstvo 1964),  Kuba (1972), Vietnam (1978). RVHP bola aktívna až do roku 1991, keď v dôsledku rozpadu sovietskeho bloku a prechodu členských štátov na trhové hospodárstvo zanikla.
V 1970-tych rokoch sa ako pozoroatelia zúčastňovali práce RVHP aj Fínsko, Irak a Mexiko.
 

---

Dvojzväzkový zborník „Hlavné dokumenty Rady pre vzájomnú hospodársku pomoc“ vyšiel v rokoch 1981 a 1983. Prvý zväzok
sa zameriava na zakladajúce a základné dokumenty RVHP. Obsahuje Štatút Rady pre vzájomnú hospodársku pomoc, ktorý definuje ciele, princípy a štruktúru organizácie. Nájdeme tu aj dohody o spolupráci medzi členskými štátmi, ktoré stanovujú rámec pre hospodárske vzťahy. Dôležitou súčasťou sú dokumenty o orgánoch RVHP, ich kompetenciách a rozhodovacích procesoch. Prvý zväzok poskytuje ucelený pohľad na právne a organizačné základy RVHP, vrátane dokumentov o plánovaní, špecializácii výroby a vedecko-technickej spolupráci.

Druhý zväzok sa zameriava na praktické aspekty hospodárskej spolupráce v rámci RVHP. Obsahuje dokumenty o obchodných vzťahoch, colných dohodách a menovej spolupráci. Nájdeme tu dohody o spoločných investičných projektoch, ktoré mali podporiť hospodársku integráciu. Dôležitou súčasťou sú dokumenty o spolupráci v jednotlivých odvetviach hospodárstva, ako je energetika, priemysel a poľnohospodárstvo. Druhý zväzok poskytuje pohľad na medzinárodné vzťahy RVHP, vrátane dokumentov o spolupráci s tretími krajinami. Zbierka takisto dokumentuje vývoj a zmeny v hospodárskej politike RVHP v priebehu času, vrátane pokusov o reformy.

---

Kniha "Československo v RVHP 1949-1956" od Karla Kaplana, ktorú vydal Ústav pro soudobé dějiny AV ČR v roku 1995, sa zaoberá prvými siedmimi rokmi členstva Československa v Rade vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP). Kaplan analyzuje dôvody vzniku tejto organizácie, jej fungovanie a vplyv na československé hospodárstvo v kontexte širších politických a ekonomických vzťahov medzi socialistickými krajinami. Hlavnou témou je prechod Československa od povojnového plánovania a ekonomickej orientácie na Západ k úplnej hospodárskej integrácii so Sovietskym zväzom a jeho satelitmi.

Kniha začína opisom hospodárskej situácie Československa v prvých povojnových rokoch, keď sa krajina snažila obnoviť svoje priemyselné kapacity a zároveň hľadala nové trhy. Počas tohto obdobia existovala silná diskusia o zapojení sa do Marshallovho plánu, ktorý ponúkal ekonomickú pomoc zo strany Spojených štátov. Kaplan podrobne popisuje, ako Československo spočiatku inklinovalo k tejto možnosti, pričom viacerí politici a ekonómovia v krajine vnímali Marshallov plán ako príležitosť na posilnenie exportu a modernizáciu priemyslu. Napriek tomu pod silným tlakom Sovietskeho zväzu a po osobnom stretnutí predstaviteľov česko-slovenskej vlády so Stalinom bola táto možnosť zamietnutá. Následne Československo spolu s ďalšími krajinami v sovietskej sfére vplyvu prijalo orientáciu na hospodársku spoluprácu v rámci RVHP.

RVHP bola založená v roku 1949 ako reakcia na Marshallov plán a jej cieľom bolo koordinovať ekonomiky socialistických krajín pod vedením Moskvy. Kaplan analyzuje, ako sa prvé roky existencie RVHP vyznačovali snahou o vytvorenie spoločných hospodárskych stratégií, ktoré však boli často narušované sovietskymi záujmami a centralizovaným rozhodovaním. Československo sa v rámci RVHP stalo dôležitým priemyselným centrom, no zároveň muselo podriadiť svoju ekonomickú stratégiu potrebám Sovietskeho zväzu. Autor opisuje rôzne hospodárske dohody, ktoré boli uzavreté medzi Československom a ZSSR v rokoch 1951 až 1955, pričom zdôrazňuje, že tieto dohody často neboli výhodné pre československú ekonomiku. Dôraz sa kládol na rozvoj ťažkého priemyslu, čo malo za následok nerovnováhu v ekonomike, nedostatok spotrebného tovaru a problémy s dodávkami surovín.

