---

 

Jazdecký oddiel TJ Slávia Šurany má už za sebou nielen úspechy, ale aj tradíciu.  V tomto roku oslávi oddiel 50 rokov od svojho vzniku
Vrboví, Cagáňoví a tí ďalší...keď kvôli dostihom zastavili vlak...

Telovýchovná jednota Slávia, Jazdecký oddiel Šurany vznikol pri tamojšom JRD v roku 1966. Založil ho vtedajší milovník koní, niekdajší zootechnik bývalého Jednotného roľníckeho družstva Ing. Róbert Vrba. Hlavnou motiváciou a ústrednou myšlienkou bolo dať príležitosť najmä mladým ľuďom na športové vyžitie vo voľnom čase. Samozrejme, nie každému bola táto myšlienka spočiatku po chuti, avšak po prekonaní určitých bariér sa napokon ujala.
Prvým sídlom šurianskeho jazdeckého oddielu bola konská maštaľ na stredisku Kaparáš, pričom jazdecký šport bol nielen pre Šurany a jeho okolie veľkou neznámou. Avšak pre záujemcov, nielen z celého Novozámockého okresu to bola veľká výzva a príležitosť najmä potom, čo sa začal oddiel aktivizovať, pribúdali členovia, začali sa organizovať preteky...
Hneď v nasledujúci rok, v roku 1967 agilní domáci nadšenci zorganizovali a usporiadali tzv. 1. jazdecký deň v Šuranoch. Uskutočnil sa vtedy na širokom priestranstve lúky Levickej ulice smerom na Úľany nad Žitavou, hneď povedľa "štreky"- Šurany, Malá zastávka. Mnohí pamätníci tejto významnej športovej udalosti sú ešte aj dnes nažive. Súťažilo sa v disciplínach- parkur, rovinné dostihy a steeplechase. Samozrejme športová úroveň tohto podujatia bola priemerná, ale účasť divákov a zvedavcov bola neskutočne početná. Organizátori ich vtedy narátali vyše dvetisíc. Toľko sa ich dnes sotva zíde na prvoligovom futbalovom štadióne, nehovoriac o domácich futbalistoch. Táto udalosť mala aj svoju špecifickú pikantériu, keď v tom čase prechádzajúci motorový osobný vlak (tzv. motorka) zastal na chvíľu priamo na trati a cestujúci s údivom sledovali, čo sa to vlastne deje, navyše niektorí z nich vystúpili z vlaku a stali sa do konca dostihov vďačnými divákmi.
Vtedy, hlavnými organizátormi tohto podujatia boli, okrem ing. Róberta Vrbu, Juraja  Hellingera, (mimochodom bývalý úspešný československý jazdec na koni, ktorý sa do Šurian z Čiech priženil), Ján Fialka, bratia Mokrášovci, bratia Cagáňovci (ktorí ešte aj dnes tento šport v meste udržujú a rozvíjajú, bratia Lehockí, Štefan Sepeši a mnohí ďalší. A samozrejme s podporou vtedajšieho vedenia družstva i mesta.
V známom historickom roku 1968, iba pár hodín pred augustovými udalosťami sa konal v meste Šurany dostihový deň za účasti niekoľkých popredných československých jazdcov, neskorších účastníkov Veľkej pardubickej s úspešnými koňmi ako Morák, Jalec, Lukan a Alexandra. Zvíťazil kôň Jalec s jazdcom Pindúr z Kunovíc.
Avšak popri športových podujatiach, tu bol záujem aj o ušľachtilý chov koní a záujem o kúpu takých "borcov" ako boli kone Morák, Limba, Antona, Čukola a neskôr aj šurianskym fanúšikom známy Tajfún. Oddiel zaznamenal aj po športovej stránke značný výkonnostný skok. Dokumentujú to aj archívne záznamy a snímky tejto organizácie v análoch úspešných športových výsledkov, ktoré tamojší jazdci so svojimi štvornohými partnermi dokázali a dosiahli v rámci rôznych súťaží najmä za čias bývalej ČSSR ale i na dnešnom novodobom Slovensku. Okrem iných, v roku 1970 na Veľkej pardubickej získal kôň Morák zo šurianskej stajne 5. miesto. Kone Antona a Tajfún so šurianskym jazdcom Tiborom Vrbom mladším, získali niekoľko prvých miest v parkurovom skákaní v Prahe, v Bratislave i v ďalších mestách, o ktorých vtedy so záujmom písali mnohé regionálne a celoštátne najmä športové periodiká. Na jar v roku 1972 sa zakladateľ jazdeckého športu v Šuranoch a vynikajúci organizátor Ing. Róbert Vrba pričinil o to, že sa začal stavať nový areál jazdeckého oddielu. Jeho členovia  odpracovali dobrovoľne na jeho výstavbe tisícky brigádnických hodín v akcii "Z" pokým areál nadobudol dnešnú podobu.
V apríli, v roku 1973 začali svoju činosť členovia jazdeckého oddielu provizórne v novom areáli, v mieste v ktorom pôsobia i v súčasnosti.
