Kniha týždňa: Silvia Bartelt, Nech vás ani nenapadne chudnúť (Blue RAT Production, 2025)
Dnes predkladáme našim čitateľom a čitateľkám knihu, ktorá sa vedome stavia proti zaužívanému „schudni a budeš šťastný“ príbehu. Autorka do nej vkladá osobnú skúsenosť s diétovaním, jojo efektom aj s tým, čo s človekom urobí dlhodobý tlak na váhu, a popri tom čitateľsky zrozumiteľne popularizuje výskum o tom, prečo je hmotnosť oveľa zložitejšia téma, než sa bežne hovorí. Už v úvode dáva najavo, že nejde o ďalší návod na chudnutie, ale o zmenu optiky: menej hanby, menej moralizovania, viac porozumenia a prijatia vlastného tela. Zaujímavá a jedinečná je najmä tým, že spája tri roviny, ktoré sa v podobných knihách často bijú alebo ostávajú len načrtnuté. Na jednej strane je tu otvorený, miestami provokatívny osobný tón, ktorý odľahčuje tému humorom a priamočiarosťou. Na druhej strane autorka rozoberá vedecké a medicínske súvislosti – napríklad prečo je problematické redukovať zdravie na jediné číslo alebo prečo sa v praxi často zamieňa príčina s následkom. A napokon pridáva celkom praktické kapitoly o bežnom živote: ako sa nenechať zraziť nevyžiadanými radami, ako sa vyrovnať s bariérami v móde, ako sa cítiť dobre v intímnych situáciách či ako pracovať so sebahodnotou bez toho, aby sa človek znovu vrátil do kolotoča „od pondelka začínam“.
Kniha si berie na mušku aj našu posadnutosť metrikami. Vysvetľuje, prečo BMI – hoci je rozšírené – nedokáže zachytiť zloženie tela, rozloženie tuku, vekové a genetické rozdiely ani individuálny kontext. V praxi potom vznikajú absurdity: niekto môže vyzerať „podľa tabuľky“ ideálne a pritom mať rizikový typ tuku, iný je svalnatý a vychádza „zle“, hoci je fyzicky fit. Pointa nie je poprieť medicínu, ale upozorniť, že zjednodušenie na jedno číslo môže človeka skôr zmiasť než mu pomôcť.
Zároveň autorka od začiatku tlačí na jeden dôležitý posun: obezita nie je výhradne otázka vôle. Opisuje ju ako multifaktoriálny jav, kde sa miešajú biologické, psychologické aj spoločenské premenné – genetika, hormóny, spánok, stres, lieky, ochorenia, dostupnosť jedla, životný štýl, emočné jedenie, ale aj rodinné vzorce či skúsenosti z detstva. Ak niekto roky bojuje s váhou, nie je to automaticky dôkaz „slabého charakteru“ – skôr dôkaz, že systém príčin je komplikovaný a jednoduché rady typu „menej jedz, viac sa hýb“ často míňajú cieľ.
Veľmi zaujímavá je aj kapitola, ktorá sa vracia k otázke príčiny a následku: sme chorí a preto priberáme, alebo priberáme a preto sme chorí? Kniha tu opisuje obojsmernú kauzalitu. Niektoré diagnózy a liečby môžu spôsobovať priberanie, a naopak niektoré typy obezity môžu zvyšovať riziko komplikácií. Pre čitateľa je dôležité najmä to, že sa tým rozbíja čiernobiely pohľad na „vinu“ a do popredia sa dostáva realistickejší, individuálny prístup.
Jedna z najdiskutovanejších častí knihy pracuje s myšlienkou, že tuk v určitých situáciách nemusí byť len „problém“, ale aj energetická rezerva, ktorá môže zohrávať rolu v odolnosti organizmu. Autorka spomína aj tzv. paradox obezity – jav, pri ktorom niektoré skupiny ľudí s miernou nadváhou vychádzajú v špecifických zdravotných kontextoch lepšie než tí s nižšou hmotnosťou. Zmysel tejto pasáže nie je popierať zdravotné riziká, ale upozorniť, že vzťah medzi váhou a zdravím je zložitejší, než naznačujú titulky a rýchle súdy.
