Ako prvý sa zo šoku spamätal frontman skupiny Mašina vremeni Andrej Makarejevič. Jeho pesnička "Porozprávam vám o jednej krajine..." je podľa Troického jednou z najlepších za posledné roky.



Známe sú protivojnové klipy skupiny Nogu svelo (Keď sa noha potkne). Frontman Maxim Pokrovskij žije už niekoľko rokov v USA a na tému vojny v Ukrajine zložil poltucet zúrivých piesní.

Ich najdôležitejší protivojnový klip má názov "Šťastný Nový rok, synku!" a účinkujú v ňom herci, ktorí takisto emigrovali - Čulpan Chamatova a Artur Smoljhaninov. Je o manželskej dvojici ktorá stratila syna v Ukrajine a vo svojom panelákovom byte očakávajú príchod nového roku. Vskutku katartický zážitok.



Populárnou je aj  "Hymna ľudí bez buudúcnosti". Autorom grafiky v štýle zombie-hororového príbehu je Oleg Kuvajev, autor obľúbeného kresleného seriálu Masjana.



Medzi rappermi je najaktívnejší a najplodnejší Ivan Aleksejev, známy ako Noize MC. Na jar sa Ivan a jeho rodina presťahovali do Vilniusu a čoskoro sa spolu so speváčkou Monetočkou (Liza Gyrdymova) vydali na koncertné turné na podporu Ukrajiny. Ich klip Krajina dažďov ktorá sa venuje životu v emigrácii má za 4 mesiace 4 milióny zhliadnutí.



Ich najnovším klipom je video k pesničke "Obetí niet" - čo je obvyklý zvrat ruskej propagandy v súvislosti s útokmi na civilné ciele v Ukrajine. Ale autori nezabudli ani na ďalší vražedný motív ruskej propagandy "Nie je to také jednoznačné".



Slava Tolstoj je ruský básnik a hudobník (hral najmä s Fjodorom Chisťakovom zo skupiny Zero), dlhodobo žije v Bostone v USA. Jeho skladba "Teba sa to netýka" hovorí o snahe bežných Rusov zakryť oči pred realitou a predstierať že sa nič hrozné vlastne nedeje.



Kvintet „Gromyka“ z mesta Petrozavodsk je jedna z najzaujímavejších rockových skupín v Rusku. Hudobne aj vizuálne zábavne parodujú sovietsky štýl vokálno-inštrumentálnych skupín 70. rokov. Pesnička „Nechoď na námestie, nechoď tam" je ironickou parafrázou dávnej piesne Alexandra Galiča o dekabristoch „Môžeš ísť na námestie?“. Formálne je pesnička akoby súzvučná s režimom - členovia skupiny sú stále v dosahu ruských úradov.



Moskovská skupina „Komsomolsk“ je jedna z najpopulárnejších indie kapiel v krajine, tiež zostáva doma a musí sa vyjadrovať v inotajoch.

Pesnička "Z našich okien" presiaknutá melanchóliou a presne vyjadruje zdesenie a otupenosť mládeže. Z našeho okna vidno čierny mesiac A v diaľke Moskva horí, to ja som ju podpálila... Pritom aj vo vnútri skupiny v súvislosti s vojnou vznikli konflikty a je na pokraji rozpadu.



Zatiaľ jediný plnohodnotný album, ktorý ruský umelec vydal na tému vojny s Ukrajinou, je „Február trvá“ od rappera Vladiho. Vladislav Leškevič je spoluzakladateľom Rostovského rapového kvarteta „Casta“. Po vypuknutí vojny sa členovia kapely rozišli do rôznych krajín a Vladi nahral cyklus sólových piesní venovaný vojne. Cyklus otvára skladba „Bečasovosť“



Celé dielo je veľmi dobré: úprimné a chytré piesne o súčasnej mnohotvárnej nočnej more: hrôzy vojny, útrapy emigrácie, pokusy o propagandu, katastrofa morálky...

Asi najpálčivejšou je skladba - "Ako je toto do piče možné?!" - o mladej žene z Kyjeva ktorá bola spolu s moskovskými kamarátkami zbláznená do módy. Teraz okolo nej vybuchujú bomby a lietajú rakety a ona sa stále dookola pýta otázku z názvu pesničky.