Keďže nové vedenie Jednotného roľníckeho družstva zrazu neprejavilo záujem finančne sa spolupodielať na existencii klubu, respektíve jazdeckého oddielu, dočasné riešenie sa predsa len našlo. Pomohol bývalý Mestský národný výbor, ktorého vedenie sa podujalo pokračovať, ba rozšíriť chov koní tak, aby sa tu tento šport natrvalo udomácnil, čo sa aj napokon podarilo. Tento slávnostný a historický akt sa uskutočnil záväzným a oficiálnym zápisom v roku 1973, presnejšie 23. marca. Priestory sa prispôsobili na parkúrové preteky a zároveň sa začalo s  zorganizovaním prvých pretekov pod názvom tradičná šurianska Jarná cena koní.
Vtedy pár nadšencov malo k dispozícii iba jednu maštaľ s desiatimi boxami, no zainteresovaní si túto ústretovosť nevedeli vynachváliť. Avšak i napriek tomu, hoci parkúrové kone v tom čase dosahovali vynikajúce výsledky, z finančných i personálnych dôvodov sa na obdobie dvoch rokov zastavila prevádzka v jazdeckom oddieli.
Keďže v roku 1980 JRD ako hlavný partner odmietlo akúkoľvek spoluprácu s Jazdeckým oddielom, Ing. Róbert Vrba, aby zachránil jazdecký šport v Šuranoch založil pri TJ pridruženú výrobu, ktorá existovala až do roku  1986. V jej rámci pracovali v  autodoprave vodiči: Rudolf Mokráš, Jaroslav Košík a Milan Števlík, opravári: Peter Tvrdoň, Ján Mokráš Milan Lauko a ekonóm Vincent Majerčík.
Oddiel sa i napiek tomu ddostal do finančných ťažkostí. Zohrala tu svoje aj neprajnosť a príslovečná slovenská závisť.
Avšak i po zániku JRD, v roku 1993 sa v existencii a chode oddielu pokračovalo vďaka niekoľkým nadšencom tohto športu, najmä veľkým milovníkom koní akými sú bratia Cagáňoví. Najmä ich zásluhou sa tento šport už po druhý raz podarilo v meste zachrániť.
Jedným z  rozhodujúcich krokov bola  spolupráca s rakúskym milionárom Johanesom Mayerom. Na základe dobrých výsledkov najmä koní ako boli Čudný, Čukar, Lubica, Gyoles, Gilák a niekoľkých ďalších, dal pán Mayer do šurianskej stajne trénovať svojich päť koní. Jeden z nich, kôň Kansas sa pod vedením trénera Ing. Jána Cagáňa stal najlepším dvojročákom na Slovensku, keď zo šiestich štartov päťkrát stál na stupni víťazov. Dobré výsledky šurianskej stajne zaujali aj ďalších záujemcov, ktorí zverili svoje mladé kone (Čerena, Čith, Narakana, Vulenda a ďalšie) do ich opatery. Boli to kone z najväčších slovenských žrebčíncov, ako sú Matešice, Nový Tekov (riaditeľ Ing. Tároš) a Šamorín (vedúci chovu Dr. Hollý).
Keďže žrebčinec v Šamoríne zanikol, vďaka dovtedy dobrej spolupráci a osobným kontaktom sa podarilo premiestniť do Šurian niekoľko výborných plemených žrebcov. Aj to prispelo v spomínanom krízovom čase  k zlepšeniu príjmov do šurianskej pokladnice na činnosť oddielu a zachrániť tak jeho existenciu.
Po prekonaní tejto traumy sa opäť zásluhou tých, čo vlastne semienko tohto športu v Šuranoch zasiali,- Ing. Róberta Vrbu, bratov Karola a Ing. Jána Cagáňa a Jána Fialku obnovila dostihová prevádzka. Zrealizoval sa nákup ďalších koní z Maďarska, ktoré sa veľmi úspešne presadili na slovenských dostihových dráhach.
Po dvoch rokoch trénerského pôsobenia v šurianskom jazdeckom oddieli viacnásobného účastníka Veľkej pardubickej Ota Suchovského, sa trénerstva opäť ujal domáci Ing. Róbert Vrba, otec myšlienky a zakladateľ jazdeckého športu v meste pod vedením ktorého opäť oddiel žal výraznejšie úspechy v celoštátnom meradle. Napríklad odchovanec šurianskej stajne kôň Čudný v roku 1983 počas celej sezóny nenašiel v republike na pretekoch premožiteľa a stal sa najlepším slovenským dvojročným dostihovým koňom. Ing. Ján Cagáň bol plných päť sezón šampiónom amatérskych jazdcov v ČSSR a Ing. Róbert Vrba bol v celoštátnom meradle, v rebríčku trénerov hodnotený na druhej priečke. A práve Ing. Ján Cagáň následne v roku 1987, po odchode Ing. Róberta Vrbu do dôchodku prevzal žezlo do svojich rúk, aj ako tréner. Zakrátko na to sa stal vedúcim strediska chovu koní v Šuranoch jeho brat Karol Cagáň, ktorý túto funkciu zastáva dodnes.
Odvtedy, pod jeho vedením sa dokončili rozostavané stavby, pribudla nová rozhodcovská veža, vybudovali sa výbehy a ohrady, sociálne zariadenia, štartovacie boxy, kolotoč pre kone a vôbec, skultúrnil sa celý areál. Naďalej sa pokračovalo paralelne, keď každoročne sa organizovali jazdecké preteky, respektíve vystúpenia na dostihových dráhach. Veľmi dobré výsledky dosahovali vlastní odchovanci a  kone ako Čukar, Čudlík a Hviezdina a tak tieto výsledky šurianskych koní nezostali bez povšimnutia a zaujali vedenie žrebčínov Motešice a Nový Tekov. Oba subjekty si dávajú tamojšiemu jazdeckému oddielu, respektíve chovateľom trénovať svoje kone aj teraz a  to sa datuje už od roku 1993. Z tejto kooperácie boli dosiahnuté dobré výsledky chovu a tréningu viacerých koní ako - Viazma, Čita, Čarana a Vileda, ktoré patrili medzi slovenskú jazdeckú špičku.
