Veľká hospodárska kríza predstavuje najhlbší a najdlhší ekonomický prepad v dejinách moderného priemyselného sveta. Hoci jej epicentrum bolo v Spojených štátoch amerických, jej ničivé dôsledky zasiahli takmer každú krajinu na svete, vrátane vtedajšieho Československa. Trvala počas väčšiny 30. rokov 20. storočia a navždy zmenila ekonomické myslenie aj úlohu štátu v hospodárstve.

Hoci sa často za začiatok krízy považuje dramatický krach akciového trhu na newyorskej burze v októbri 1929, známy ako "Čierny utorok", tento kolaps bol skôr spúšťačom než samotnou príčinou. Skutočné korene krízy boli hlbšie a komplexnejšie. Patrila k nim napríklad špekulačná bublina na akciovom trhu, ktorá sa nafúkla počas "Roaring Twenties", keď ceny akcií rástli bez reálneho krytia hodnotou firiem a mnohí investovali na dlh.

Ďalším vážnym problémom bola nestabilita bankového sektora v USA s veľkým počtom slabo regulovaných bánk; následné "obliehanie bánk" počas paniky viedli k masovým bankrotom a strate úspor. Okrem toho existovala nerovnováha medzi nadhodnotenou výrobou v priemysle a poľnohospodárstve a nedostatočnou kúpnou silou spotrebiteľov, keďže mzdy nerástli úmerne ziskom a produktivite. Problémy mali aj farmári, ktorí bojovali s nízkymi cenami a vysokými dlhmi už pred krachom, pričom situáciu v USA neskôr zhoršilo katastrofálne sucho "Dust Bowl". K prehlbeniu krízy prispeli aj možné chybné kroky v monetárnej politike americkej centrálnej banky (Federálny rezervný systém), ktorá podľa niektorých ekonómov nedostatočne podporila banky alebo príliš obmedzila peňažnú zásobu. Napokon, protekcionizmus v medzinárodnom obchode, ako napríklad prijatie Smoot-Hawleyho colného zákona v USA, vyvolal odvetné clá a dramaticky obmedzil globálny obchod, čím prehĺbil celosvetovú krízu.

Tieto hlboké problémy mali katastrofálne následky na životy ľudí a celú ekonomiku. Dopady krízy boli zdrvujúce a zasiahli všetky vrstvy spoločnosti. Prejavovali sa napríklad masovou nezamestnanosťou, ktorá v USA dosiahla v roku 1933 vrchol na úrovni približne 25 %, pričom milióny ľudí prišli o prácu. Sprevádzal ju hospodársky kolaps s prudkým poklesom HDP, priemyselnej výroby, bankrotmi firiem a zastavením investícií. Všadeprítomná bola chudoba a bezdomovectvo; mnohé rodiny prišli o strechu nad hlavou a na okrajoch miest vyrástli núdzové kolónie známe ako "Hoovervilles", pričom dlhé rady na jedlo z charitatívnych vývarovní sa stali bežným javom. Kríza mala aj hlboké sociálne a psychologické dopady, spôsobovala obrovský stres, neistotu, stratu dôvery v systém, viedla k migrácii za prácou a zvyšovala sociálne napätie.

Spočiatku vláda prezidenta Herberta Hoovera verila v samoreguláciu trhu a presadzovala len obmedzené vládne zásahy, no táto stratégia pri prehlbujúcej sa kríze zlyhala. Zásadný obrat nastal po zvolení Franklina D. Roosevelta (FDR) za prezidenta v roku 1932. FDR prišiel s rozsiahlym programom reforiem známym ako Nový údel (New Deal), ktorý bol založený na presvedčení, že vláda musí aktívne zasiahnuť. Cieľom Nového údelu bolo priniesť okamžitú pomoc (Relief) nezamestnaným a chudobným, napríklad prostredníctvom federálnych podpôr a rozsiahlych programov verejných prác ako Works Progress Administration (WPA) či Civilian Conservation Corps (CCC), ktoré poskytovali zamestnanie miliónom ľudí. Zároveň sa usiloval o obnovu (Recovery) ekonomiky, napríklad podporou poľnohospodárstva cez Agricultural Adjustment Act (AAA) a snahou o stabilizáciu priemyslu. Kľúčovou súčasťou bola aj reforma (Reform) systému s cieľom predísť budúcim krízam; tá zahŕňala reformu bankovníctva vytvorením Federal Deposit Insurance Corporation (FDIC) na poistenie vkladov, reguláciu akciového trhu prostredníctvom Securities and Exchange Commission (SEC) a zavedenie základov sociálneho zabezpečenia v USA cez Social Security Act.

Veľká hospodárska kríza trvala približne desaťročie, počas väčšiny 30. rokov. Hoci Nový údel priniesol výrazné zlepšenie a zmiernil najhoršie dopady krízy, úplné ekonomické oživenie bolo pomalé a prerušované, ako ukázala aj tzv. Rooseveltova recesia v rokoch 1937-38. Definitívny koniec Veľkej hospodárskej krízy sa vo všeobecnosti spája až s druhou svetovou vojnou. Masívne vládne výdavky na zbrojenie a vojnovú mobilizáciu v USA a iných krajinách konečne pohltili masovú nezamestnanosť a naplno rozbehli priemyselnú výrobu.