Veľkú časť knihy tvorí aj „od-moralizovanie“ jedla. Jedlo tu nie je len súčet kalórií, ale láska, rituál, sociálna udalosť, odmena aj únik. Autorka opisuje, ako stres a tlak vedia roztočiť cyklus obmedzovania, následného prejedania a ešte väčšej hanby, a prečo „kúzla chudnutia“ – od zdanlivo zdravých diét po úplne šialené extrémy – často fungujú len krátkodobo. Dlhodobá udržateľnosť je zriedkavá a jojo efekt v takomto nastavení nie je osobné zlyhanie, ale predvídateľný dôsledok režimu, ktorý je postavený na zákaze, strachu a sebakritike.
Podobne realisticky pristupuje aj k pohybu. Namiesto toho, aby z neho robila trest alebo „splátku“ za jedlo, ponúka jednoduchšiu myšlienku: pohyb má slúžiť telu a životu, nie cudziemu ideálu. Dôležité je nájsť formu, ktorá je znesiteľná a udržateľná – a zároveň prestať sa tváriť, že každý musí milovať beh len preto, lebo je momentálne „správny“.
Potom prichádzajú kapitoly, ktoré sú pre lokálne publikum často najviac „na telo“, lebo sa týkajú každodennosti a sociálneho tlaku. Autorka rozoberá pomýlenú predstavu krásy, ktorú podporujú porovnávanie, sociálne siete a úzka norma veľkostí. Neobchádza ani praktické témy ako hygiena – nie v zmysle moralizovania, ale komfortu a seba-starostlivosti bez stigmy – a ani veľmi konkrétny problém mnohých ľudí: že „nemajú čo na seba“, pretože módny priemysel s veľkosťami často nepočíta, alebo ich skrýva do nepodarených strihov.
Silná je aj rovina vzťahov, intimity a psychiky. Kniha pripomína, že príťažlivosť nie je len výsledok diéty, ale najmä výsledok sebahodnoty, bezpečia a komunikácie. A že sebavedomie je často „najväčšie afrodiziakum“ práve preto, lebo umožňuje človeku byť prítomný, nie neustále v hlave hodnotiť vlastné telo. V psychologickej časti autorka vyzdvihuje seba-prijatie ako praktickú intervenciu proti chronickej sebakritike: menej sebazraňujúcej kontroly, viac stabilnej starostlivosti o seba.
Osobitnú pozornosť venuje aj fenoménu „dobrých rád“. Každý, kto niekedy počul „ja to myslím dobre“ a následne dostal prednášku o jedle či pohybe, sa v tom nájde. Autorka ponúka spôsob, ako si udržať hranice a nenechať si z váhy robiť spoločenskú konverzačnú tému, pri ktorej sa očakáva, že budete obhajovať vlastné telo, zdravotný stav alebo životnú históriu.
Kto je autor knihy? Silvia Bartelt žije v Bratislave, pôsobí ako spolumajiteľka a kreatívna riaditeľka Blue RAT Production a je autorkou úspešných videonahrávok Lucinka Pusinka pre deti s logopedickými ťažkosťami. Je aj zakladateľkou komunity LYW8 (Love Your Weight!). V knihe nadviazala na snahy, ktoré kritizujú diétovú kultúru a presúvajú pozornosť z váhy na zdravie, seba-starostlivosť a psychickú pohodu. V širšom zmysle kniha zapadá do prúdu body acceptance a body neutrality a k prístupom typu „zdravie v rôznych veľkostiach“, kde sa dôraz kladie na udržateľné návyky, kontext a dôstojnosť – a nie na neustály boj s telom. A práve preto môže byť táto kniha zaujímavá aj pre ľudí, ktorí už majú „plné zuby“ rýchlych receptov, no zároveň nechcú rezignovať na zdravie: ponúka im inú mapu, v ktorej nie sú problémom oni, ale zjednodušené predstavy, podľa ktorých by mali žiť.