Mnohé známe skupiny, ktorých protivojnová a antisovietska pozícia je známa a ktorých členovia neodišli z krajiny, majú zákaz vystupovania (DDT, Spdin, Shortparis).

Rodí sa aj nový hudobný underground, podobne ako v 70. a na začiatku 80. rokov minulého storočia. Anonymná skupina Tagil sa prihlásila s pesnčkou "Ešte horšie" s refrénom "Na začiatku bolo zle a potom ešte horšie"



Nové ruské vojenské piesne sú, samozrejme, veľmi odlišné od ukrajinských. Ukrajinci spievajú o boji a víťazstve. Rusi o klamstve, hrôze a beznádeji. A kladú si otázku ako a kedy to všetko skončí. Odpoveď naspievala formácia "Antiorkovia" Názov pesničky by sa dal preložiť ako "Skončí sa to veľkou porážkou", akurát v originále je tam vulgarizmus. Pesničku zložil a nahral Valerij Gajna s manželkou Irmou. Valerij bol kedysi v ZSSR rockový gitarista číslo 1, líder skupiny Kruiz

https://www.youtube.com/watch?v=ezlAlnRbbNA

Noize MC spomenutý vyššie sa na výhliadky konca súčasnej tragédie pozerá z historickej perspektívy a pripomína si epizódku v čase vojesnkého puču v r. 1991, keď zdezorientovaná štátna televízia nevedela čo vysielať a púšťala dokola Čajkovského Labutie jazero. Mnohí Rusi netrpezlivo očakávajú reprízu...



A. Troickij končí svoj prehľad protestsongov hymnickou piesňou "Ukrajina" skupiny Nogu svelo spomínanje v úvode.



A. Troického by sme mohli doplniť ešte o klip Semjona Slepakova. Populárny komik, skladateľ a reźisér (venovali sme sa mu tu... a tu...) bol takisto dlho lojálnym umelcom, ale po rozpútaní vojny utiekol z krajiny a naspieval protivojnovú uspávanku. Putinovi propagandisti naňho okamžite spustili paľbu a samozrejme okamžite si spomenuli ňa jeho židovský pôvod...



A nedá sa nespomenúť ani ikonická figúra ruskej hudobnej scény, Boris Grebensčikov, líder skupiny Akvárium. Už vo februári 2022 sa o vojne vyjadril jasne: "To, čo sa deje, je čisté šialenstvo. Ľudia, ktorí rozpútali túto vojnu, sa zbláznili. Sú hanbou Ruska."

Tento prehľad by však nebol úplný keby sme nespomenuli aj druhú stranu. Klip zosmiešňujúci publicistu Nevzorova, ktorý na začiatku vojny utiekol z Ruska do Albánska a vysiela svoj každodenný program na Youtube, natočila skupina Leningrad. Pravda bolo to na začiatku vojny, keď sa mohlo zdať, že to dopadne dobre pre V. V. Putina ako aj pre jeho fanúšika Serrgeja Šnurova, lídra skupiny Leningrad.

Dnes, keď to vyzerá menej nádejne sa Šnur z tenkého ľadu vrátil k obcénnostiam a vulgarizmom, ale úspech je v porovnaní s jeho bývalými klipmi mizivý.



Podobné angažovanie sa je však skôr ojedinelé. Oficiálne médiá (a iné v Rusku nevysielajú) omieľajú do nemoty apolitické songy interpretov lojálnych k režimu. Spievať o láske je aj v dnešnom Rusku predsa len oveľa lepší a hlavne perspektívnejší biznis, ako o vojne.

Ako ukážku uvádzame dva klipy azda najpopulárnejšieho v súčasnosti ruského herca Konstantina Chabenského, ktorý je aj riaditeľom moskovského divadla MCHAT a preukazuje veľkú lojalitu voči režimu - ako na bežiacom páse odstraňuje z repertoáru a prepúšťa hercov ktorí mali odvahu sa vysloviť proti vojne. A účasti Konstantina Chabenského v éteri vskutku nič nestojí v ceste...