Ďalší list stavebného podnikateľa. Tentoraz s hrozbou žaloby

Oto Psenak

26-04-02

267

Dňa 31. marca 2026 nám doručil stavebný podnikateľ Juraj Martinka ďalší list. Nadväzuje ním na naše články z 21. marca a 28. marca, pričom žiada ďalšie opravy a avizuje právne kroky v prípade, že ich nevykonáme. List uverejňujeme v plnom znení, potom nasleduje komentár redakcie k jednotlivým tvrdeniam. Pre čitateľov, ktorí sa k téme dostávajú prvýkrát: sídlisko Západ vznikalo na pozemkoch vyvlastnených pôvodným majiteľom rodinných domov v r. 1989. Mali tu vyrásť mestské nájomné byty, na ktoré mal investor - Mesto NZ - čerpať úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Primátor Klein tento model potichu opustil. Začal predávať pozemky developerom — za nízke ceny s podivnými poistkami v zmluvách. Namiesto dostupného bývania pre Novozámčanov vyrástol rezidenčný komplex pre vyvolených. Dôchodkyňa Mgr. Jolana Benczeová je chybou v systéme. Ako jediná z pôvodných vlastníkov si po r. 1989 rodičovský dom vysúdila späť. Dodnes v ňom žije a postupne ju obstavujú betónom zo troch strán. Bojuje svoj beznádejný zápas s developerom, primátorom a úradmi. Ale prečo sa opäť pletieme do vecí, do ktorých nám nič nie je? Vari nám nestačí jedna žaloba od p. Martinku - vo veci smetiska?! Nuž preto, lebo to, čo sa odohráva na Jeruzalemskej 34, nie je iba spor o tridsaťpäť centimetrov pozemku. Je to jeden z tých malých, každodenných civilizačných zápasov o to, či inštitúcie slúžia občanom alebo tým, ktorí ich ovládajú. Či sa právo vzťahuje na všetkých rovnako alebo iba na tých, ktorí nemajú komu zavolať. Tieto zápasy sa odohrávajú v tichosti a vyhrávajú ich silnejší. Ale nie vždy. „Čo je slabé na svete, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných." (1 Kor 1, 27)

Dobrý deň,

Ako vidím, pán Pšenák, opravili ste to len napoly, a to tak, ako som aj predpokladal, vaším neprofesionálnym a zaujatým pohľadom, preto vás žiadam, a to naposledy, aby ste opravili váš text. Okrem toho, že zverejňujete môj názor, čo si vážim, ale musím reagovať, a tentokrát nie na pani Benczeovú, ale na vaše extrémne neznalé a neprofesionálne dotazy, ktoré si nedokážete ani len naštudovať predtým, ako niečo napíšete, takže idem po poradí:

O vašom objektívnom informovaní by som pomlčal, lebo je tak extrémne zamerané proti jednej strane, že si dovolíte písať klamstvá len aby ste niečo napísali.

Pán Pšenák, ja som si pani Benczeovú nahral s tým, že o tom vedela, lebo ja som za ňou išiel v deň nahrávky sa dohodnúť a hľadal som riešenia, ako jej vyjsť v ústrety, a ako som videl, resp. počul, že jej vôbec nejde o to, čo všade prezentuje, ale čisto o zištnosť a vydieranie, som jej povedal, že si to zaznamenám. Na to nereagovala a išla si svoje.

A teraz k vašim neprofesionálnym a neznalostným vložkám. V čase, keď sa riešilo územné rozhodnutie na radovú zástavbu a na 2 rodinné domy, bol môj pozemok v celosti a susedil s parcelou 1918/227, kde je vyše 100 majiteľov cca, to znamená, že úrad nevyhovel mne, ale postupoval podľa zákona (preto vás žiadam o opravu vášho článku, inak budem postupovať, ako som vám už spomenul minule, a to výzva od právničky a ak nie, tak žaloba).