V súčasnosti sú lídrami stajne vlastní odchovanci - Čeklis (držiteľ časového rekordu bratislavskej dráhy) a Čumkin- najlepší slovenský prútenkár.
Krátka rekapitulácia
Jazdecký oddiel TJ Slávia založili v roku 1966 na stredisku Kaparáš, ktoré patrilo JRD Šurany. Ing. Róbert Vrba sa stal nielen spoluzakladateľom, ale i predsedom  Telovýchovnej jednoty Slávia, Jazdeckého oddielu pri JRD Šurany.
Hoci išlo o vtedajších členov JRD, o chod oddielu sa starali zamestnanci: Ján Kollár, Juraj Hellinger, Ján Fialka, Rudolf Karvay, Ján Gilan, Peter Kollár, Jozef Daniel, Jozef Hozlár, Ján  Slávik, Štefan Sepeši a Vladimír Matúš.
Na koňoch jazdili: Ján Fialka, Juraj Hellinger, Ján Mokráš, Rudolf Mokráš,  František Fialka, Miroslav Fialka, Milan Mokráš, Ján Cagáň, Ján Gilan, Jozef Daniel, Karol Cagáň, Jaroslav Pilek, Jaroslav Šalkovský, Anton Bajčan, Anton Klučka, Benci Szárasz, František Stanko, Jozef Habaj, Tibor Vrba, Luboš Banás a nechýbala ani kategória žien (vtedy dievčatá): Eva Šurániová, Mária Plháková, Milka Sepešiová a Eva Vrbová.
Aby sa lepšie darilo, vypomáhali jazdeckému oddielu aj ďalší členovia družstva so sídlom  v stredisku Kaparáš, boli to: Rudolf Móča, Ladislav Kasáč, Imrich Červenka, Ján Slávik, Dr. Lokša, Jozef Lehocký, Jozef Bilic, A. Sepeši a Jaroslav Sepeši.
Samozrejme k zakladateľom, ošetrovateľom i jazdcom patrili kone, ktoré zaplnili stajne ako prvé a ich mená boli: Estyka, Čičovka,  Sláva, Tirana, Sonáta, Valika, Zuza, Burna, Parabola, Srna a niekoľko ďalších chovných a jazdeckých koní.
Zlom nastal nákupom koní zo zahraničia, konkrétne z Maďarska, pretože bolo treba zlepšiť ich výkonosť. Bolo to začiatkom roku 1971, kone niesli mená ako Nedu, Szféra, Osipzekóndo.
Na jar v roku 1972 vynikajúci organizátor Ing. Róbert Vrba s kolektívom nadšencov začal stavať nový areál jazdeckého oddielu. Jeho členovia  odpracovali dobrovoľne na jeho výstavbe tisícky brigádnických hodín v akcii "Z" pokým areál nadobudol dnešnú podobu.
Kritický bol rok 1993, po zániku JRD, keďa sa šuriansky Jazdecký oddiel dostal do finančných problémov, z ktorých sa však dostal.
V apríli, v roku 1973 začali členovia jazdeckého oddielu provizórne v novom areáli, v mieste v ktorom pôsobia i v súčasnosti.
Zamestnancami od roku 1973 boli: Ján Fialka, Jaroslav Košík, Juraj Valach, Tibor Bednár, Marián Skočka, Roman Dražkovič, Miroslava Kurucová, Erika Lehocká, Zuzana Cagáňová, Jozef Kriška, Juraj Fialka, Martin Cagáň, Karol Cagáň, Oto Sudovský, Ján Slávik, František Zajíček, Milan Doms, Ján Kucharík, Jozef Birčák, Juraj Poláčik a Jozef Svitek.
V roku 1974 Ing. Róbert Vrba zrealizoval opäť nákup koní z Maďarska (Iskario, Gyolcs, Csaposlant).
V roku 1990 prišlo k zmene dovtedajšieho názvu na  TJ Slávia Jazdecký oddiel Šurany. Bol to zlom, avšak zmena k horšiemu. Keďže v tom čase prebiehala tzv. divoká  privatizácia hrozilo, že tento šport v meste zanikne. Robotníci sa strachovali  o stratu zamestnania. Neboli financie ani na základné potreby ako mzdy, platby za elektrinu, krmivo a podobne.
Pritom chov koní pozostáva nielen z jazdy na týchto štvornohých tátošoch ale i v starostlivosti o ne, vrátane veterinárnych služieb a ďalších úkonov.
Nemožno nespomenúť obdobie od roku 1973, ktoré sa spája s prácou veterinárov. Niektorí to robili z lásky ku koňom, iní si za prácu dali zaplatiť. Najskôr spomenieme tých dobrovoľníkov, akými boli veterinári Dr. Lokša, Dr. Štanga, Dr. Szabo, Dr. Zattovičová, Dr. Potocký. Ak bolo treba a boli peniaze na zaplatenie veterinárnych úkonov, k dispozícii boli Dr. Chlpek, Dr. Kleštinec, Dr. Tóth, a Dr. Cicoňová.
Podkováči - Kaparáš 1966 - 1973
Ladislav Kasáč, Imrich Červenka
Od roku 1973:
Imrich Červenka, Karol Cagáň a Ing. Ján Cagáň
Lekári - veterinári TJ: Dr. Čásar, Dr. Sýkora
Predsedovia TJ:
1966-1987 Ing. Vrb
a1987-1992 Ing. Bednárik
1992-1993 Gita Šurániová
Od roku 1993 - podnes Karol Cagáň
Vodiči pri doprave koní:
Peter Tvrdoň, Jaroslav Košík, Rudolf Mokráš, Ján Mokráš, František Suby, Ing. Ján Cagáň, Ing.Tibor Vrba, Peter Takáč a Ivan Skočka, Vicent Šramek, Jozef Kuťka, pomocníci pri doprave: Igor Bartovič a Marek Lehocký.

