25. marca uplynie 83 rokov od prvého transportu Židov zo Slovenska do Osvienčimu a 31. marca 80 rokov od posledného. Holokaust predstavuje jednu z najtemnejších kapitol v dejinách krajiny, charakterizovanú systematickým prenasledovaním a vyvražďovaním židovských občanov. Hoci Slovensko až do augusta 1944 nebolo okupované nacistickým Nemeckom, pod vedením Jozefa Tisa sa podieľalo na útoku na Poľsko aj na organizovaní deportácií Židov do vyhladzovacích táborov v okupovanom Poľsku. Od 25. marca do 20. októbra 1942 bolo deportovaných celkovo približne 58-tisíc Židov. Po vypuknutí Slovenského národného povstania a následnej okupácie krajiny nemeckou armádou ďalších približne 12-tisíc.
Vtedajšia vládnuca strana – Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS) – sa v podmienkach veľkej neistoty a nestability snažila upevniť svoju moc prostredníctvom antisemitskej propagandy a prerozdeľovania majetku ulúpeného židovským obyvateľom. Radikálne krídlo HSĽS, ktoré po vyhlásení autonómie a neskôr samostatnosti získalo rozhodujúci vplyv, prijímalo rozhodnutia v súlade s očakávaniami nacistického Nemecka. HSĽS predstavovala špecifickú zmes kresťanského konzervativizmu, autoritárstva a nacionalizmu a inšpirovala sa nacistickými a fašistickými vzormi. Režim sa snažil demonštrovať lojalitu voči Nemecku, v ktorom videl garanta svojej existencie.
Holokaust na Slovensku si vyžiadal približne 70-tisíc obetí. Túto tragédiu je nevyhnutné pripomínať, pretože jej ozveny rezonovali nielen v čase etnických čistiek po druhej svetovej vojne, ale aj v nenávistnej rétorike extrémistických politických síl v súčasnosti.
Dokumenty o holokauste na Slovensku vyšli ťažiskovo v dvoch edíciách. V rokoch 2001 - 2008 vydávala Nadácia Milana Šimečku a neskôr Dokumentačné stredisko holokaustu 8 zväzkovú radu dokumentov "Holokaust na Slovensku", kým Múzeum židovskej kultúry vydalo v rokoch 1997-2000 5 zväzkov "Riešenie židovskej otázky na Slovensku (1938-1945)". Ďalšie zborníky dokumentov vyšli aj v HÚ SAV a inde.