Už v článku "Riešenie Esterházyho rébusu" sme si na príklade  Ivana Kamenca ukázali rozporuplnosť prístupu slovenských historikov k osobe Jánosa Esterházyho.

Tento pohľad môžeme ďalej obohatiť o Stanovisko Historického ústavu Slovenskej akadémie vied publikované 14. marca t.r. Ide o mimoriadne zaujímavý dokument, pozrime si ho bližśie:

Vyhlásenie Historického ústavu SAV k osobe Jánosa Esterházyho

V poslednom čase sme svedkami účelovej glorifikácie viacerých politických osobností z dejín Slovenska, dezinterpretujú sa alebo aj otvorene falšujú historické fakty a súvislosti. Týka sa to aj legendarizácie Jánosa Esterházyho, maďarského menšinového politika na Slovensku. J. Esterházy sa zobrazuje nielen ako neohrozený bojovník za práva tunajšej maďarskej menšiny, ale aj ako presvedčený demokrat a humanista, ako nezištný záchranca prenasledovaných občanov, ako nepochopený prívrženec slovensko-maďarského priateľstva a spolupráce. V súčasnosti prebiehajú na Slovensku na jeho počesť viaceré kultúrne, spoločenské i politické akcie. J. Esterházy sa vykresľuje ako martýr, ako tragická obeť pomsty a jeho povojnový súdny proces sa dokonca označuje za protiprávny. Konštatujeme, že tento hagiografický obraz Esterházyho je v rozpore s historickými faktami.

Tu si  predovśetkým všimnime podivuhodné používanie množného čísla. Vyhlásenie, hoci sa venuje výlučne osobe Esterházyho, má byť odpoveďou aj na pokusy glorifikácie ľudákov(?). Nasledujúce odstavce by sa implicitne mali teda zrejme vzťahovať aj na nich. Zrejme aj v ich prípade treba oceniť morálne gesto, hoci ani u nich ho nemožno považovať za jediné a určujúce kritérium. Odkaz č. 1, ktorú posiela SAV je jasný: Medzi Esterházym a Tisom, Ďurčanským, Sidorom, atď. nie je žiadny podstatný rozdiel.

János Esterházy sa ako menšinový politik už za I. ČSR dlhodobo usiloval o rozbitie československého štátu a jeho demokratického režimu. V záujme tohto cieľa intrigoval a spravodajsky spolupracoval nielen s vládou v Budapešti, ale aj s nemeckými nacistami. Po rozbití ČSR sa stal poslancom Snemu SR a na jeho pôde hrdo vyhlasoval: "Voči česko-slovenskému režimu šli sme ohňom a železom. My sme sa na Československú republiku vždy pozerali ako na životaneschopnú zlátaninu ľudskej zlomyseľnosti a nevedomosti a veľmi dobre sme vedeli, že táto umelo pozliepaná a štátom prezývaná ohava nemá žiadneho práva na jestvovanie." Zároveň sa prihlásil "ku gigantickému zápasu Nemecka a Talianska, ktoré bojujú za zaistenie lepšej budúcnosti Európy".

Tento odsek kladie Esterházymu za vinu rozbitie ČSR a spoluprácu s Budapeśťou a nacistami. Tu je zaujímavých hneď niekoľko okolností. Predovšetkým Esterházymu celkom ahistoricky kladie za vinu niečo, čo bolo jeho hlavným mandátom od voličov - vyslobodiť ich z ČSR, kam boli uväznení proti svojej vôli rozhodnutím veľmocí. Sugerovanie predstavy, že snaha opustiť "demokratickú ČSR" mala byť apriori nelegitímna, je chybné. Esterházy sa snažil o mierovú revíziu hraníc v prospech Maďarska, preto sa pozastavovať nad spoluprácou s Budapešťou je opäť celkom chybné. Nie je však dôvod domnievať sa, že by bol mal niečo proti ČSR v jej etnických hraniciach. Nie náhodou sa v stanovisku neupresňuje kým bolo ČSR "rozbité". Po 6. októbri 1938 a 14. marci 1939 zrejme nešlo dosť dobre rozbitie ČSR pripísať na konto Esterházymu. Tiež je zaujímavá formulácia "vina za rozbitie ČSR a spoluprácu s Budapešťou a nacistami". Esterházy totiž nespolupracoval s Berlínom, ale s československými Nemcami. A vieme, že táto spolupráca bola trojstranná - Hlinka, Henlein, Esterházy. Je veľmi symptomatické, že autori vyhlásenia z rozbitia ČSR vyviňujú práve slovenských autonomistov. Odkaz č. 2  SAV znie: Bol to Esterházy a nie slovenskí autonomisti kto v spolupráci s nacistami rozbili demokratické Československo.

Ako poslanec Snemu SR hlasoval za všetky právne normy, ktoré na Slovensku pomáhali budovať totalitný systém. V máji 1942 však prejavil osobnú odvahu a v sneme nepodporil deportačný zákon. Predtým však hlasoval za všetky dovtedajšie protižidovské právne normy, čo zdôvodnil aj svojimi viacerými verejnými antisemitskými postojmi a vyhláseniami. Odobril "oprávnený boj proti židom, lebo aj maďarské masy počas desaťročí a storočí trpeli od židov a židovských prechmatov...Od útleho veku som vždy stál na protižidovskej pozícii a na nej aj ostanem". Treba oceniť morálne gesto, ktorým sa postavil proti deportačnému zákonu, no tento krok, podobne ako jeho tragický ľudský osud po roku 1945, nemožno považovať za jediné a určujúce kritérium na posúdenie celej jeho politickej činnosti. Namiesto glorifikácie a stavania pamätníkov Jánosovi Esterházymu by bolo oveľa zmysluplnejšie pokračovať v racionálnej a všestrannej diskusii o jeho živote a politickom pôsobení.

Tvrdenie o budovaní totalitného systému na Slovensku Esterházym je priame falzum. Totalitný systém sa začal budovať najneskôr jednostranným vyhlásením autonómie (Žilinskou dohodou) 6. októbra 1938 a ustanovením autonómnej vlády. Stalo sa tak len 5 dní po Mníchove, keď slovenská reprezentácia využila slabosť pražskej vlády. Esterházy sa na tom nijako nezúčastňoval. Takisto sa nezúčastňoval prípravy volieb do aut. snemu, ktoré jednotnou kandidátkou prakticky zlikvidovali pluralitný volebný systém. Takisto nie je pravda, že "hlasoval za vśetky dovtedajšie protižidovské právne normy". Prvá taká norma bolo totiž Tisovo rozhodnutie o "postrku" 7500 Židov na odstúpené územie. Keďže v ďalšom bola aut. vláda zmocňovacím zákonom splnomocnená konať vo veciach protižidovských opatrení, k väčśine sa poslanci vôbec nevyjadrovali. V závere sa Esterházymu vytýka jeho antisemitizmus.

Odkaz č. 3: Nie slovenská vláda a snem niesli zodpovednosť za rasové zákonodárstvo, ale Esterházy. Jeho motiváciou bol jeho neobvyklý antisemitizmus.

Táto časť v stanovisku SAV je obzvlášť cynická až obludná.
Aký spoločenský záujem sa môže na Slovensku v r. 2011 viazať k tomu, aby práve o jedinom poslancovi, ktorý zdvihol hlas proti deportáciám a aktívne pomáhal rasovo prenasledovaným, budili lživý dojem, že má nejaké špeciálne zásluhy na rasovom zákonodarstve vojnovej SR, alebo ho vykresľovali ako zúrivého antisemitu?
V porovnaní s kým konkrétne, s ktorými poslancami Slovenského snemu charakterizuje SAV Esterházyho týmito vlastnosťami a obhajuje jeho odsúdenie na trest smrti? Veď neboli všetci poslanci Slovenského snemu odsúdení na smrť, však nie ?!

Obvinenie z antisemitizmu je asi najabsurdnejší prvok aj z iného dôvodu. Jednak Esterházyho antisemitizmus nemožno skúmať bez otvorenia otázky historickej zodpovednosti katolíckeho kléru za antisemitizmus všeobecne, keďže Esterházy dostal striktne katolícku výchovu v poľskej tradícii (jeho matka bola Poľka), jednak opäť absentuje akýkoľvek referenčný bod - bol azda väčšmi antisemitský, než zbytok slovenského snemu? A keby aj vplyvom výchovy bol tým najzúrivejśím antisemitom - nesvedčí skôr v jeho prospech, źe sa dokázal vzoprieť, nehlasovať za deportácie Židov a pomáhať rasovo prenasledovaným?  Prečo SAV neporovnáva Esterházyho závadné chovanie s niekym, koho považuje za kladný vzor ? Je možné, že medzi 79 poslancami Slovenského snemu nenašli jediného? Je možné, že si SAV myslí niečo veľmi-veľmi škaredé o Slovenskom štáte, len nám to zabudla povedať?!

Záver: Na príklade stanoviska SAV sme si ukázali spôsoby manipulácie so slovenskou verejnou mienkou a vsugerúvania negatívnych stereotypov v súvislosti s  J. Esterházym.
Zmysel vyhlásenia SAV je obsiahnutý v troch implicitných správach pre adresáta:

• Medzi Esterházym a Tisom, Ďurčanským, Sidorom, atď. nie je žiadny podstatný rozdiel.
• Bol to Esterházy s Budapešťou a nie slovenskí autonomisti kto v spolupráci s nacistami rozbili demokratické Československo.
• Nie slovenská vláda a snem boli zodpovední za rasové zákonodárstvo, ale Esterházy. Motiváciou mu bol jeho neobvyklý na tú dobu antisemitizmus.

Ukázali sme si, že všetky tri uvedené konštatácie sú absolútne lživé. Aj forma stanoviska je čistá manipulácia - čo za autorská licencia umožňuje SAV ilustrovať sugestívnymi citátmi práve Esterházyho nepriateľstvo k ČSR a jeho antisemitizmus, ale nepoužiť citát o odmietnutí hlasovať za židovský kódex?

Akadémia vied si myslí, že Esterházymu netreba stavať pamätníky. My si naopak myslíme, že SAV žiaľ nie je v stave poskytnúť správnu diagnózu spoločenskej patológie, ktorej sme v súvislosti s rehabilitáciou J. Esterházyho svedkami. Sama je totiž súčasťou tejto choroby...

2013-09-19 17:31:38 Juraj
Neschopnost pana Psenaka pochopit pisany text je jednoducho fascinujuca.

Najprv odcituje autenticky Esterhazyho vyrok:
,,My sme sa na Československú republiku vždy pozerali ako na životaneschopnú zlátaninu ľudskej zlomyseľnosti a nevedomosti a veľmi dobre sme vedeli, že táto umelo pozliepaná a štátom prezývaná ohava nemá žiadneho práva na jestvovanie."

A v zapati vyhlasi:
,,Nie je však dôvod domnievať sa, že by bol mal niečo proti ČSR v jej etnických hraniciach. "

:lol: :lol: :lol:

2011-03-18 10:14:21 horthy
Te buta kutya magyar, Vivat Trianon !!!!

2011-03-16 15:01:23 marioroman
prosim vas, hadam v 21. storoci NEBUEDTE CENZUROVAT nazory ludi? Azia je inde

To čo omylom považujete za cenzúru, neznamená iné, než že ste sa zabudli zaregistrovať, súdruh. O.P.

2011-03-16 15:00:24 marioroman
Pan Psenak,
uz sa ho neboji nikto, kedze to uz ma za sebou, ale Vas clanok by som rad doplnil tymto clankom. Po precitani mozno pochopite, koho tu obhajujete.
Apropos, dufam, ze ked v Kosiciach bude Horthy, budete obhajovat aj jeho, ako najvacsieho madarskeho humanistu.

http://slachta.kosztolanyi.com/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&p=2249&highlight=&sid=1a83affe73443cfd36bd79d55731a9db#2249

V súvislosti so slohovou prácou p. Hrnku by som Vám musel vysvetliť KTO to píše, ČO to píše a PREČO to píše. Musel by som sa prehrabávať na miestach, kam slušný človek nerád strká ruku - zo studu. O.P.