Kniha sa venuje aj politickým a strategickým aspektom fungovania RVHP. Kaplan zdôrazňuje, že sovietske vedenie využívalo hospodársku spoluprácu ako nástroj kontroly nad socialistickými krajinami, pričom rozhodnutia o kľúčových otázkach sa prijímali v Moskve. Československo síce formálne malo možnosť podieľať sa na rozhodovaní, ale reálne bolo jeho postavenie podriadené sovietskym záujmom. Kaplan poukazuje na to, že členstvo v RVHP viedlo k výrazným štrukturálnym zmenám v česko-slovenskej ekonomike, ktorá sa postupne začala viac orientovať na obchod so socialistickými krajinami a stratila prístup k západným trhom. Tento vývoj mal negatívne dôsledky, najmä v oblasti technologického rozvoja a konkurencieschopnosti československého priemyslu.

Dôležitou kapitolou knihy je obdobie eskalácie studenej vojny a jej vplyv na hospodárske vzťahy v rámci RVHP. Kaplan podrobne popisuje, ako narastajúce napätie medzi Východom a Západom ovplyvnilo obchodné vzťahy Československa a ako boli ekonomické rozhodnutia ovplyvňované politickými faktormi. V tomto kontexte analyzuje aj reakcie československých predstaviteľov na rôzne hospodárske krízy a pokusy o reformy v rámci RVHP. Napriek tomu, že niektoré snahy o zlepšenie efektivity ekonomickej spolupráce existovali, Kaplan ukazuje, že rigidná centrálna plánovaná ekonomika a dominancia Sovietskeho zväzu znemožnili zásadné reformy, ktoré by mohli československej ekonomike priniesť väčšiu flexibilitu a prosperitu.
V závere knihy autor rozoberá krízu RVHP v polovici 50. rokov, ktorá bola dôsledkom neefektívneho plánovania, rozdielnych hospodárskych záujmov členských štátov a narastajúceho napätia v socialistickom bloku. Kaplan opisuje, ako si československí predstavitelia začali uvedomovať, že členstvo v RVHP im neprináša očakávané výhody a že krajina čelí čoraz väčším hospodárskym problémom. Napriek tomu však neexistovala reálna možnosť opustiť RVHP alebo sa viac otvoriť západným trhom, pretože politická závislosť od Sovietskeho zväzu bola príliš silná.

Kaplanova kniha predstavuje podrobnú analýzu prvých rokov členstva Československa v RVHP, pričom využíva množstvo archívnych dokumentov, ktoré v čase jej vydania neboli bežne dostupné. Autor poskytuje komplexný pohľad na to, ako sa československé hospodárstvo postupne začlenilo do sovietskeho bloku a aké dôsledky to malo pre jeho ďalší vývoj. Kniha je dôležitým príspevkom k pochopeniu povojnových ekonomických dejín Československa a vzťahov medzi socialistickými krajinami.

---

Kniha „Satellites and Commissars: Strategy and Conflict in the Politics of Soviet-Bloc Trade“ od Randalla W. Stonea (Princeton University Press 1996) je v podstate jediná monografia skúmajúca sovietsky typ hospodárskej integrácie, ktorá posledné desaťročia vyšla na Západe. Skúma ekonomickú integráciu medzi Sovietskym zväzom a jeho satelitnými krajinami v rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP). Autor využíva obraz kooperácie medzi nerovnými stranami na vysvetlenie neúspechov sovietskej stratégie obchodných rokovaní.

Stone argumentuje, že Sovietsky zväz sa snažil o ekonomickú a politickú integráciu východného bloku prostredníctvom systému dotovaného obchodu, ktorý mal podporiť stabilitu a efektívnosť socialistických štátov. V skutočnosti však sovietska politika viedla k zlyhaniam na viacerých úrovniach, predovšetkým kvôli chybnému systému plánovania a riadenia. Sovietski vyjednávači boli neefektívni, pretože boli motivovaní prevažne splnením formálnych kvantitatívnych plánových ukazovateľov, čím sa zanedbávali otázky kvality, technologickej inovácie a dlhodobých investícií. Táto štrukturálna chyba spôsobila, že aj napriek obrovským ekonomickým dotáciám zo strany ZSSR nebola dosiahnutá skutočná hospodárska integrácia, pretože satelity mali motiváciu tieto dotácie maximalizovať a zároveň sabotovať spoločné projekty, ktoré pre ne znamenali nevýhodu. Táto stratégia viedla k neustálemu porušovaniu a oslabovaniu medzinárodných dohôd.

