V prvý deň konefrencie odzneli príspevky:

1. Andras BECKER (Univerzita Southampton): Britský pohľad na 1. Viedenskú arbitráži ústup a nezasahovanie
2. István JANEK (Historický ústav Maďarskej akadémie vied Budapešť): Maďarské revizionistické snahy voči Slovensku v rokoch 1938 - 1940
3. Michal PEHR (Masarykov ústav a Archív Akadémie vied ČR Praha): Viedenská arbitráž a jej ohlas v českej spoločnosti pohľadom dobovej tlače
4. Martin HETÉNYI (Univerzita Konštantína Filozofa Nitra): Zmeny v živote obyvateľstva slovensko-maďarského pohraničia
5. Yevgen ROGOVYY (Charkovská národná univerzita): Postavenie slovenského obyvateľstva na území južného Slovenska po Viedenskej arbitráži
6. Viliam JABLONICKÝ (Bratislava): Represie voči nemaďarskému obyvateľstvu na južnom Slovensku v rokoch 1938 - 1945 a ich odraz v spoločenskom a kultúrnom vedomí
7. Ferdinand VRÁBEL (Bratislava): Náprava krívd z Trianonu? Niekoľko epizód z obsadzovania južného Slovenska maďarským vojskom v novembri 1938
8. Martin LACKO (Ústav pamäti národa Bratislava): Malá vojna a jej ohlas v slovenskej spoločnosti
9. Ján MITÁČ (Ústav pamäti národa Bratislava): Krvavý incident v Šuranoch na Vianoce 1938 v spomienkach obyvateľov mesta Šurany
10. Peter SOKOLOVIČ (Ústav pamäti národa Bratislava): Slovensko-mad'arské napätie na jeseň 1938 v agende trnavského okresného úradu
11. Helena PALAŤKOVÁ (Katolícka univerzita Ružomberok): Levice v premenách moderných dejín (1938 - 1945)
12. Miroslav ELIÁŠ (Mestské múzeum Šurany): Združenie katolíckej mládeže na Kostolnom Seku v rokoch druhej svetovej vojny
13. Martina FIAMOVÄ (Ústav pamäti národa Bratislava): Úteky židovského obyvateľstva cez slovensko-mad'arskú hranicu
14. František BUDA (Tvrdošovce): Osudy židov z Tvrdošoviec a jeho okolia po Viedenskej arbitráži v horthyovskom Maďarsku

Príspevky boli dosť nevyrovnané svojou kvalitou, sklamaním boli p. V. Jablonický a M. Lacko, ktorý sa nedokázali vymotať z obvyklých tendenčných klišé, naopak príjemne prekvapili F. Vrábel a H. Palaťková.
To, že niektoré deficity boli vlastné väčšine vystupujúcich asi nie je náhoda a možno to vyplýva priamo z témy. Slovenská historiografia zatiaľ nedokáže svoje "veľké témy" posudzovať v kontexte, ani používať neutrálnu terminológiu. Ako keby mala obavy, že ak nezakóduje svoje hodnotenia a súdy priamo do "samovysvetľujúcich" termínov, potom svoje závery nedokáže obhájiť... Neodznel jediný príspevok, ktorý by porovnával postavenie maď. menšiny v 1. ČSR s postavením Slovákov na odstúpenom území. Celkom nepravdepodobne vyznievali i pokusy opísať postavenie židovskej menšiny na odstúpených územiach ako série represálií zo strany "horthyovského Maďarska", ktoré začali eśte v novembri 1938 a skončili ich deportáciami po nemeckej okupácii Maďarska na jeseň 1944.  Pritom pre každého súdneho človeka musí byť jasné, že keby nebolo bývalo viedenskej arbitráže, väčšina týchto ľudí by zahynula ešte v roku 1942 rovnako, ako ich súkmeňovci na Slovensku.
Zaujímavým spestrením programu bolo neplánované vystúpenie dr. Ladislava Deáka. Tento doyen slovenskej historiografie známy svojim konfrontačným štýlom nesklamal ani tentoraz a krátko sa venoval i osobe Jánosa Esterházyho, ktorý L. Deáka dlhodobo irituje. Ukažka jeho neopakovateľného prejavu:
Ešte pár slov, pokiaľ ide o Esterházyho.  Esterházyho nemožno pokladať za priateľa Slovákov. To sa on len za takého vydáva. My máme maďarské diplomatické protokoly. Keby ste to len čítali! Ako oklamať starca Hlinku! Bolo to práve na jar 1938. Esterházy si Slovensko predstavoval - a to bola maďarská idea - Slovensko si môže riešiť svoju vec len v rámci Maďarska. Ako by vyzeralo Slovensko? Slovensko by stratilo východné Slovensko celé, Slovensko by sa obmedzilo na autonómnu oblasť, nie štát. Toto chcel Esterházy. Slovensko pod úplne maďarským vplyvom, však samozrejme. Takže to je ilúzia, že on by... Samozrejme že Esterházy ako politik, ktorý bol veľmi śikovne orientovaný,  vedel., že Slovensko sa môže vrátiť do Maďarska len cez rozbitie Československa. To znamená najprv rozbiť Československo, a potom, keď bude Slovensko neschopné a najnmä keď bude malé,  potom s ním možno naložiť...
Konferencia bude v stredu 23. marca pokračovať druhým dňom.

Folklórny súbor

Pohľad na predsednícky stôl

Pohľad do radov obecenstva

2011-03-23 17:17:21 Ladislav Moravík
Dovolil by som si nesúhlasiť s tvrdením, že na území Maďarského kráľovstva bolo postavenie židovskej menšiny lepšie, ako na území 1. SR.
Maďarsko ako prvá Európska krajina prijala už začiatkom 20.rokov min.storočia viacero antisemitských zákonov, ktoré v máločom zaostávali za norindberskými rasovými zákonmi.
Aj maďarská medzivojnová tlač, bola silno protižidovsky zameraná. Veď aj samotný predseda Tlačovek komory (Sajtókamara), bol jeden z najväčších antisemitských novinárov Mihály Borcsa, ktorý sa neskôr stal aj štátnym tajomníkom, povereným "odžidovčením" maďarského duchovného života.
Tak, ako v r.1942 mnohí Židia utekali zo Slovenska do Maďarska, tak po okupácií Maďarska Nemeckom v marci 1944 zase viacerí Židia sa ilegálne vracali na Slovensko, kde sa cítili byť bezpečnejšie. Toto obdobie však netrvalo dlho, len do augusta 1944 vypuknutia povstania a následného obsadenia Slovenska vojskami Veľkonemeckej ríše.