Tréneri:
1966-1986  - Ing. Róbert Vrba
1971-1972  - štátny kapitán Jozef Bartošek
1976-1978 - Oto Sudovský
Od 1986  -  Ing. Ján Cagáň a učiteľ jazdy od roku 1980 Ján Fialka
Sponzori v rokoch 1973 až 1987:
Cukrovar Šurany (riaditeľ JánVitek), Calex Šurany (riaditeľ Jozef Banás), Elitex 02, (riaditeľ Ján Frey), MsNV Šurany a JRD Šurany.
Od roku 1988:
Ing. Štefan Zadrabaj - OC Zora, Ing. Švajda - Cukrovar Šurany, Pekáreň Juraj Oremus Nové Zámky, Emka Trading - Ing. Erdély, ďalej, Ing. Peter Zajíček, Ing. Pavol Guláš, Milan Antalík, František Halás, Jozef Raučina, Jerguš Mazúch, Ing. Karol Gogola, Tibor Ďurček, Poľnohospodár Nové Zámky - Ing. Slavomír Moravčík, Mliekospol Nové Zámky - riaditeľ Ing. Ján Šimunek, Ing. Michal Bednárik, Ing. Ján Komora, Ján Komora ml., František Rybár,  Jozef Arendáš, Ing. Huraj, Agro-Alfa - Mesároš, firma Gáter, Uľany nad Žitavou - majiteľ Tibor Novák, VLADAP Dolný Ohaj - majiteľ Ing. Pavol Majerčík, firma Cedro - Mária Bečková, Mestský podnik služieb - Imrich Várady, Technické služby mesta Šurany - Anton Groma, Mesto Šurany - primátori Jozef Šutka, Kamil Bartovič, Imrich Várady, Marek Oremus, PNZZ Šurany, včelár Luboš Vančík, Ing. Ondrej Števár, Nové Zámky, JUDr. Nagy, Nové Zámky - notár, Kovošrot Šurany - Ing. Vladimír Borovička, Ing. Ladislav Boroš, Nové Zámky, Ing. Dušan Šebeň, Šurany, Jozef Daniel - Autoservis Šurany, OSRAM Nové Zámky, podnikatelia Marián Bednár, Jaroslav Molda, Orgeco Nové Zámky - majiteľ Ing. Ernest Hariš, SOŠP Šurany - Ing. Polák, Ing. Stanislav Becík, Dvory nad Žitavou, Dr. Kajan, - Krajská veterinárna správa.
Členovia  TJ Slávia od roku 1973, pričom každý z  ich sa podieľal na fungovaní a chode oddielu:
Soňa Boťanská, Judita Čičátková, Martina Lehocká, Adriana Dudášová, Katarína Vendégová, Edita Skočková, Eva Skočková, Jana Tormová, Anna Takáčová, Katarína Mičeková, Andrea Mičeková, Andrea Zattovičová, Júlia Páleníková, Gabriela Zrubcová, Zuzana Hučíková, Eva Vrbová, Zuzana Turanská, Mária Fialková, Alena Prekopová, Iveta Osúchová, Zuzana Cagáňová, Zuzana Lužicová, Monika Fiamová, Zuzana Žlkovanová, Jana Cagáňová, Miroslava Kurucová, Viera Dobrášová, Beata Rosivalová a  Eva Šurniová, muži: Ing. Róbert Vrba, Peter Banás, Luboš Banás, Ing. Ján Cagáň, Karol Cagáň, Martin Cagáň, Ján Fialka, Juraj Fialka, Dr. Jaroslav Šalkovský, Ing. Vladimír Tamaškovič, Jozef Hozlár, Ladislav Jánošík, Jozef Svitek, Patrik Vincúr, Štefan Takáč, Peter Takáč, Jozef Krchňák, Ladislav Baikai, Miroslav Benko, Juraj Valach, Marián Skočka, Ivan Skočka, Anton Skočka st., Anton Skočka ml., Tibor Bednár, Július Rosival, Peter Tvrdoň, Ján Mokráš, Rudolf Mokráš, Milan Mokráš, Tibor Ďurček, Jozef Lehocký, František Suby, Marián Groma, Jozef Chovanec, Dr. Tibor Vrba, Ladislav Manigáti, Milan Laho, Ing.Jozef Tóth, Miroslav Prekop, Pavol Doms, Ján Kucharík, Jozef Daniel, Jaroslav Košík, Ján Slávik, Vladimír Tamaškovič, Anton Klučka, Jozef Svitek, Juraj Cúcor, Ján Slovák, Milan Slovák, Benci Szárasz, Ing. Ján Komora, Imrich Červenka, Marian Hruška, Peter Krajčovič, Erik Valach, Miklóš Molnár, Ladislav Jánošík st. Ladislav Jánošík ml., Marián Maňák, Peter Takáč, Peter Polák, Dušan Červík a Ing. Jozef Tóth.
Jazdecký oddiel v dostihoch, od roku 1966 reprezentovali:
Juraj Hellinger, Ján Fialka, Jozef Daniel, Ing. Ján Cagáň, Karol Cagáň, Jozef Hozlár, Ivan Skočka, Marián Skočka, Anton Skočka, Tibor Bednár, Juraj Valach, Martin Cagáň, Milan Mokráš, Oto Suchovský, Ladislav Jánošík, Peter Polák a Zuzana Cagáňová
Jazdecký oddiel v parkúre reprezentovali od roku 1966: Eva Vrbová, Tibor Vrba, Jozef Hozlár, Ján Mokráš, Ján Gilan, Peter Kollár, Jozef Daniel, Karol Cagáň, Ján Fialka, Ing. Ján Cagáň, Juraj Fialka, Miroslav Prekop, Vladimír Tamaškovič, Peter Banás, Anton Klučka, Janka Tormová, Jozef Svitek, Anna Takáčová, Ján Kucharík a Pavol Doms a Patrik Vincúr.
Najúspešnejší jazdci TJ v dostihoch:
Juraj Hellinger v roku 1971, skončil na 5. mieste vo Veľkej Pardubickej s koňom Morák, 4. miesto Cena Labe Pardubice, Ján Fialka s kôňom Limba, 3. miesto Cena Labe Pardubice, 2. miesto, Jarná cena Bratislavy, kôň Iskariot, 1. St. Chase 500 m Pardubice, kôň Flám.
Ing. Ján Cagáň dosiahol 49 víťazstiev v rovinových dostihoch, 23 v prekážkových dostihoch, 5 krát bol šampiónom v kategórii amatérských jazdcov ČSSR, ďalej víťaz v Cene turfu. S jeho menom sa spája najmä kôň Víchor. Päť krát bol prvý s koňom Čudný, päť víťazstiev dosiahol v jednej sezóne, ďalšie víťazstvá dosiahol na koni Čukar, v  roku 1980 bol víťaz najväčších rovinových dostihov v SR.
Karol Cagáň získal 3. miesto na pretekoch v Budapešti, 1. miesto s koňmi Giliak, Nedú, Lubica, Congres, Bafa, Maratón, Gyilu atď. Kvalifikoval sa na VP Szfera.
Tibor Bednár bol objavom roka Slovenskej republiky v roku 1989. Úspechy dosiahol pod vedením trénera Ing. Jána Cagáňa na koni Kansos, 5 krát bol prvý na koňovi Čukar, dosiahol 1. miesto  na cene Turfu I. kategórie v rovinových dostihoch v Bratislave.
Pohľad do súčasnsti
Celkovo najúspešnejším jazdcom v histórii jazdeckého športu v Šuranoch bol, i v súčasnosti je Martin Cagáň, ktorý je mimochodom absolventom šurianskej Strednej technickej školy.
Je dvojnásobným džokejom, čo znamená, že zvíťazil na vyše 50-tich rovinových dostihoch a viac ako 50 krát na prekážkových dostihoch. V histórii, od roku 1918 sa to podarilo iba šiestym jazdcom zo Slovenska, napríklad Štefanovi Vokalíkovi zo Šamorína.
Martin Cagáň doteraz štartoval, okrem domácich závodísk aj na pretekoch vo viacerých štátoch Európskej únie ako Maďarsko, Poľsko, Rumunsko,Taliansko, Francúzsko, Rakúsko a v súčasnosti reprezentuje známy šuriansky podnik Loko Trans.
Treba ešte uviesť, že Martin Cagáň vyhral v roku 2014 dostihy v talianskom Merane, a tento úspech dosiahol na koni Fines Adventure, ktorý patrí podnikateľovi Ing. Tiborovi Cvikovi, majiteľovi Loko Transu.
Martin Cagáň je tiež držiteľom traťového rekordu dráhy v Bratislave, na 1100 metrov, dosiahol ho na koni Dniestr. Je tiež víťazom Starohájskej st. Chasse na 5000 m s koňom Shrek a 3 krát sa stal víťazom Jarnej ceny Petržalky.
V slovenskom tréningu po 25 rokoch dosiahol víťazstvo v tomto dostihu na koni Shrek, doposiaľ to boli iba víťazstvá zahraničných koní.
Najúspešnejšia sezóna v histórii šurianskeho jazdeckého oddielu bola v roku 2013. Mimo iného, v dotačnom hodnotení bol oddiel vyhodnotený ako najlepšia prekážková stajňa v rámci Slovenska. Tréner Ing. Ján Cagáň dosiahol titul šampióna trénerov prekážkových koní a syn Martin Cagáň sa stal šampiónom prekážkových jazdcov. Tento titul z dosiahol Martin Cagáň aj v susednom Maďarsku.
Mimochodom Ing. Ján Cagáň sa stal  šampiónom trénerov koní na Slovensku už po tretí raz a Martin Cagáň šampiónom prekážkových jazdcov dvakrát.
Ako nám povedal správca areálu Jazdeckého oddielu Telovýchvnej jednoty Slávia Šurany Karol Cagáň, za zdar všetkých doterajších pretekov treba poďakovať nielen organizátorom, pretekárom a divákom, ale najmä sponzorom, ktorí venovali hlavné ceny do jednotlivých súťaží.
Všetky spomínané úspechy dosiahli šurianski chovatelia koní (nadšenci) zásluhou svedomitej, vytrvalej a cieľavedomej každodennej práce v starostlivosti o zverený chov. Hoci zlá ekonomická situácia na Slovensku zanecháva stopy aj na rozvoji a existencii tohto druhu športu, správcovia šurianskej chovateľskej stajne na čele s Karolom Cagáňom to eliminujú príspevkami doslova pozháňanými od niektorých štedrých podnikateľských sponzorov mesta a okolia, čo im čiastočne pomáha doslova existenčne prežiť.
Od lokomotív ku koňom
Zaujímavé je rozprávanie Ing. Tibora Cvika, ktorý nám okrem iného povedal, že ak raz človek "pričuchne" ku koňom, respektíve k dotihovému športu, je to akoby prilnul k prírode a táto láska ho neopustí a stane sa jeho koníčkom. Ing. Tibor Cvik je jednym z tých, ktorí  napriek mnohým pracovným povinnostiam si nájde čas a navšíviť tamojší jazdecký oddiel, v ktorom má vlastnú stajňu LOKO TRANS Slovakia. Hoci mezi jeho záľuby patrí najmä hokej a futbal. Okrem toho sa venuje aj golfu, ktorý hráva v rámci celej Európy. Aké boli teda jeho začiatky, ako začal inklinovať k týmto štvornohým zvieratám a aká je súčasnosť? Povedal nám:
"V roku 2007 ma oslovil Ing. Ján Cagáň aby som zavítal do stajne kde trénuje dostihové kone. Ukázal mi koňa menom Winix, ktorý bol v tom čase v tréningu, ale nemal majiteľa. Prehováral ma, aby som Winixa kúpil. Súhlasil som a tým začali moje prvé kroky k dostihovému športu. Kôň Winix ma milo prekvapil a urobil mi veľa radosti. Absolvovali sme s ním dostihy v Bratislave, v Prahe, v Zurichu i v ďalších mestách. Prvé víťazstvo s Winixom, s jazdcom Martinom Cagáňom sa mi podarilo získať na domácom závodisku v Šuranoch. Nasledovali ďalšie víťazstvá, čo ma posmelilo v tom, aby som neodmietol zúčastníť sa na dražbe koní v Miláne a neskôr v nemeckom Hallenbaderu, kde som kúpil kone Green Flasch a Vive Paulo. Vzhľadom na to, že v Šuranoch sa venujú najmä prekážkovým dostihom, začal som sa orientovať na nákup koní s perspektívou úspechu v prekážkach. Všetky kone mi trénoval i v súčasnosti trénuje Ing. Ján Cagáň a v roli jazdca jeho syn Martin. V roku 2012 som kúpil moju dosiaľ najúspešnejšiu kobylu – Waaydu, ktorá zostala v tréningu v domácej stajni v Šuranoch. Ako trojročná bola jedna z najúspešnejších kobýl v rovinnom dostihovom športe. Waaydu sme po úspešnej rovinnej sezóne preorientovali na prútené prekážky a zožali sme s ňou veľký úspech v dostihoch v kategórií Listed v Meráne a v Paríži. Ku dnešnému dňu je táto kobyla v chove vo Francúzsku, kde  priviedla na svet už dvoch potomkov - v marci 2015 (kobylku) a vo februári 2016 (žrebca). V súčasnosti je úspešne tretíkrát pripustená a spoločne ju plánujeme predať v jesennej aukcii chovných kobýl v Paríži. Dnes mám v tréningu v Šuranoch osem koní so zameraním na prekážkové dostihy, dvojročného žrebca a kobylu, ktoré sme  kúpili na dražbe v Írsku a počítame s nimi, že v tomto roku vybehnú prvýkrát na štart.
Stajňu LOKO TRANS Slovakia sme založili v tomto roku, vzľadom na to, že kúpené kone vo Francúzsku trénujeme v Českej Republike. U trénera Ing. Lukova máme ustajnené  dva koníky a u pána Koplíka tri, z toho je jeden valach, ktorého pripravujeme na derby v Prahe, pretože na Slovensku môžu behať na derby iba žrebci. Mimochodom, valacha sme kúpili v Paríži v predajnom dostihu. Kobyla Efili, ktorú trénuje tréner Koplík už absolvovala dostih v Paríži, kde sme ju po prvý raz vyskúšali v silnej konkurencií skončila v závode G1 na peknom 6 mieste. Plánujeme s ňou absolvovať aj klasické dostihy v Bratislave a v Prahe. V najbližšom čase pripravujeme všetky kone na dostihové dráhy vo Francúzsku, pretože majú francúzsky rodokmeň."
To boli slová Ing. Tibora Cvika, ktorý po vyštudovaní vysokej školy dopravnej začal v civilnom živote pracovať vo svojom obore a celý čas sa venoval opravám lokomotív a vagónov. Teraz velí v šurianskej akciovej spoločnosti Loko Trans.

