25. marca uplynie 83 rokov od prvého transportu Židov zo Slovenska do Osvienčimu a 31. marca 80 rokov od posledného. Holokaust predstavuje jednu z najtemnejších kapitol v dejinách krajiny, charakterizovanú systematickým prenasledovaním a vyvražďovaním židovských občanov. Hoci Slovensko až do augusta 1944 nebolo okupované nacistickým Nemeckom, pod vedením Jozefa Tisa sa podieľalo na útoku na Poľsko aj na organizovaní deportácií Židov do vyhladzovacích táborov v okupovanom Poľsku. Od 25. marca do 20. októbra 1942 bolo deportovaných celkovo približne 58-tisíc Židov. Po vypuknutí Slovenského národného povstania a následnej okupácie krajiny nemeckou armádou ďalších približne 12-tisíc.  

Fábry Zoltán válogatott levelezésének kötete, amely az 1916 és 1946 közötti időszakot öleli fel, különösen értékes dokumentuma a szlovákiai magyar irodalom első korszakának. A levelek nem csupán a korszak irodalmi és társadalmi viszonyait világítják meg, hanem Fábry személyiségének, gondolkodásának és elkötelezettségének rétegeit is feltárják. Fábryban ma elsősorban a humanista gondolkodót és elkötelezett értelmiségit tiszteljük, aki mindvégig az igazságot és az emberi méltóságot kereste. Ez a kötet eredetileg csak az első lett volna egy nagyobb sorozatban, amely fokozatosan tárta volna fel a mintegy hatezer levélből álló hagyatékot. Ám a világ egyet fordult azóta, és nem valószínű, hogy lesz valaki, aki ezt a vállalkozást folytatná. Azok a viták, eszmecserék, személyes és közéleti dilemmák, amelyek ezekben a levelekben testet öltenek, ma már távolinak tűnnek, és talán egyre kevesebben érzik fontosnak, hogy mélyebben megismerjék ezt az életművet.  

Jednou z najpálčivejších otázok v tejto neistej dobe je, do akej miery si dokážeme zachovať vieru v ľudí a ľudskosť. Otrasy, ktoré nás v posledných rokoch postihli, spolu s fenoménom sociálnych sietí, ktoré vyhrocujú názorové spory a radikalizujú spoločenský diskurz, spôsobili, že čoraz častejšie vyplávajú na povrch hodnotové rebríčky, ktoré ešte donedávna neboli comme il faut. Ak sme si pred niekoľkými rokmi nevedeli vysvetliť povojnový antisemitizmus namierený proti zúfalcom preživším koncentráky – ako sa poplašnou správou o „zlovoľnom“ očkovaní vyvolal topoľčiansky pogrom v r. 1946 – dnes si to už predstaviť vieme. Prednedávnom bol mizogýnny diskurz o ženách nepredstaviteľný, no dnes má vyšinutý bloger z Londýna podporu na najvyšších miestach.  V rámci psychohygieny preto prinášame krátke zamyslenia od Michala Šipoša a katolíckeho kňaza Ferenca Pála.  

Pozemková reforma v Československu bola rozporuplnou súčasťou etablovania nového štátu. Ten bol založený na fikcii československého národa a chýbajúcu legitimitu sa snažil nahradiť sociálnou reformou – prerozdelením bohatstva majetných vrstiev medzi široké masy. Nominálne demokratický štát tak už v prvých dňoch svojej existencie poprel základné ľudské právo vlastniť majetok. Potvrdila sa tiež stará pravda, že každá lúpež uľahčí ďalšiu – po pozemkovej reforme z roku 1919 nasledovali benešove dekréty, potom v r. 1947 revízia pozemkovej reformy, v r. 1948 nová pozemková reforma - o scudzení pôdy nad 50 ha a napokon kolektivizácia. Po roku 1989 nasledovali reštitúcie, fenomén „neidentifikovaných vlastníkov“ a s tým spojené podvody na Pozemkovom fonde a podvody s agrodotáciami z Bruselu. Tak sa kruh uzatvára majetky sa opäť ocitli v rukách cirkvy a novodobých „feudálnych latifundistov“…