A teraz odpoveď k vašim neznalostným otázkam. Radová výstavba má 7 rodinných domov a každý má svoju vlastnú tehlovú stenu o hrúbke 30 cm. Keby sa každá táto stena zmenila na 20 cm betónovú odliatu spoločnú stenu, a aj vrátane zvukovej izolácie, by sa na každom dome ušetrilo cca 15 cm. Zmenou stavby pred dokončením (čo si prosím naštudujte, čo to znamená) stavebník, ak nemení základné parametre, môže pokračovať na stavbe na častiach, ktoré sa nemenia.

To znamená, že okrem 3 domov, ktoré sú bližšie k pani Benczeovej, by som na ostatných 4 mohol kľudne pokračovať (lebo zúženie steny by stále bolo na pôvodných základoch a nemenilo by nič iné v rámci vnútorných rozmerov stavby), a počas tejto výstavby by sa riešila zmena stavby pred dokončením. Výsledok tohoto by bola spokojnosť pani Benczeovej a ja by som vedel pokračovať vo výstavbe, kde by som sa venoval najprv 4 domom a potom zvyšným.

Teraz odpoveď na otázku, prečo som to takto neurobil skor, je, že to je pre mňa finančne náročnejšie (betónová stena je drahšia ako tehlová) a po druhé, v časti, kde je radová výstavba, nie je žiadny dom, iba extrémne zanedbaná záhrada, ktorú roky nik nepokosil atď., takže tu vám aj zas odpovedám, resp. vyvraciam, že žiadna vzdialenosť medzi domami, ako spomínate 7 m, nebola porušená, lebo tam nie je ani žiadny dom.

A ak myslíte vzdialenosť projektu, ktorý sa stavia momentálne, rodinný dvojdom, tak ten je vzdialený 7 m a je presne podľa UPI, tak nechápem, čo riešite, ale túto info ste vo svojom druhom článku zamlčal, že som zmenil na vlastné náklady UPI a nestaviam 5-poschodovú bytovku pri pani Benczeovej.

Takže vaša vec, že zámerne niekto riešil verejnú vyhlášku miesto doručovania, je totálny nezmysel, načo by to niekto robil, keď je všetko v poriadku, a keby sa aj odvolala pani Benczeová, tak by to zas skončilo v NR a tam by to spravoplatnili, nakoľko je to úplne v súlade s UPI, a mimochodom pani Benczeová sa na radovky odvolala na základe verejnej vyhlášky, tak z nej nerobte človeka, ktorý je izolovaný, lebo to nie je pravda.

Ďalšia vec, kde pletiete hrušky s jablkami, je, že preto, že firma, ktorú spomínate, sa súdi s mestom, kde sa nevedeli dohodnúť (a kde sa dvaja nevedia dohodnúť, tak na to sú súdy, aby rozhodli za nich), a symbiózov, kde ja som dal mestu návrh a mesto zistilo, že ten návrh je pre neho výhodný, tak to znamená, že mne vychádzajú v ústrety? Prosím vás, ako ste na toto prišli?

Mám za to, že mesto si dalo spraviť analýzu a zistilo, že to je pre neho najvhodnejšie a predísť súdu a následne plateniu prenájmu, a takto ročne mať profit cca 47 000 eur-nájom a služby ktoré jej poskytujem (pán Pšenák, verím, že čoskoro rozbijem aj túto vašu hypotézu po skončení súdu) a žiadny normálny súdny človek tu určite nevidí žiadne vychádzanie v ústrety, ale keď to vy vidíte, tak OK, je to vaše právo.

A že mesto donútilo firmu predať jej developerský projekt, je úplne na smiech. Firma, ktorú spomínate, je vyše 30 rokov pôsobiaca firma, silná znalosťami, finančne a aj právne, nie je sila, ktorá by ju donútila niečo predať. Ja som s ňou absolvoval rokovania a predávala to z úplne iných dôvodov, ale tie sú naše obchodné tajomstvo a keď chcete vedieť, opýtajte sa ich.

Poslednú vec, ktorú chcem ešte okomentovať, je, čo píšete, že pán primátor kúpil alebo prijal do daru byt. Pán Pšenák, vy ste pravdepodobne tak psychicky posadnutý primátorom, že ste schopný si vymyslieť úplný nezmysel, lebo po prvé, a tu sa vrátim k začiatku, ja inú nahrávku ako s pani Benczeovou nemám a mňa nik iný nevydiera a ani tým, že sa mi odvoláva voči stavebnému povoleniu a keď jej chcem splniť jeho požiadavku, tak ju zaujíma iba byt, tak preto vás žiadam, aby ste veľmi vážili slová, lebo ja som primátorovi žiadny byt nepredal (a to už vôbec, že daroval, tu už zachádzate veľmi ďaleko, na LV máte titul nadobudnutia Kúpna zmluva), predal som ho jeho dcére, takže vaša ďalšia nezmyselná a klamlivá poznámka, v ktorej hľadáte niečo zlé.

Žijeme v malom meste, kde skoro každý pozná každého, a myslím si že ak by si to nemohla dovoliť sama, tak pochádza zo solventnej podnikateľskej rodiny a každý normálny rodič, starý rodič určite rád pomôže svojim deťom, vnúčatám si zabezpečiť bývanie.

A mimochodom, to chcete povedať, že aj ďalším regionálnym politikom, ktorí sú na spoločnom LV s majiteľom vami spomínaného bytu, som niečo dal???? Pán Pšenák, všetko, čo tu píšete, sú úplné nezmysly a zvyšok ani nekomentujem, lebo to je strata času.

Toto je moja posledná žiadosť a reakcia k tomuto, kde vás žiadam, aby ste opravili svoj prvotný aj reakciu na moju žiadosť, inak sa pravdy budem domáhať súdnou cestou.

Komentár redakcie

1. K nahrávke
Pán Martinka teraz tvrdí, že nahrávku urobil s vedomím pani Benczeovej, pretože za ňou v ten deň prišiel osobne a „hľadal riešenia". P. dôchodkyňa tvrdí že o existencii nahrávky nevedela. Čitateľ nech posúdi sám, ktorá verzia je vierohodnejšia a o akú asymetriu tu ide, ak podnikateľ predpokladá že dôchodkyňa je do tej miery naivná a zmätená, že súhlasí s nahrávkoou jej požiadavky, s ktorou ju chce reputačne zničiť. Škoda že samotné oznámenie o nahrávaní nie je zaznamenané na zázname. Ak máme správne informácie p. podnikateľ mal s nahrávkou plány a obratom ju zobral na políciu kde podal na dôchodkyňu trestné oznámenie kvôli vydieraniu.

2. K dôvodu verejnej vyhlášky: rozpor s predchádzajúcim vyjadrením
V prvom vyjadrení z 28. marca pán Martinka vysvetľoval verejnú vyhlášku jednoznačne: „pani Benczeová má na liste vlastníctva mŕtvu osobu...a pri mŕtvom človeku na LV sa vždy postupuje verejnou vyhláškou." V novom liste z 31. marca sa objavuje iné vysvetlenie: verejná vyhláška vraj bola dôsledkom toho, že susedná parcela 1918/227 má vyše 100 spoluvlastníkov. Teda: pred týždňom to bol mŕtvy účastník. Dnes je to sto živých. Obe vysvetlenia nemôžu byť pravdivé súčasne — a ani jedno z nich nevysvetľuje, prečo úrad nedoručil oznámenie priamo pani Benczeovej ako identifikovanej a žijúcej susede s konkrétnou adresou. Navyše pripomíname, že posúdenie zákonnosti zvoleného spôsobu doručovania je výlučne vecou stavebného úradu — pán Martinka túto otázku nevie a nemôže autoritatívne vysvetľovať v mene úradu. Ak niečo vysvetľuje v mene úradu, to len svedčí o dôverných vzťahoch.