---

Interview s Karolom Cagáňom predsedom Jazdeckého oddielu TJ Slávia Šurany
 
Keď cválali na koňoch uličkami stovežatej Prahy...

Vzťah ku koňom mu bol daný do vienka. Koňa osedlal už ako desaťročný a zároveň sa stal členom jazdeckého oddielu. Dá sa povedať, že stál pri jeho zrode a postupne aktívne prechádzal jeho obdobiami. Od jazdca, až po súčasnú funkciu predsedu telovýchovnej jednoty. Pri príležitosti významného jubilea 50. rokov založenia Jazdeckého oddielu Telovýchovnej jednoty Slávia Šurany sme ho požiadali o krátky rozhovor.
O Aké boli vaše začiatky?
-Bolo to relatívne dávno. Môj brat Janko, tiež milovník koní sa kamarátil s ďalšími oduševnencami tohto športu Jánom Mokrášom a Jánom Fialkom. Všetci traja boli zamestnancami vtedajšieho Jednotného roľníckeho družstva a keď sa v rámci družstva zakladal jazdecký oddiel boli pri tom. Vďaka nim som sa dostal do tohto prostredia a prvý na koňa ma posadil Janko Mokráš, keď som mal 10 rokov.  Doteraz sme zostali dobrí priatelia.
O Pokiaľ vieme, zakladateľom oddielu i trénerom bol súčasne Ing. Róbert Vrba. Je teda pochopiteľné, že bol aj tvojim prvým  trénerom....Aký bol?
-Bol veľmi prísny na seba i na iných. Mal rešpekt a bol prirodzenou autoritou. Ak bolo treba všetkých "kočišov" postavil do pozoru. K nám,  k deťom sa správal otcovsky. Ja som mal to šťastie, že sme bývali asi tri kilometre od strediska Kaparáš, ktoré bolo sídlom novovzniknutého oddielu a ustajnených koní. Ak si dobre pamätám, k dispozícii bola iba jedna maštaľ rozdelená na dve polovice. V jednej boli jazdecké kone a v druhej ťažné. Krmivo pre kone zabezpečovalo družstvo. Mám na toto obdobie dobré spomienky.
O Odkedy a kde si absolvoval prvé preteky a koľko si mal vtedy rokov?
-Ako 14-ročný som sa prvý raz zúčastnil na ozajstných pretekoch v Topoľčiankach na koni Polka, kde sa konal základný parkúr stupňa "Z".
O Jazdil si teda parkúr. Kde všade si sa zúčastnil na pretekoch?
-Možno povedať, že vďaka koňom som spolu s ďalšími kamarátmi-jazdcami prechodil celé Slovensko. Vymenujem aspoň niektoré mestá, ako - Bratislava, Šamorín, Trenčín, Tekov, Nitra, Pezinok, Cífer a v roku 1973 som sa zúčastnil na pretekoch aj v stovežatej Prahe.
O Aké spomienky ťa viažu na toto obdobie?
-Spomienky sú krásne, no nikdy nezabudnem na príhodu, ktorú sa vynasnažím stručne opísať. Písal sa rok 1973 a išli sme s Tiborom Vrbom, Jarom Slovákom v doprovode trénera Róberta Vrbu na preteky do spomínanej Prahy. Kone sme naložili aj s ošetrovateľmi do osobného vlaku a my sme cestovali rýchlikom. Keď sme prišli do Prahy, vlak a vozeň sme márne hľadali. Až napokon  sme zistili, že ho pristavili na inej stanici, ako sme čakali. Našťastie tréner Vrba sa priatelil so známym akademickým maliarom, na ktorého sa obrátil o pomoc. Pamätám si doteraz jeho priezvisko, volal sa Kamil Kotrba. Pomocou neho sme našli vlak i kone. On nám následne po známosti zabezpečil policajný doprovod a tak sme všetci traja na koňoch - Tibor Vrba, Jano Slovák a ja išli sediac v koňskom sedle naprieč Prahou, cez Václavské námestie až na závodisko Trojský ostrov. Na takýto nevšedný zážitok a ojedinelé a historické obdobie sa nezabúda a spomienky ťažko vyblednú.
O Kedy si presedlal na dostihy?
- V roku 1973 a to v Šuranoch na dostihovom dni, ktorý bol určený iba pre domácich pretekárov, v tzv. družstevnej rovine. Oficiálny súťažný môj štart bol na opretekoch v Šali, v roku 1974. No následne, v ďalších rokoch som štartoval okrem pretekov v metropole Slovenska aj v Prahe, Pardubiciach, v Budapešti a na pretekoch doma - v Šali, Novom Meste nad Váhom, v Rimavskej  Sobote a ďalších mestách.
O Nespomenuli sme kone. Na akých si jazdil a na ktoré najradšej spomínaš?
-Najviac mi utkvel v pamäti kôň Čudný, v tom čase najlepší v šurianskej stajni, mimochodom s priateľom Mariánom Gromom sme tejto kobyle asistovali pri pôrode, keď priniesla na svet potomka, mladé žriebä.
O Kedy si skončil a dostal sa k " funkcionárčeniu?
-Ako člen výboru TJ som od roku 1979 pracoval vo funkcii hospodára, potom v roku 1988 keď som mal vážny úraz som nastúpil na požiadanie vtedajšieho predsedu JRD Ing. Pavla Czaku na post vedúceho chovu koní. Bolo to rok potom, čo odstúpil z tejto funkcie
Ing. Róbert Vrba. Počas mojej rehabilitačnej neprítomnosti mi veľmi pomohol známy jazdec na koňoch džokej Jožko Váňa, vidiac v akej prekérnej situácii sme, ktorý vtedy ako trojnásobný víťaz Veľkej  pardubickej jazdil šurianske kone na viacerých prekážkových dráhach. Ukázal tak svoj charakter. Odvtedy sme veľkými priateľmi.
O Ako si spomínaš na obdobie, keď ste sa presťahovali na nové miesto?
-Bolo to obdobie dostavby areálu. Pamätníci vedia, že novopostavený jazdecký areál sídli na mieste, kde bolo kedysi ryžovisko a povedľa viedol Váradský chodník. S predsedom družstva Ing. Pavlom Czakom sme sa pustili s veľkým elánom do dokončovania prác na objektoch v novom areáli jazdeckého oddielu. Dokončila sa výstavba veľkej haly, ktorá mala pôvodne slúžiť ako jazdiareň. Vybetónovali sme vyše sto metrov ciest a chodníkov vedúcich do závodiska i v samotnom objekte.
O Pre väčšinu ľudí prišiel neprajný rok, rok 1989 a s ním aj podstatné zmeny na všetkých úsekoch spoločnosti, šport nevynímajúc. Ako ste sa vysporiadali s týmto obdobím rozkrádania, ktorý sa dial pod rúškom privatizácie?
-Aj my sme sa dostali do nemilosti, pre niektorých tzv. podnikateľov sme boli lákavým sústom. Navyše, istý predtým vysoký stranícky okresný funkcionár nabádal na zhromaždení v priestore futbalového ihriska vlastníkov pozemkov, aby si ich žiadali späť. Nastal chaos a boli to pre nás "koníčkárov" ťažké časy. Mnohí "tiež podnikatelia" poškuľovali  po lacnej privatizácii oddielu a jeho objektov. Našťastie k tomu neprišlo.
O Čo sa vtedy udialo?
- Hľadali sme pomoc kde sa len dalo, no márne. Napokon sa našiel človek, ktorý nám veľmi pomohol. Bol to  JUDr. Juraj Šutka šéf kriminálky v  Nitre, ktorý bol našťastie našim členom.
O Kedy nastal obrat k lepšiemu?
Písal sa rok 1993 keď prišlo k zrušeniu jednotného roľníckeho družstva. Pre mňa bol šokujúci výrok odstupujúceho predsedu JRD obsiahnutý v jednej vete, ktorú do smrti nazabudnem. Znela: "Karolko, teraz záleží len na tebe a zariaď sa ako chceš a vieš..."
Ocitol som sa ako sám vojak v poli. Neboli peniaze na krmivo, elektrinu, vodu, platy zamestancov...mimochodom bližšie sa o tom dočítane aj na ostatných stránkach nášho dnešného bulletinu. I napriek spomínaným úskaliam, najmä vďaka pomoci brata Janka a  niekoľkých ďalších priateľov (najmä Janka Fialku), hoci takpovediac s odretými ušami sa nám podarilo jazdectvo v Šuranoch  zachrániť. Aj touto cestou im ďakujem!
O Ako ste pokračovali?
-Striedali sa horšie časy s lepšími. Postupne prišlo aj priaznivejšie obdobie, keď sme mali v tréningu veľa koní, ktoré boli úspešné aj v pretekoch. Ich mená boli vtedy známe aj jazdeckým fanúšikom, ako Hviezdina, Congres, Lubica atď...
Keďže moje úsilie nezostalo bez povšimnutia, okrem sponzorov mi podali pomocnú ruku aj primátori mesta, konkrétne Jozef Šutka, Kamil Bartovič, Imrich Várady a teraz je to Marek Oremus. Najviac si však cením pomoc primátora Imricha Váradyho, ktorý nám pomáhal ako len mohol a ako sa to dalo počas svojich dvoch volebných období.

