Družstvo bez družstevníkov: kto vlastní novozámockú Jednotu?
Oto Psenak 
26-04-09 
335 
Každý, kto si prečítal náš nedávny text k 75. výročiu COOP Jednoty Nové Zámky, si mohol všimnúť jednu nápadnú vec. O členoch družstva sa v ňom prakticky nehovorí. Akoby ani neexistovali. Pritom práve členovia tvoria základ družstva a práve v ich mene sa má podnikanie družstva vykonávať. Ale do akej miery sú dnes ešte skutočnými vlastníkmi a o čom vlastne rozhodujú? Z jubilejných textov, webovej stránky družstva aj z tlačových správ sa verejnosť dozvedá o nových predajniach, investíciách, obratoch, modernizácii a podpore regiónu. Oveľa menej sa však dozvedá o samotnej členskej základni: koľko členov družstvo má, ako funguje ich zastupovanie, aké podiely na zisku dostávajú a aký je ich reálny vplyv na rozhodovanie. Preto má zmysel položiť si základnú otázku: komu vlastne patrí najväčšie spotrebné družstvo na Slovensku?
Výročná správa za rok 2024 predstavuje COOP Jednotu Nové Zámky ako spotrebné družstvo so 75-ročnou históriou úspešného pôsobenia na regionálnom trhu. Družstvo vzniklo v roku 1950 založením Okresného spotrebného družstva v Nových Zámkoch. Pri územnej reorganizácii v roku 1960 sa okresné spotrebné družstvá bývalých okresov Nové Zámky, Šurany a Štúrovo zlúčili a prijali názov Jednota, spotrebné družstvo Nové Zámky. Pod týmto názvom vystupovalo do roku 2004, kedy Zhromaždenie delegátov schválilo zmenu obchodného mena na COOP Jednota Nové Zámky, spotrebné družstvo.
Nominálne je družstvo neuzavretým dobrovoľným spoločenstvom osôb, ktoré sa združili za účelom podnikania a zabezpečovania hospodárskych, sociálnych, prípadne iných potrieb svojich členov. Podmienkou vstupu je v súčasnosti pre fyzické osoby dovŕšenie 18. roku veku a zaplatenie 30 € základného členského vkladu, pre právnické osoby splatenie vkladu vo výške 3 000 €. Členstvo fyzickej osoby schvaľuje výbor základnej organizácie, členstvo právnickej osoby schvaľuje predstavenstvo družstva. Keďže počet členov kontinuálne klesá, predpokladáme že do družstva takmer nikto okrem nových zamestnancov za posledné desaťročia nevstúpil...
Členskú základňu v roku 2024 tvorilo približne 11-tisíc aktívnych členov. Kvôli slabej osvete si to o sebe možno myslí aj ďalších takmer 100-tisíc držiteľov zákazníckych vernostných kariet. Nákupy na tieto karty tvoria asi dvojtretinový podiel z maloobchodného obratu. Jednota teda dokonale pozná svojich zákazníkov, kým zákazníci skryté mechanizmy fungovania Jednoty nemôžu poznať vôbec. Začnime preto s poodkrývaním opony a pozrime sa, čo sa skrýva za ňou.
Najvyšším orgánom družstva, na ktorom členovia prostredníctvom delegátov uplatňujú svoje právo rozhodovať o záležitostiach podniku, je Zhromaždenie delegátov. To je oprávnené meniť stanovy, rozhodovať o základných podnikateľských otázkach, o zrušení alebo zmene právnej formy, schvaľovať účtovnú závierku či rozhodovať o rozdelení zisku. Podľa stanov zhromaždenie zvoláva predstavenstvo najmenej raz ročne. Približne 180 delegátov zastupuje 73 základných organizácií a asi 11-tisíc aktívnych členov s celkovou váhou cca 21-tisíc hlasov. Základné organizácie pôsobia v obciach regiónu a riadia ich výbory pozostávajúce z vedúcich pracovníkov miestnych prevádzok Jednoty. Schádzajú sa raz za štyri roky, predseda odovzdá darčekové tašky jubilantom a zvolia sa delegáti – spravidla tí istí vedúci pracovníci miestnych prevádzok. Radi by sme verejnosti poskytli podrobnejšie informácie o tom, ako konkrétne prebieha delegovanie právomocí či samotné hlasovanie, nič z týchto vnútorných procesov však družstvo nezverejňuje. Nie je ani jasné ani kde presne základné orgánizácie pôsobia a koľko majú členov.
Tu vzniká prvá otázka: Máme 73 základných organizácií a asi 11-tisíc aktívnych členov s celkovou váhou cca 21-tisíc hlasov - kde sa v systéme nabralo vyše 10-tisíc hlasov navyše? Pre vysvetlenie – k 31. decembru 2001 malo družstvo 21 094 členov. V roku 2024 ich zostalo už len 10 948. Hoci počet členov klesol o polovicu, počet hlasovacích práv, ktorými delegáti disponujú, klesol iba o pätinu (z 25 487 v roku 2006 na 20 623 v roku 2019). Ak počet členov klesne o 50 %, ale počet hlasov len o 20 %, potom pojem „hlas“ zjavne nie je totožný s počtom osôb. Stanovy nevysvetľujú, čo tieto hlasy predstavujú, no výslovne umožňujú prevod členských práv na iného člena. Jediným logickým vysvetlením je, že dochádza ku skupovaniu - koncentrácii členských práv. A keďže je nepravdepodobné, že by sa tieto práva akumulovali u bežnej členky-dôchodkyne nakupujúcej v supermarkete, alebo zamestnankyne-predavačky ktorá jej nákup blokuje v pokladni (zamestnanci sú spravidla tiež členmi družstva), predpokladáme že sa podiely a práva k nim sústreďujú v rukách vedenia. Nie je vylúčené, že predstavenstvo na zhromaždení delegátov disponuje takmer polovicou všetkých hlasov a fakticky tak volí samé seba.