Kniha poukazuje na neefektívnosť štyroch hlavných prvkov sovietskej vyjednávacej stratégie: slabú odhodlanosť, nízku dôveryhodnosť, neefektívne využitie politického prepojenia a nedostatočný monitoring. Tieto zlyhania sú dôsledkom deformácií spôsobených centrálnym plánovaním, ktoré nedokázalo efektívne merať a riadiť kvalitatívne parametre, vrátane produktivity, kvality výrobkov a technologického pokroku.

Sovietske integračné programy, ako napríklad Komplexný program pre vedecký a technologický pokrok, preto nikdy neboli efektívne implementované. Kniha tiež obsahuje detailné prípadové štúdie o Československu, Maďarsku a Poľsku, ktoré ilustrujú konkrétne zlyhania sovietskej politiky a jej dopady na ekonomiku týchto krajín.

Rozdiel medzi integračnou politikou RVHP a Európskou úniou (EÚ):
 

Aspekt	Sovietsky typ ekonomickej integrácie (RVHP)	Európska únia (EÚ)
Vrcholný orgán	Výkonný výbor (Ispolkom), riadený sovietskym námestníkom ministra zahr. vecí	Európska komisia, Európsky parlament
Hospodársky systém	Centrálne plánovanie, umelé ceny	Trhová ekonomika
Hlavný mechanizmus	Bilaterálne dohody pod kontrolou Moskvy	Nadnárodné politické a právne mechanizmy
Politické prepojenie	Totalitná kontrola a podriadenosť satelitov	Demokratické, právne definované vzťahy medzi členmi
Distribúcia zdrojov	Umelo deformované ceny, centrálne plánovanie	Trhové mechanizmy a kohézne politiky
Politické dopady odchodu	Vojenský zásah (napr. ČSSR 1968, Maďarsko 1956)	Dobrovoľný odchod (napr. Brexit 2020)

Dôležitou súčasťou ekonomickej integrácie sovietskeho bloku boli rozsiahle spoločné projekty, najmä v oblasti infraštruktúry. Sem patrili výstavba ropovodov, plynovodov, jadrových elektrární a ďalšej energetickej a dopravnej infraštruktúry. Tieto projekty však nefungovali ako nástroj ekonomickej integrácie efektívne, pretože socialistická ekonomika trpela chronickými problémami, dodávatelia mali tendenciu vyhýbať sa záväzkom, realizovali projekty nekvalitne a s oneskorením.

Hoci Sovietsky zväz mal formálnu kontrolu, nedokázal účinne kontrolovať implementáciu týchto rozsiahlych projektov. Chýbala tiež inštitucionálna zložka. Nevznikli orgány typu Európskeho parlamentu a Európskej komisie, administratívna koordinácia medzinárodných hospodárskych projektov nefungovala dobre.

Bolo niekoľko pokusov reformovať RVHP:
 

• Komplexný program hospodárskej integrácie (1971) – snaha o hlbšiu hospodársku koordináciu a plánovanie medzi členskými štátmi.
• Dlhodobé cieľové programy (70. roky) – pokus zaviesť sektorovú špecializáciu, najmä v oblasti strojárstva a energetiky.
• Komplexný program vedeckého a technologického pokroku (1984-1985) – zameraný na modernizáciu ekonomík členských štátov cez vedecko-technickú spoluprácu a inovácie.
• Perestrojka a jednotný socialistický trh (koniec 80. rokov) – snaha ZSSR pod vedením Gorbačova o zásadnú reformu integračných mechanizmov, vrátane zavedenia trhových prvkov a skutočne koordinovanej ekonomiky.

Všetky tieto reformné pokusy zlyhali, pretože satelitné štáty neboli motivované zdieľať skutočné informácie, efektívne investovať a implementovať projekty, a Sovietsky zväz nebol schopný tieto záväzky účinne presadiť.
 

---

Rada vzájomnej hospodárskej pomoci v chronológii Watson.sk: