Musím sa priznať, že spočiatku som situáciu nepochopil – sú proste veci ktoré by mali byť samozrejmé (zabezpečenie možnosti vstupu) obzvlášť v centre mesta a v starej zástavbe kde sú vzťahy jasné a rokmi utrasené. Mám takú povahu že ma vie rozčúliť jazda áut mimo komunikácií a odkladanie osobných áut kade tade mimo parkovísk. Peší priechod (nenapíšem že chodník) medzi Šafárikovou ulicou a Pribinovou ulicou mal často rozjazdený okraj a namiesto trávnika ho lemoval pás rozjazdenej pôdy a blata. Nevedel som si vysvetliť kto a prečo tadiaľto potrebuje jazdiť autom.

Až raz, pri čistení chodníkov počas zimy som zastihol osobné auto ktoré tu jazdí. Vždy sa spýtam ak podobné vidím že „prečo a či to dotyčný považuje za normálne“. No a tak som sa zoznámil s obyvateľmi Fary. Ich situácia je zvláštna – brána ktorou sa na ich pozemok spája je vzdialená od horného konca Šafárikovej ulice zopár desiatok metrov. No nemožno sa k nej dostať, teda, občas možno občas nemožno, záleží od situácie. Prečo? Preto že tu po prvé chýba kúsok spevnenej komunikácie a po druhé preto, že na konci Šafárikovej kde by malo byť napojenie na faru a kde ulica pokračuje chodníkom je, ako inak, parkovacie miesto. Možno sú aj také svety kde nemusí byť všetko vyznačené a označené a ľudia si vidia ďalej od svojho nosa/kapoty auta. V takej krajine by na tomto mieste nikto svoje auto neodkladal pretože by videl že tu

po 1.) ulica pokračuje chodníkom a na chodník sa treba nejak dostať,

a po 2.) že tu je vstup na susedný pozemok a brána ku ktorej sa obyvatelia potrebujú dostať, áno aj ich
autom. Musím sem doplniť dôležitú poznámku: obyvatelia Fary nepokladajú jazdu po verejnej zeleni za normálnu, vždy keď to nie je nutnú autom do fary nevchádzajú a nechávajú ho na susednom verejnom parkovisku.

Nech je ako chce, situácia to je zvláštna a trvá tak dlho že sa zdá byť normálom. Pre mňa ale niečo takéto normálom nikdy nebude. V zime som čistil chodníky na Pribinovej a občas som sa s pánom farárom rozprával. Ponúkol som mu možnosť sprostredkovať stretnutie s pracovníkmi Mestského  úradu a pokúsiť sa nájsť možnosť riešenia. Riešenie tu nie je zložité, je potrebné spraviť len dve veci, možno tri ak to má byť spravené poriadne:
1.)    Na vstupe od Šafárikovej k fare je potrebné označiť plochu na ktorej nie je možné odkladať autá/parkovať
2.)    Vybudovať spevnenú komunikáciu v dĺžke niekoľkých metrov ktorá spojí faru a Šafárikovu ulicu (celková dĺžka = 16,0 metrov, z toho na pozemku Mesta odhadom 12,5 metra a na pozemku patriacom reformovanej cirkvi 3,5 metra). Čo som s pánom farárom hovoril, problém sa snaží riešiť už dlho a je ochotný podieľať sa na vybudovaní spevnenej komunikácie.
3.)    Tretí bod nie je nutnosťou no pre celkovú kvalitu priestoru by bol prínosom, bolo by fajn nahradiť desiatky rokov starý provizórny chodník z betónových melioračných dlaždíc normálnym chodníkom so zámkovej dlažby (dĺžka = 48,5 metrov).
 

---

Na Mestský úrad som 3. januára 2021 odoslal žiadosť na zvolanie pracovného stretnutia medzi Mestom (MsÚ) a obyvateľmi fary na ktorom by sa diskutovalo o situácii a hľadal sa spôsob riešenia. Text ktorý bol prílohou žiadosti o zvolanie pracovného stretnutia je tu:
 
Šafárikova ulica. Vstup a vjazd do areálu Fary a kostola Reformovanej cirkvi. Mapa a situácia:
 



Popis problému: medzi Šafárikovou a Pribinovou ulicou sa nachádza Fara a kostol Reformovanej cirkvi. Vstup do fary je od južného konca Šafárikovej ulice, ktorá je v tejto časti končí a ďalej nie je prejazdná pre motorové vozidlá. Šafárikova ulica v tejto časti pokračuje chodníkom medzi farou a trafostanicou/bytovým domom ďalej smerom k pešiemu priechodu Pribinova-TGM.

Problémom je (ne)možnosť vstupu a vjazdu do fary. Brána areálu fary sa nachádza mimo napojenia na komunikáciu pre motorové vozidlá. Logickým a funkčným napojením je miesto kde končí časť Šafárikovej ulice vyhradenej pre pohyb motorových vozidiel a ulica tu pokračuje chodníkom. Obyvateľ fary tiež toto miesto vníma ako logické a správne miesto odkiaľ by mal byť umožnený vjazd a vstup do fary. Problémy sú ale dva:

1.)     Vstup na chodník a teoretický vjazd pre osobný automobil obyvateľa fary tu nie je zvyčajne možný – na tomto mieste, napriek tomu že ide jednoznačne o vstup na chodník často parkujú osobné autá.

Vyzerá to takto:
 
  
Riešenie: táto časť problému nepotrebuje žiadne náročné riešenie – stačí zreteľne vyznačiť vodorovným značením zvýrazniť zákaz parkovania pri vstupe na chodník. Príde tým k riešenie dvoch problémov naraz – chodcom bude umožnené komfortne pokračovať v ich ceste a bude umožnení aj vjazd do Fary.

2.)    Druhá časť problému si vyžaduje náročnejší zásah – medzi bránou Fary a ukončením Šafárikovej ulice sa nenachádza žiadna spevnená komunikácia, povrch tu tvorí rozjazdená pôda. Tento stav nemožno považovať za hodný mestského priestoru.
 
 
 
Riešenie: vybudovanie spevnenej komunikácie medzi ukončením Šafárikovej ulice a bránou Fary Reformovanej cirkvi. Nakoľko ide o pomerne významný priestor v širšom centre mesta je potrebné venovať mu dostatočnú pozornosť, či už pôjde o trasu novej spevnenej plochy alebo o typ jej povrchu (skôr zámková dlažba ako asfalt).

Z rozhovoru ktorý som viedol s pánom farárom som sa dozvedel tieto informácie:
-    Z jeho strany už prišlo ku komunikácii s MsÚ, bolo mu povedané že „....ak chce mať zabezpečený vjazd do Fary má si odkúpiť parkovacie miesto pri vstupe na chodník vedúci popri Fare“!!
-    Pri vybudovaní novej komunikácie je Cirkev ochotná podieľať sa na nákladoch, ide totiž o výstavbu s časti na ich pozemku.

Skutočnosti ktorým tu je tiež potrebné venovať pozornosť:
a.)    Okrem blokovania vstupu na chodník či vjazd do Fary autom parkujúcim na konci Šafárikovej ulice, prichádza tu aj k blokovaniu prístupu do trafostanice
b.)    Trasovanie chodníka medzi Šafárikovou ulicou a peším priechodom Pribinova-TGM je nepraktické. Z fotografie je zrejmé, že chodník netvorí plynulú líniu. Bolo by vhodné zamerať sa na vybudovanie plynulej línie chodníka vhodne doplnenou dlažbou (rovnakou ako nový prístup do Fary).

Nakoniec pridám fotografie ktoré popisujú súčasný spôsob vjazdu do Fary z pešieho priechodu Pribinova-TGM:
 
 
Musím sa úprimne priznať, že som prekvapený a znechutený tým, že niečo takéto dokáže Mesto tolerovať, prípadne nevnímať či ignorovať. Som presvedčený o tom, že niečo takéto nemôže zostať nepovšimnuté. Ak takáto situácia nastáva je nutný aktívny prístup zo strany Mesta.
 
Podľa mňa by bolo vhodné zvolať pracovné stretnutie ktorého by sa zúčastnili zástupcovia Mestského úradu, pán farár Reformovanej cirkvi a poslanci (v prípade záujmu) – ja každopádne záujem mám a v prípade zvolania stretnutia Vás prosím o informáciu o jeho termíne a pozvánku naň (zaslanú na moju mailovú adresu).

S pozdravom, Martin Vyžinkár, 3. január 2021“
 

---

 
Odpoveď Mestského úradu prišla 16. apríla (po mojej opätovnej výzve z 15. apríla 2021) a bola takáto:

Vážený pán poslanec, ďakujeme za návrhy, ktoré ste nám na mestský úrad zaslali. Dovoľte mi však upriamiť Vašu pozornosť na súčasnú, stále pretrvávajúcu krízovú situáciu. Tak ako som Vám to už v minulosti uviedla, akýkoľvek podnet ( máme ich veľa aj od obyvateľov ) riešime  prioritne podľa naliehavosti popri plnení si povinností, ktoré nám vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov ako aj z uznesení MsZ.

Samozrejme limitujúcim faktorom okrem situácie, v ktorej sa teraz nachádza celý svet, sú personálne kapacity a schválené finančné prostriedky v rozpočte mesta.  Zároveň je potrebné pripomenúť, že zamestnanci si plnia plánované pracovné úlohy výlučne na základe pokynov svojich priamych nadriadených zamestnancov (predpokladám, že je tomu tak aj v prípade Vášho pracovného pomeru) a nie ah hoc podľa pokynov ( zaslaných e-mailom) poslancov MsZ. S každým návrhom, podnetom t.j. aj s Vašim sa zamestnanci príslušného odborného útvaru zaoberajú  a keď si ich riešenie vyžaduje koordináciu s inými subjektami na tvári miesta, tak o nej rozhodnú a to výlučne v súlade s epidemiologickou situáciou regulovanou všeobecne záväznými právnymi predpismi.  

S úctou Szekeresová
 

---

Odvtedy nič, dnes je 23. august. Takto to vyzerá v realite bežného dňa – do fary sa jej obyvatelia autom nedostanú, iba ak jazdou po verejnej zeleni (a opätovne treba podotknúť že nemajú žiadnu inú možnosť), rovnako chodci nedokážu plynule prejsť po chodníku zo Šafárikovej na Pribinovu. Je to taká maličkosť ale pre naše mesto vec roky nepovšimnutá, nezaujímavá a neriešiteľná. Aké úžasné by to bolo vidieť u zamestnancov mesta (Mestského úradu) úprimný záujem a angažovanosť nad rámec bežnej povinnosti, no stačil by aj obyčajný záujem problémy vidieť a obyčajná snaha ich riešiť. Nie je tu ani jedno, ani druhé. Márnime čas, roky plynú a všetko je tak (zlé) ako bolo.
 
 
Moja otázka je PREČO NIČ NEROBÍME? Veď ide o jednoduchú záležitosť ktorá môže byť vyriešená k priebehu pár dní či týždňov za nie veľa peňazí.

Moja druhá otázka je trocha obecnejšia: PREČO MÁME V MESTE VOLEBNÝ SYSTÉM SO SIEDMIMY VOLEBNÝMI OBVODMI A DVADSIATIMI PIATIMY POSLANCAMI?  Počet volebných obvodov a počet poslancov tak ako je v NZ nastavený je maximálny. Zákon umožňuje aj inú verziu, a to pre mesto veľkosti Nových Zámkov tri volebné obvody a 15 poslancov. A prečo spájam dve zdanlivo nesúvisiace otázky a to faru odrezanú od okolia a volebný systém do Mestského zastupiteľstva? Spájam ich preto že som poslancom za 6. volebný obvod. Podal som viacero návrhov ktoré sa týkali života v ňom a možných zlepšení. Buď som nedostal zo strany Mestského úradu žiadnu odpoveď alebo bola odpoveď zamietavá.

Zvláštne je aj to, že pri príprave Rozpočtu mesta nás poslancov nepozývajú k príprave materiálov a my nemáme možnosť podávať návrhy čo v našom volebnom obvode, prípadne v meste celkovo, navrhujeme robiť a na čo by mali byť vyčlenené v Rozpočte mesta prostriedky. Úplne nepochopiteľnou súčasťou volebného systému je to, že poslanec ktorý v danom obvode kandiduje v ňom ani nemusí bývať (mali sme tu aj prípad keď poslanec dokonca ani v meste nemal trvalé bydlisko). Načo máme takýto systém nechápem. Sme mini-mesto. Volebné obvody v takom množstve ako ich máme sú nezmyslom v tak malom priestore. Problémy mesta nie sú viazané na priestor volebných obvodov, prelínajú sa medzi jednotlivými časťami mesta a riešenia či pohľad na mesto cez volebné obvody je vec úplne odtrhnutá od reálneho života. Navyše, Mestský úrad na základe mojej skúsenosti ani nevníma poslancov ako reprezentantov ich volebného obvodu.

Martin Vyžinkár,  23. august 2021