Veľká hospodárska kríza zanechala trvalé dedičstvo. Viedla k prehodnoteniu ekonomickej teórie, najmä k vzostupu keynesiánstva obhajujúceho vládne zásahy, posilnila úlohu štátu v ekonomike a položila základy moderného sociálneho štátu v mnohých krajinách. Jej priebeh a riešenia sú dodnes predmetom štúdia ekonómov a historikov.

 


Titulná strana denníka The Pittsburgh Press 29. októbra 1929

---

Kniha The Great Depression and the New Deal od Roberta F. Himmelberga predstavuje komplexného sprievodcu kľúčovým obdobím americkej histórie v rokoch 1929 až 1941. Autor analyzuje príčiny Veľkej hospodárskej krízy, opatrenia Nového údelu pod vedením prezidenta Franklina D. Roosevelta a skúma ekonomické, politické, sociálne a kultúrne aspekty tejto éry.

Publikácia je štruktúrovaná do niekoľkých častí: obsahuje chronológiu udalostí, naratívny prehľad, tematické eseje analyzujúce príčiny a riešenia krízy, hodnotenie dopadov Nového údelu, biografické profily kľúčových osobností, primárne dokumenty, slovník pojmov a bibliografiu. Kniha vysvetľuje, že Veľká hospodárska kríza bola traumatickým a zároveň definujúcim obdobím pre Spojené štáty americké. Nový údel znamenal zásadnú zmenu v úlohe federálnej vlády, ktorá začala aktívne zasahovať do ekonomiky aj spoločenského života. Kríza hlboko ovplyvnila každodenný život Američanov a podnietila významné politické a sociálne transformácie. Hlavnými cieľmi Nového údelu boli oživenie hospodárstva, systémové reformy na predchádzanie ďalším krízam a pomoc najviac zasiahnutým skupinám. Hoci jeho efektivita v oblasti okamžitého hospodárskeho zotavenia zostáva predmetom diskusií, zásadne prispel k stabilizácii systému, k podpore štrukturálnych zmien a posilneniu marginálnych skupín v spoločnosti. Politicky sa z tohto obdobia zrodila takzvaná „koalícia Nového údelu“, ktorá formovala americkú politiku na desaťročia. Napriek hlbokej kríze základné americké hodnoty a viera v demokratický a kapitalistický systém u väčšiny populácie pretrvali, hoci dobová kultúra často reflektovala pochybnosti o budúcnosti.

Pokiaľ ide o príčiny krízy, autor zdôrazňuje ich komplexnosť a upozorňuje na pretrvávajúce nezhody medzi odborníkmi. Neidentifikuje jednu jedinú príčinu – burzový krach v roku 1929 síce nebol hlavnou príčinou, ale krízu zásadne prehĺbil. Kľúčovú úlohu pri počiatočnom prepade (1929–1933) podľa autora zohrali najmä monetárne faktory, konkrétne reštriktívna politika Federálneho rezervného systému, ovplyvnená snahou udržať zlatý štandard. Pomalé hospodárske oživenie bolo spôsobené nedostatkom súkromných investícií, ktoré boli obmedzené aj štrukturálnymi problémami v priemysle. Dobové ekonomické teórie, ako nedostatočná spotreba a nadprodukcia, významne ovplyvnili tvorbu politických rozhodnutí a legislatívu, najmä zákony ako NRA a AAA.

Pri hodnotení reakcií na krízu Himmelberg považuje kroky prezidenta Hoovera, ako napríklad založenie RFC, za aktívne, ale nedostatočné, a kritizuje jeho odpor voči priamej federálnej pomoci obyvateľstvu. V prípade prezidenta Roosevelta a jeho Nového údelu prináša autor zmiešané hodnotenie. Medzi pozitíva zaraďuje obnovenie dôvery verejnosti, prijatie kľúčových reforiem ako vznik FDIC, komisie SEC, zavedenie systému sociálneho zabezpečenia a Wagnerovho zákona. Významným krokom bolo aj politické posilnenie etnických menšín, zavedenie programov ako CCC a WPA, veľké verejné stavby či rozhodnutie opustiť zlatý štandard. Medzi negatíva patrí najmä pomalé hospodárske zotavenie pred vypuknutím druhej svetovej vojny, kontraproduktívne politiky ako NRA, obmedzený dopad na postavenie žien a Afroameričanov, politické chyby ako neúspešná snaha ovládnuť Najvyšší súd a problémy niektorých sociálnych programov v neskoršom období.

Záverečné hodnotenie autora vyzdvihuje, že najväčším úspechom Nového údelu bolo zachovanie amerického demokratického a kapitalistického systému počas hlbokej krízy, a to prostredníctvom obnovenia nádeje, poskytnutia pomoci a zavedenia kľúčových reforiem, ktoré mali dlhodobý vplyv na americkú spoločnosť a hospodárstvo.

---

Veľká hodpodárska kríza v chronológii Watson.sk: