Na lingvistickej fronte opäť horúco. USA sa po slovensky budú volať SŠA

Z rovnakého zdroja vyviera i slovenská alergia na maďarský výraz Felvidék. V maďarčine ide o historicky neutrálny geografický pojem — doslova „Horniaky", „Horná zem" — ktorým sa po stáročia označovalo severné, prevažne hornaté územie Uhorského kráľovstva. V dobových dokumentoch sa objavuje rovnako samozrejme ako Alföld (Dolná zem) pre Veľkú maďarskú nížinu alebo Dunántúl (Zadunajsko) pre územie na západ od Dunaja.

Lenže po roku 1918 sa z Felvidéku stalo na slovenskej strane tabu. V slovenskom vnímaní totiž implikuje, že Slovensko nejako súvisí s historickým Maďarskom, nebodaj že po tisíc rokov tvorilo severnú provinciou Maďarska. A to je neprípustné, lebo to je irredentizmus, spochybňovanie Trianonu a nostalgia za Veľkým Uhorskom.

Prepisovanie maďarských mien: polstoročie jazykovej anexie
S umelým rozlíšením Uhorska a Maďarska úzko súvisí systematické poslovenčovanie historických mien. Nejde o okrajový akademický spor — je to cielená a inštitucionalizovaná prax, ktorá má prekvapivo dlhú históriu. Koreňmi siaha minimálne do roku 1979, keď na stránkach Slovenskej archivistiky Jozef Novák otvoril otázku „opravy písania priezvisk historických rodov". O rok neskôr ju rozvinul Pavel Horváth štúdiou „O potrebe a zásadách slovenskej transkripcie rodových mien a priezvisk". Kolektívnym rozhodnutím historikov, jazykovedcov a bibliografov sa potom v šesťzväzkovom Slovenskom biografickom slovníku (Martin, 1986 – 1994) zaviedla zásada: priezviská osobností, ktoré zomreli do konca roka 1918, sa zapisujú v poslovenčenej podobe. Originál - ak sa vůbec uvádza - tak iba v zátvorke.

Proces vyvrcholil v roku 2007, keď Ministerstvo vnútra SR vydalo metodický pokyn SVS-204-2007/00564 na prepis rodových priezvisk historických rodov v archívnych pomôckach štátnych archívov. Dokument explicitne stanovuje povinnosť „prepísať do spisovnej slovenčiny priezviská rodov, ako aj členov historických rodov, ktorí umreli do konca uhorského obdobia našich dejín, teda do konca roku 1918". Pravidlá sú precízne a dôkladne premyslené. Odstraňujú sa maďarské digrafény, zdvojené písmená, nefunkčné h. Výsledok vyzerá nasledovne:
Bercsényi ——> Berčéni (odstránenie digrafém), Rákóczi ——> Rákoci (zjednodušenie), Pálffy ——> Pálfi (odstránenie zdvojeného f), Széchenyi ——> Sečéni (fonetická transkripcia), Forgách ——> Forgáč (slovenská výslovnosť), Illésházy ——> Ilešházi (odstr. zdvojenia + digrafém), Károlyi ——> Károli (zmena y na i), Pázmány ——> Pázmaň (zmäkčenie).
Oficiálnym argumentom je „dodržiavanie pravidiel slovenského pravopisu". No výsledkom je niečo celkom iné: sémantická anexia identity. Z aristokratov, ktorí sa stáročia písali ako Rákóczi, Széchenyi či Pálffy, sa úradným perom stávajú Rákoci, Sečéni a Pálfi. V učebniciach a médiách sa potom javia ako „naši" — veď mali/im vzali majetky na území dnešného Slovenska, teda to boli „Slováci". Ignoruje sa pritom elementárna historická realita: identita uhorskej šľachty nestála na modernom národnom koncepte, ale na stavovskej príslušnosti a lojalite ku korune (Natio Hungarica).

Príznačné je, že tento spor sa nerodil v tichosti. Ako dokumentuje chronológia zasadaní slovensko-maďarskej historickej komisie, maďarská strana problém opakovane nastoľovala — v roku 1988 sa mu komisia venovala špeciálne. V roku 1992 maďarský populárno-vedecký časopis Élet és tudomány uverejnil článok s výrečným titulkom „V slepej uličke: Pázmaň, Rákoci, Ilešházi…" Napriek desaťročiam debaty sa však prax nezmenila — naopak, metodický pokyn z roku 2007 ju ešte viac inštitucionalizoval.

Kauza Jenö Wirtha: transkripcia matrík a poslovenčovanie mŕtvych duší
Poslovenčovanie sa netýka iba historických mien z dávnej minulosti, čo ukázal aj prípad Levičana Eugena Wirtha. Jeho príbeh mohol napísať Gogoľ — a v istom zmysle ho aj napísal o stosedemdesiat rokov skôr. Dňa 21. marca 2011 Eugen Wirth požiadal matriku o vystavenie rodných listov svojich zosnulých rodičov a starých rodičov. Matrika mu ich vystavilaso skomolenými menami: Jenő Wirth ——> sa zmenil na Eugena Wirtha, Rezső Wirth ——> na Režó Wirtha, Albina Wirth rod. Szász ——> ma Albinu Wirthovú rod. Szászovú. Všetko prebehlo stroho podľa platných zákonov a predpisov s praktickým výsledkom, že všetci nebožtíci na Slovensku sú de facto Slováci...

Kam to všetko smeruje? Aladeenov newspeak
Keď moc ovládne slovník a nanúti občanom používať výrazy s posunutým významom, buduje lingvistickú klietku. Občan je v nej schopný myslieť a vyjadrovať sa len v intenciách, ktoré mu dovoľuje schválená terminológia. Scénka ako vystrihnutá z filmu Diktátor: admirál generál Aladeen vo svojej krajine nahradil stovky slov s protichodným významom jediným slovom Aladeen. Vo Vladii sa miesto pozitívny používa Aladeen a miesto negatívny tiež Aladeen. Má to veľmi Aladeen efekt, napr. sa automaticky vyriešil problém s infikovanými HIV... Celý proces — od normalizačného NSR cez desaťročia poslovenčovania historických mien až po dnešné SŠA — má jednu spoločnú črtu. Vždy ide o vytvorenie sémantického odstupu od reality, ktorú moc nedokáže ovládnuť inak než jej premenovaním. Pôvodný tvar je príliš organický, príliš zrozumiteľný, príliš blízko pravde. Nový tvar je filter — ideologický, fonetický, ortografický — cez ktorý sa realita prefiltruje do prijateľnej podoby.

Dobrou správou je, že režimy, ktoré sa boja histórie, historicky verných mien a medzinárodných skratiek, nemajú dlhého trvania...