3. K vzdialenosti 65 centimetrov
Na túto otázku pán Martinka v liste neodpovedá. Nepopiera ju, nevyvracia ju, jednoducho ju obchádza. Krajčírsky meter pani Benczeovej ukazuje 65 centimetrov. Projektová dokumentácia má hovoriť o metri, ale náčrt v oznámení o územnom konaní vôbec neobsahuje kóty. Regionálny úrad v Nitre zamietol odvolanie z dôvodu koncentrácie, ale akoby mimochodom uviedol, že stavba je umiestnená jeden meter od spoločnej hranice — pričom bez kót na náčrtku to takisto nemohol vedieť a na mieste si skutočnosť takisto neoveroval.

4. K zmene stavby pred dokončením
Pán Martinka vysvetľuje že týmto inštitútom mohol za cenu dodatočných nákladov teoreticky odsunúť stavbu na 2,5 m aj keď mal už územné rozhodnutie uvádzajúce meter. Ale napokon tak neurobil - lebo dôchodkyňa kladúca si naivné požiadavky si zrejme nezaslúžila aby doddržal zákonný odstup 2m. A potom vysvetľuje že v prípade rodinného dvojdomu je úplne v súlade so zákonom zmeniť pôvodný jednopodlažný dom pre jednu rodinu na štyri bytové jednotky v dvojpodlažnom objekte. Pani Benczeová sa o tejto zmene nedozvedela a do konania nemohla vstúpiť. My máme stále pochybnosti či stavebný úrad nepochybil aj v tomto prípade. Zákon definuje rodinný dom ako stavbu s najviac troma bytmi. Od štyroch bytov ide o bytový dom, na ktorý sa vzťahujú iné technické normy, iné požiadavky na odstupy, parkovanie aj spoločné priestory. Ako mohol stavebný úrad povoliť zmenu na štyri bytové jednotky v objekte povolenom ako rodinný dom? Na kvalite bývania (nielen p. Benczeovej) sa to ale odzrkadlí určite - živorný priestor budúcich obyvateľov sa významne redukuje, 7 parkovací miest miesto dvoch - to je opäť čistý betón miesto zelene.

5. K „symbióze"
Pán Martinka popiera, že by mu mesto „vychádzalo v ústrety", a interpretuje mestský postup ako výsledok racionálnej ekonomickej analýzy. Pripomíname, že termín „symbióza" v súvislosti so vzťahom k mestu nevymyslela redakcia Watson.sk — použil ho sám pán Martinka na súdnom pojednávaní. Rozdiel medzi tým, ako mesto pristupuje k firme Prospect (alebo napr. k Avastav) a ako k firme Limestone SK, zostáva viditeľný voľným okom.

6. K bytu Karly Klein
Pán Martinka oprávnene namieta, že byt nekúpil primátor, ale jeho dcéra Karla Klein — a že išlo o kúpnu zmluvu, nie o dar. To je pravda. List vlastníctva potvrdzuje že vlastníčkou bytu č. 6 na 1. poschodí na Andovskej 47 je primátororva dcéra na základe kúpnej zmluvy zo 4. júla 2024 (t.j. v období medzi podaním odvolania p. Benczeovou 14. júna 2024 a vydaním rozhodnutia Regionálneho úradu 23. augusta 2024). Zároveň pán Martinka tvrdí že jej ho mohol kúpiť aj niekto iný: "každý normálny rodič, starý rodič určite rád pomôže" Pán Martinka teda sám pripúšťa, že 23-ročná dcéra pravdepodobne nemala vlastné prostriedky na kúpu takého bytu a že na druhej strane transakcie mohol byť niekto iný. P. Martinka vie, kto presne za byt zaplatil, my to nevieme. Na tomto mieste nemôžeme nespomenúť precedens parcely darovanej primátorovej tete iným developerom. Generálna prokuratúra SR vo svojom uznesení považuje prijatie úplatku primátorom za preukázané.

7. K hrozbe žalobou
Redakcia Watson.sk berie hrozbu právnymi krokmi na vedomie. Každý fakt uverejnený v našich článkoch je podložený úradným dokumentom, verejným záznamom alebo citáciou, prípadne "common sense". Právo pána Martinku obrátiť sa na súd rešpektujeme rovnako, ako rešpektuje on právo redakcie písať o veciach verejného záujmu. Vieme že žaloby medzi stranami s takto rozdielnym výtlakom sú pre slabšieho devastačné — finančne aj časovo. Pán Martinka to vie zrejme tiež...

Redakcia poskytuje možnosť vyjadriť sa aj primátorovi Kleinovi — k otázke bytu jeho dcéry, ku ktorej sme sa neúspešne dopytovali cestou infožiadosti, aj k otázke jeho vzťahu k firme Limestone SK. Našim čitateľom - svojim voličom - zatiaľ dlží túto odpoveď..

Príbeh z Jeruzalemskej ulice nie je iba súbojom medzi developerom a dôchodkyňou. Je to príbeh o tom, ako úplatné prostredie vo verejnej správe deformuje všetko, čoho sa dotkne — životy občanov, fungovanie inštitúcií aj samotné podnikanie. Nikto nedáva úplatky dobrovoľne. Podnikatelia by oveľa radšej investovali do vlastných stavieb než do udržiavania vzťahov s „kamarátmi" z politiky, ktorými v hĺbke duše opovrhujú. Za stavebníkom ostávajú hodnoty. Čo zostáva za úplatným politikom?

Primátor Klein sa po vystúpení pani Benczeovej na zastupiteľstve bránil tým, že pozemky developerom nepredával on - nemá kompetenciu predávať mestský majetok. Technicky vzaté je to pravda. Ale ako je to s kompetenciou zamestnávať poslancov a ich rodinných príslušníkov na mestskom úrade, v mestských podnikoch, vo vodárňach - tých poslancov ktorí potom za predaje hlasujú? A ako je to s kompetenciami vo vzťahu k stavebnému úradu ktorý povoľuje metrové odstupy, "dvojdomy", vydáva rozhodnutia s neokótovanými nákresmi a so susedkou-dôchodkyňou komunikuje cez vyhlášky na internete?

A napokon — priamo pánovi Martinkovi, nie ako autor článku, ale ako obyvateľ toho istého mesta:

Niekde v našom meste vyrastá chlapec, ktorý sleduje stavby bytoviek a potom pozoruje ako sa na sklenených plochách a bielych stenách láme odraz slnka. Myslí si: aj ja budem také stavať, keď budem veľký. Nie preto, že chce byť bohatý — ale preto, že z piesku, betónu a ľudskej vôle môže vyrásť niečo, v čom budú ľudia žiť, milovať sa, vychovávať deti. To je sen, ktorý stojí za to nasledovať celý život. Vy ste to dokázali — a nikto vám to neupiera.

Práve preto vám úprimne nerozumieme. Nemusíte si ničiť reputáciu bojom s dôchodkyňou ani zavážaním uzavretého mestského smetiska. Možno sa dnes ohýbanie pravidiel, ušetrené centimetre a zvýšenie zastavanosti javí ako finančne výhodná operácia. Skúste ju ale spočítať z inej perspektívy. Napríklad 100-ročnej. Malé mestá majú dlhú pamäť. A 65 centimetrov od plota pani Benczeovej bude viditeľných ešte aj o 100 rokov, dlho po tom, ako sa všetci zainteresovaní i pozorovatelia obrátime na prach.

Ten chlapec pred rozostavanou bytovkou si zaslúži lepší vzor. Než sa nabudúce pustíte do zápasu s dôchodkyňou o 35 centimetrov, alebo jej zničíte plot a necháte to tak, spýtajte sa ho či je to tak správne...