Rovnako zarážajúca je aj majetková stránka. Výročná správa za rok 2024 uvádza majetok v netto účtovnej hodnote takmer 68 mil. €. Základné imanie však predstavuje len 1,8 mil. €. Majetok družstva je teda nepomerne väčší než objem členských vkladov. To znamená, že jeho dnešná hodnota nevznikla z tridsaťeurových vkladov, ale historickou akumuláciou ziskov do fondov, ktoré sa nedistribuovali členom, ani neprejavili vo zvýšení hodnoty ich podielov.
Za rok 2024 dosiahlo družstvo použiteľný zisk 3,7 mil. €. Na podiely členov z tejto sumy smerovalo len asi 123-tisíc € (približne 3,4 % zisku). Naopak, 500-tisíc € išlo do nedeliteľného fondu, 2,1 milióna € do rezervného fondu a 700-tisíc € do fondu odmien. Tento model, kde väčšina zisku zostáva v družstve, ktoré ich následne investuje (v rokoch 2020 – 2024 preinvestovalo vyše 27,7 mil. €), je dlhodobý.
Je preto legitímne povedať, že akumulovaný majetok COOP Jednoty Nové Zámky je výsledkom nevyplatených podielov členov z minulosti. Hospodárske výsledky zostávali v právnickej osobe a premieňali sa na majetok, s ktorým operuje úzky okruh funkcionárov. V takomto nastavení sa už nepodniká primárne za účelom uspokojovania potrieb členov družstva. Súčasná prax je v priamom rozpore s družstevným ideálom Samuela Jurkoviča, ktorého cieľom bolo zlepšovať postavenie ľudí, nie budovať aparát pre manažment. Zdá sa, že kým družstvo bohatne, radoví členovia zostávajú rovnako chudobní.
COOP Jednota Nové Zámky tak pôsobí ako zvláštny paradox. Navonok moderný podnik s tradíciou, vo vnútri model, v ktorom členská základňa mizne, hlasovacia váha sa od nej oddeľuje a rozhodovanie sa vzďaľuje bežnému človeku. Tento vývoj podkopáva stabilitu firmy a naznačuje, že skôr či neskôr dôjde k formálnemu manažérskemu prevzatiu. Odchod dlhoročného predsedu (ročník 1952) môže byť momentom, kedy sa táto skrytá mocenská realita zmení na oficiálne vlastnícke prevzatie, podobne ako v Bratislave.
Koncom roka 2010 sa COOP Jednota Bratislava pod vedením vtedajšieho predsedu Adriana Ďurčeka rozhodla ukončiť spoluprácu s celoslovenským systémom a od 1. januára 2011 začala svoje predajne rebrandovať na značku Terno a neskôr Moja Samoška. Družstvo sa transformovalo na čisto komerčný subjekt, čo otvorilo cestu k jeho predaju finančným skupinám. Krátko po osamostatnení prešlo Terno pod kontrolu investičnej skupiny J&T cez spoločnosť Condorum. Materské spoločnosti majiteľov siete Terno boli registrované na Cypre a na Malte pre optimalizáciu daní a skrytie konečných užívateľov výhod. Neskôr sa majetková štruktúra ďalej vyvíjala a v súčasnosti je sieť Terno Real Estate pod kontrolou investičnej skupiny Sandberg Capital, ktorá sídli v Bratislave. Keď sa manažment rozhodol družstvo transformovať a následne predať finančným skupinám, väčšina radových členov – ktorými boli často dôchodcovia alebo zamestnanci – bola vysporiadaná len vo výške ich nominálneho vkladu. Ak mal niekto členský podiel v hodnote 30 Eur, pri zániku jeho členstva mu bola vyplatená práve táto suma. Skutočná trhová hodnota budov, pozemkov a lukratívnych licencií, ktorá sa v družstve akumulovala desaťročia, sa do tohto vyplácania nepremietla.
Iným príkladom - celkom nedávnym - je COOP Jednota Dunajská Streda z prelomu rokov 2025 a 2026, ktorý priamo ilustruje mechanizmus zániku tradičného družstva a jeho prechod do súkromných rúk. COOP Jednotu Dunajská Streda kúpil súkromný slovenský podnikateľ Tomáš Spuchliak, vlastník siete mäsiarstiev Danubius, prostredníctvom svojej skupiny Vosem. Na tomto miliónovom predaji nijako neprofitovali členovia družstva a jediný nárok, ktorý im zostal, bolo vrátenie ich nominálneho členského vkladu. Skutočná hodnota majetku, budov a obchodných pozícií, ktorú generácie členov budovali, sa tak pri predaji preliala výlučne do novej vlastníckej štruktúry, zatiaľ čo bežní ľudia zostali s prázdnymi rukami. Mimochodom, v tejto transakcii môže zohrať úlohu aj COOP Jednota Nové Zámky. Podľa informácií z trhu má toto najagresívnejšie expandujúce družstvo v regióne prevziať prevádzkovanie časti predajní alebo zabezpečovať logistickú spoluprácu pod novým majiteľom. Trhový vplyv novozámockej Jednoty a jej vedenia to opäť posilní, ale družstevníci-podielnici Jednoty NZ na tom nezarobia ani halier. Družstvo bohatne, radoví členovia zostávajú rovnako chudobní...
Prevádzky COOP Jednota Nové Zámky
COOP Jednota Nové Zámky v chronológii Watson.sk