Pohľad do vchodu ustajnených koní


Snímka zo súčasnosti. Tréner Ing. Ján Cagáň v rozhovore s jednym z majiteľov ustajnených koní Ing. Tiborom Cvikom


Snímka z roku 1974 zachytáva pred vchodom do stajne vtedajších mladých adeptov jazdeckéh športu.
Zľava - stojaci: Eva Vrbová, Tibor Vrba, Karol Cagáň, Ján Cagáň, Juraj Šutka, v sede: Tibor Hlavatý a Vladimír Tamaškovič


Juraj Hellinger, bývalý úspešný československý jazdec na koni, ktorý sa priženil do Šurian z Čiech.
Snímka je z dražby koní v Albertovciach, v roku 1969


Snímka je z roku 1969 a zobrazuje trojicu vtedajších jazdcov - Jána Mokráša, Jána Fialku a Tibora Vrbu


Zakladateľ jazdeckého športu v Šuranoch Ing. Róbert Vrba v roku 1983 počas rozhovoru s Dr. Paľom Bielikom členom vtedajšej dostihovej komisie


Dlhoroční priatelia, džokej Jozef Váňa, osemnásobný víťaž z Veľkej Pardubickej spolu s Karolom Cagáňom, súčasným riaditeľom Jazdeckého oddielu v Šuranoch.
Snímka je z vlaňajšieho roku. Mimochodom Jozef Váňa na rôznych závodištiach viackrát osedlal šurianske kone a vďaka priateľstvu s Karolom zadarmo.


Jazdec Karol Cagáň v čase svojej najväčšej slávy. V príprave na trénig v roku 1984



Doteraz najúspešnejší šuriansky jazdec na koni Martin Cagáň preberá cenu a gratuláciu za víťazstvo v domácich pretekoch z rúk
bývalého primátora Šurian Jozefa Šutku. Snímka je z roku  1993
Text: Milan Kupecký, foto archív